V rozhovore pre prílohu Lidových novín bulharský politológ Ivan Krastev objasnil zo svojho pohľadu niektoré črty, ktoré určujú politiku súčasného amerického prezidenta. Vrátane neobvyklých ťahov voči západným spojencom USA; Trump s obľubou kritizuje ich politiku, poukazuje na ich chyby a vyvíja na nich nátlak, keď nekonajú podľa jeho predstáv.
„Videné jeho optikou, spojenci neexistujú, pretože spojenecký vzťah vám prekáža, aby ste maximalizovali svoj zisk. Zároveň nemáte ani veľmi silných nepriateľov, pretože nepriateľ sa za istých podmienok môže stať priateľom. Prípad Severnej Kórey je v tomto ohľade výbornou ukážkou. Ešte pred niekoľkými málo mesiacmi to vyzeralo, že Donald Trump chce Kima zaškrtiť vlastnými rukami, aby sa potom stali najväčšími priateľmi. Každý vzťah s Trumpom je situačný: nemá históriu – a ak náhodou má, nič z nej nevyplýva,“ hovorí Krastev.
Ivan Krastev je predsedom Centra liberálnych stratégií v Sofii a stálym členom Inštitútu humanitných vied vo Viedni. Foto: Globsec
Jedným z dôsledkov je nepredvídateľnosť jeho krokov. „Všetci hovoria o nepredvídateľnosti Donalda Trumpa, ale nepredvídateľnosť má rôzne formy. Napríklad u Vladimira Putina spočíva v miere, až kam je schopný zájsť pri presadzovaní svojej politiky. Ale pokiaľ ide o motiváciu, tam je úplne predvídateľný: jeho politika vychádza z lojality. Vladimir Putin sám je superlojálny voči spojencom. Jediné, čo sa u Putina nedá odhadnúť, je práve to, kam až je ochotný zájsť. Pri Donaldovi Trumpovi máme iný druh nepredvídateľnosti: pri ňom nevieme, akým smerom sa vydá.“
Trump ako zámerný provokatér?
Na otázku autora rozhovoru, publicistu Vendelina Vačkova, nakoľko ide o Trumpov pragmatický zámer vyvolať u partnerov neistotu a dosiahnuť väčšie ústupky, Krastev odpovedá: „V prípade Donalda Trumpa je to skôr inštinkt; nemyslím si, že je to premyslená stratégia. Má to do činenia so spôsobom obchodovania na realitnom trhu. Každý deal je sám za seba. To, že ste už raz s niekým uzavreli obchod, nie je dôvod, aby ste s ním uzavreli obchod znovu a dávali mu prednosť pred niekým iným. Je to svet, v ktorom sa všetko začína znova a znova.“
Politológ pritom upozornil na spôsob, akým Trump manipuluje tón komunikácie. „Najskôr vypustí nejakú provokáciu a čaká na reakciu, ktorá sa väčšinou vzápätí dostaví. V okamihu, keď niekto zareaguje – po summite G7 to bol kanadský premiér Trudeau – sa Trump začne správať z pozície napadnutého. Zároveň je agresorom aj obeťou.“
Podľa Krasteva je Európska únia na takýto štýl správania sa absolútne nepripravená, pretože Ameriku tradične pokladá za garanta medzinárodného liberálneho poriadku a zdroj stability. To sa však za vlády Donalda Trumpa môže zmeniť.
Vrátiť Ameriku na prvé miesto
„Trump si myslí, že usporiadanie sveta, ktoré Amerika po roku 1989 sama vytvorila, nie je v jej vlastnom záujme. Je to usporiadanie, na ktorom zarobili Nemecko, Japonsko, Čína,“ poznamenáva Ivan Krastev. „A sme pri lojalite, respektíve pri tom, že jeho celková stratégia je postavená na totálnej proklamovanej nelojálnosti. To je veľký problém pre Európu. Nie je jedným štátom, a preto nemôže byť rýchla a už vôbec si nemôže dovoliť byť nepredvídateľná.“
Súčasnému šéfovi Bieleho domu však zrejme vyhovuje situácia, keď môže o veciach rokovať s jedným partnerom s rozhodovacou kompetenciou. „Podľa Trumpa sú všetky mnohostranné dohody pre USA nevýhodné. Oveľa výhodnejšie podľa neho by boli dohody bilaterálne, v ktorých môže Amerika uplatniť svoju ekonomickú a vojenskú prevahu. V bilaterálnych vzťahoch je spravidla ten silnejší vo výhodnejšej situácii. Toto je ideálny svet podľa Donalda Trumpa,“ hovorí Krastev.
V Trumpovom svete má hra nulový súčet
Aké sú myšlienkové východiská súčasného amerického prezidenta? Má v pohľade na politiku nejaké hodnotové konštanty? Politológ Krastev upozorňuje v tejto súvislosti na štúdiu „Donald Trump: vznik svetonázoru“ od autorov Charlieho Ladermana a Brendana Simmsa. Tí analyzovali rozhovory, ktoré Donald Trump poskytol medzi rokmi 1980 a 2016. Teda nie jeho knihy, pretože pri nich nie je zaručená autenticita. Našli tri témy, v ktorých je Trump konzistentný a nemenil názory.
„Prvou témou je, že obchodné vzťahy sú hrou s nulovým súčtom. Aby niekto zarobil, musí niekto iný prerobiť. Inými slovami, Trump je hlboko presvedčený, že nie je možná hra win-win – interakcia, na ktorej zarobia všetci. Druhou témou je negatívna fixácia na Irán. Vysvetľuje sa to tým, že v rokoch 1979 až 1980, keď sa Trump začal zaujímať o politiku, sa odohrala kríza s americkými rukojemníkmi, ktorá sa stala symbolom poníženia Ameriky. Tretia téma je spojená s Európou: podľa Trumpa je nefér, že dve krajiny, ktoré prehrali druhú svetovú vojnu – Japonsko a najmä Nemecko – sú víťazmi v povojnovom svete. Ako je možné, že víťazi sú na tom horšie ako porazení, pýta sa.“
Sympatie pre Rusko
Otázka, prečo bývalí porazení v novej realite predstihli víťazov, rezonuje, samozrejme, aj v Rusku. „Sčasti vysvetľuje Trumpov vzťah k Rusku ako k víťazovi vojny. Pre Donalda Trumpa musíš byť víťazom stále v každej situácii. Neexistuje malý a veľký stret. Je potrebné vyhrať každý. Pripomína to uvažovanie v podsvetí, kde si nemôžete dovoliť prehrať ani raz – pretože stratíte rešpekt a potom už všetko,“ vysvetľuje Ivan Krastev.
Prečo zlyhávajú elity a víťazí „model Trump“
Donald Trump sa vyviezol do prezidentského kresla aj na vlne odporu proti byrokratickým elitám, ktoré symbolizuje v USA pojem „Washington“ a v Európe vo veľkej miere „Brusel“. V čom zlyhali tieto elity? „Tu sa prejavuje aj kríza meritokratickej spoločnosti. Protest nie je proti všetkým elitám, ale proti špičkovo vzdelaným absolventom výberových univerzít, ktorí to dotiahli ďaleko vďaka spoločenským sieťam, na ktoré sú napojení,“ vysvetľuje bulharský politológ. „Pre elitu je spoločnosť ako škola. Príslušníci elít sú väčšinou ľudia, ktorí vedia skladať skúšky. Robili to, napokon, celý život a stálo ich to veľa úsilia. Vďaka tomu nemajú pocit, že niekomu niečo dlhujú. Niekto je v škole lepší, niekto horší a tí horší sa môžu hnevať tak akurát sami na seba. Populisti hovoria niečo iné: spoločnosť nie je škola, spoločnosť je rodina. A musíte pomáhať ostatným – nie preto, lebo si to zaslúži, ale pretože ste jedným z nich.“
Trumpovmu úspechu u voličov pomáha aj to, že odvádza pozornosť od svojho privilegovaného pôvodu a dobrého vzdelania. To, že v živote zarobil veľa peňazí, im neprekáža. K tomu Ivan Krastev dodáva: „V Amerike je to veľmi viditeľné: nikto nemá problém s niekým, kto riskoval a zarobil veľa peňazí. Ináč sa však protestný volič pozerá na toho, kto absolvoval Harvard, Yale a tam sa napojil na siete, ktoré mu zabezpečili kariéru. Trump hovorí o všetkom možnom, ale radšej mlčí o tom, že je absolventom elitnej ekonomickej vysokej školy Wharton. Človek, ktorý neustále informuje svet o svojich úspechoch, nikdy nehovorí o svojej škole. Preňho je dôležité, aby si jeho voliči mysleli, že sa dokázal životom pretĺcť vlastnou prefíkanosťou a usilovnosťou, nie že mal doširoka otvorené dvere.“
JF
K téme tiež:
