Podnikatelia sa obávajú návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorým sa mení aj zákon o bankách. Ak by na jeseň prešiel parlamentom, banky (a pobočky zahraničných bánk) by mali povinnosť poskytovať ministerstvu a Finančnému riaditeľstvu SR informácie o pohyboch na účtoch firiem, živnostníkov, politických strán či odborových organizácií. Podľa Klubu 500 a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) ide o porušenie bankového tajomstva.
Finančné riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR chcú mať plošný prístup k množstvu údajov na účely „analytickej činnosti v oblasti daní, poplatkov a colníctva“ a následne na boj proti daňovým únikom. Paradoxne pritom už v súčasnosti má štát prostredníctvom Finančnej správy dostatočné nástroje napríklad v podobe kontrolného výkazu DPH, prípadne má ďalšie možnosti získavania informácií o každom daňovníkovi formou daňového konania.
„Absolútne nevidíme dôvod na zavedenie takéhoto oprávnenia navyše aj vo vzťahu k ministerstvu. Sme zásadne proti tomuto návrhu. Podľa našich informácií nikde v Európskej únii nemajú ministerstvá financií plošný prístup k údajom na bankových účtoch osôb,“ povedal predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Zároveň predseda SOPK Peter Mihók poukázal na to, že podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva Ministerstvo financií SR vôbec nemá vo vecnej pôsobnosti analytickú činnosť v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Takáto kompetencia sa navrhuje ministerstvu účelovo pridať týmto zákonom, čím si prístup k bankovým údajom formálne odôvodnilo. Plošné poskytovanie bankových údajov je porušením bankového tajomstva, ale aj zásadným porušením súkromia paradoxne v čase prijatia prísnej európskej ochrany osobných údajov v podobne GDPR.
„Úradníci budú mať prístup k informáciám nielen o obchodných spoločnostiach, ale aj o politických stranách, cirkvách a náboženských spoločnostiach, samospráve, občianskych združeniach, odborových organizáciách. Sú to aj informácie týkajúce sa politickej príslušnosti, príslušnosti k odborovej organizácii, o náboženskom presvedčení, ale napríklad aj o zdravotnom stave, či nákupných zvyklostiach občanov, po spustení systému e-kasa,“ vysvetlil Mihók.
Tým podľa neho príde k bezprecedentnému zásahu do základných práv a slobôd a zvýši sa riziko zneužitia. Podľa podnikateľov tiež hrozí, že po schválení zákona vzrastie objem čiernej ekonomiky, pretože ak ministerstvo argumentuje, že „sprístupnenie bankových údajov povedie k dobrovoľnému zlepšeniu daňovej morálky, lebo daňovník si bude vedomý efektívnej kontroly skutočných aktivít“, tak subjekty, ktoré doposiaľ obchádzali zákon, ho budú obchádzať ešte vo väčšej miere. Výsledok bude teda presne opačný, ako je deklarovaný cieľ návrhu – boj proti daňovým únikom. Problémom je tiež, že sa opatrenia budú týkať iba slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.
„Nebude sa týkať zahraničných bánk. Ďalším dôsledkom bude, že časť finančných tokov sa prirodzene presmeruje do zahraničia,“ upozornil Soták.
„Pýtame sa: Komu v konečnom dôsledku má slúžiť takýto zákon? Kto má záujem vykonávať ¸analytickú činnosť´ so súkromnými a osobnými údajmi firiem a občanov?! Kto žiada tieto údaje a kto sú tí ľudia, ktorí by mali mať prístup k týmto údajom? A kto bude zodpovedný za úniky citlivých údajov o firmách a jednotlivcoch? Anonymní analytici?!“ To sa uvádza v spoločne vydanej tlačovej správe SOPK aj Klubu 500. Zdôrazňujú, že v týchto organizáciách sú združení podnikatelia, ktorí majú záujem o dodržiavanie pravidiel a morálky v obchodných aj v medziľudských vzťahoch. „To isté žiadame aj od štátnej a verejnej správy,“ vyzývajú.
JF
