Objekt, ktorý sa z času na čas vynáral v dejinách našich susedov i nás; zhmotnená symbióza luxusu a vkusu, ale aj priamy svedok a obeť historických otrasov v tejto časti sveta.
Vila, ktorú si nechal postaviť priemyselník a investor Fritz Tugendhat na popud svojej manželky Grety, bola v roku 1930, keď ju dokončili, výkrikom modernity a odvážnej originality. Funkcionalistická stavba s čistými vodorovnými líniami a veľkými sklenými plochami odvtedy efektne čnie nad trávnatým svahom, z ktorého je výhľad na historické Brno s hradom Špilberk.
Exteriér, interiér aj vybavenie kompletne navrhol nemecký architekt svetového mena Ludwig Mies van der Rohe so svojím tímom. Od zadávateľa veľkoryso dostal voľnú ruku a štedrý rozpočet, takže mohol vyše roka o. i. cestovať po Európe a vyhľadávať tie najkvalitnejšie a najhodnotnejšie námety a materiály pre svoje majstrovské dielo. No najzaujímavejšia je základná koncepcia stavby, ktorá v hlavnej časti svojimi sklenými stenami prepája hlavný vnútorný priestor s jej okolím.
Sklenená izba
„Liesel a Viktor stáli a iba otvárali oči. Stal sa z nej palác svetla – svetla, ktoré sa odrážalo od pochrómovaných pilierov, svetla, ktoré ožarovalo steny, zábleskov lesknúcej sa rosy na tráve, svetla prichádzajúceho zo všadeprítomného skla. Bolo to, ako by stáli vo vnútri kryštálu soli.“ Tak popisuje anglický spisovateľ Simon Mawer príchod hlavných hrdinov svojho pred pár rokmi vydaného románu do „sklenenej izby“ v ich vile v nemenovanom meste predvojnového Československa. Miestnosť dala knihe aj meno. Následné popisy v románe smerujú pomerne jednoznačne k vile Tugendhat a o trochu menej jasne aj k jej reálnym obyvateľom z tých čias – aj keď ich potomkom sa to nepáči a na spisovateľa sa hnevajú, že si príliš vymýšľa. Po sfilmovaní bude žiť nová legenda zrejme svojím vlastným životom.
V každom prípade, pochrómované piliere, okná takmer dookola obývacej miestnosti, funkcionalistický nábytok a vybavenie vily majú dnes šancu obdivovať všetci. Známa stavba je totiž prístupná širokej verejnosti, hoci jej dostupnosť je relatívna: na termín vstupu s niektorou z časom a počtom limitovaných skupín návštevníkov treba čakať. Záujemcov pritom neodrádza ani relatívne vysoké vstupné.
Peripetie tých horších čias
Skoro 90-ročná vila na svahu nad mestským parkom Lužánky slúžila svojmu pôvodnému účelu iba necelých osem rokov. Po nemecky hovoriaca židovská buržoázia, ku ktorej Tugendhatovci patrili, nemala potom počas ďalších šiestich desaťročí v českých krajinách už dobré perspektívy. Pochopili to ešte pred príchodom nacistov a včas odišli. Osudy (bývalej) luxusnej vily boli počas ďalších rokov priam hrabalovské: obýval ju nemecký potentát, potom v nej bola baletná škola, detská nemocnica a napokon reprezentačná sieň pre politických VIP návštevníkov Brna. Mečiar a Klaus v nej delili Česko-Slovensko. Každý nájomník ju prestaval a poškodil svojím vlastným spôsobom. Asi nikto netromfne Červenú armádu, ktorá po dobytí Brna vo vile Tugendhat ustajnila kone pre svoj jazdecký oddiel.
Stojí za návštevu
Po veľmi dôslednej a nákladnej rekonštrukcii vily Tugendhat v tomto desaťročí má teda historická moravská metropola – s jej katedrálou, hradom, centrom, katakombami, veľtrhmi – aj takýto magnet pre návštevníkov. Biela stavba je nielen architektonický skvost, ale ukazuje aj príklad osvieteného a kultivovaného prístupu jej prvých používateľov k životnému štýlu a kvalite prostredia. Tento dom, ktorý bol moderný v roku 1930, bude nepochybne pôsobiť moderne aj v roku 2030 a asi ešte dlho potom. Návšteva môže byť inšpiratívna a Brno nie je od slovenských hraníc tak ďaleko.
A ak nebudete mať čas na návštevu Brna, môžete zájsť do kina a vychutnať si interiéry a okolie známej stavby v novom filme Sklenená izba, ktorého nakrúcanie v medzinárodnej produkcii sa skončilo len nedávno. V snímke režiséra Juliusa Ševčíka (natočil aj drámu Masaryk) účinkuje viacero českých i zahraničných hviezd ako Carice van Houten, Hanna Alström, Claes Bang, Karel Roden a Karel Dobrý.
Text a foto: Juraj Filin
Pracovňa vo vile Tugendhat s kulisou okrasnej záhrady
