O Ako vnímate súčasný vývoj v svetovej ekonomike?
Svetová ekonomika sa ocitla vo veľmi rizikovom období. Veľa štátov má významné ekonomické problémy. Nadnárodné inštitúcie, ako je Svetová obchodná organizácia alebo Medzinárodný menový fond nefungujú veľmi efektívne a do toho prišlo aj veľké geopolitické napätie.
Ekonomické riziká vidím v tom, že väčšina veľmocí si chce plniť svoje vlastné ambície na úkor spolupráce v rámci nadnárodných inštitúcií a pritom každá z nich čelí závažným výzvam, ako je nízka cena ropy či rôzne sociálne problémy. Z geopolitického hľadiska je rizikom rozvrat severnej Afriky, Blízkeho i Stredného Východu a s tým spojená migračná kríza. To môže viesť až k vojenskej konfrontácii a postupne si bude vyžadovať vysoké finančné výdavky.
O Všetci sledujú s obavami vývoj v Číne, kde už v tomto roku zaznamenali aj otrasy na burzách. Vidíte aj v tom riziko?
Vývoj v Číne by som nedramatizovala. Reakcie búrz nezodpovedajú fundamentom tamojšej ekonomiky, ktorej sa darí stále veľmi dobre. Vývoj v Číne sa zvykne komentovať prehnane negatívne. Je zvláštne pozorovať, že keď tam rástli ročne dvojciferným tempom, tak sa hovorilo o prehrievaní ekonomiky. Teraz je to tesne pod 7 percent a berie sa, že je to príliš pomalý rast. Akoby tu bola snaha na Čínu nájsť niečo negatívne. To však neznamená, že riziká vôbec neexistujú.
O Spomínali ste nízke ceny ropy. Pre niekoho je to problém, pre niekoho benefit – napríklad pre Európu. Pretrvá tento vývoj?
Súčasné nízke ceny za barel sú neakceptovateľné nielen pre producentské krajiny, ale aj pre ropné firmy. Platí to predovšetkým pre amerických producentov, ktorí ťažia bridlicovú ropu a plyn. Je to boj o čas, kde sa testuje, kto dlhšie vydrží nízke ceny ropy. Ale v USA bude musieť mnoho firiem odísť z odvetvia.
O Hovorí sa, že za pádom cien ropy je práve aj špekulácia Saudskej Arábie, ktorá chce eliminovať konkurenciu bridlicových ťažiarov z USA. Platí to?
Rozhodne áno. Saudská Arábia začala ťažiť viac. Dáva diskont ázijským krajinám, najmä Číne, a vyjadrila sa, že si chce predovšetkým udržať trhový podiel. Problém je, že Saudi sa zmýlili vo svojej kalkulácii. Čakali, že sa im podarí zlikvidovať americkú konkurenciu už pri cene 55 dolárov za barel. To sa im však nepodarilo doteraz. Naopak, Saudská Arábia, ale aj iné ropné krajiny, zažívajú veľké problémy. Možný scenár je však nielen odchod mnohých amerických firiem z trhu, ale aj prekreslenie mapy Blízkeho Východu.
O Akým spôsobom?
Budeme svedkami ešte väčšieho politického a ekonomického napätia než teraz. Krajiny v oblastí Perzského zálivu sa dostanú do finančných ťažkostí. Budú zvažovať predaj svojich ropných firiem. Budú míňať peniaze zo svojich ropných fondov a zvažovať zavedenie daňového systému.
Tie štáty dnes žijú z ropnej renty. Ak zavedú dane, bude to už niečo úplne iné. V štátoch Arabského polostrova nie sú zvyknutí na zdanenie občanov. Keď to bude takto ďalej pokračovať, mnoho tamojších režimov sa ocitne v existenčnom ohrození a celý región sa môže rozvrátiť. Čiže podobný scenár ako pozorujeme v Sýrii, Líbyi a v Iraku.
O Nízka cena ropy je problém aj pre Rusko. Aké má možnosti zmeniť tento stav?
Rusko má sčasti výhodu v tom, že nie je klasický ropný štát. Ekonomickú štruktúru má výrazne rozdielnu oproti Saudskej Arábii. No z hľadiska rozpočtových príjmov je aj jeho závislosť na cenách ropy veľká. Ruská ekonomika je schopná robiť zmeny len pod veľkým tlakom. Môžu sa opierať o ropné fondy, ale pri nízkej cene ropy sa im minú veľmi rýchlo, do dvoch, troch rokov. Rusi však majú teraz príležitosť reštrukturalizovať svoju ekonomiku.
Ponúka sa im viacero možností. Napríklad sa môžu začať orientovať na organické poľnohospodárstvo. Môžu rozvíjať zbrojárstvo a pokročilé zbraňové systémy, kozmické technológie i sektor služieb, ktorý sa v Rusku tradične trochu podceňuje. Problémom sú tam stále oligarchické štruktúry, ktoré sa vytvorili ešte v 90-tych rokoch a tie ich vývoj brzdia.
O Aký majú sankcie vplyv na hospodárstvo EÚ? Nebolo to pre úniu dôležité skôr z politického ako ekonomického hľadiska, tým, že ukázala jednotu?
Tlak politiky sankcií nepochádzal ani tak z prostredia EÚ, ako skôr mimo nej. Univerzálne platí, že sankcie sú palicou s dvomi koncami. Poškodzujú obe strany. Dlhodobý dôsledok bude, že Rusko sa bude ekonomicky orientovať viac dovnútra alebo si hľadať nových partnerov. Jedným z dôsledkov sankcií je napokon bezprecedentné zblíženie Ruska a Číny. Čiže sa uskutočňuje dávna nočná mora Západu, spojenie „medveďa a draka“.
O Ak hovoríte o tlak zvonka EÚ, je evidentné, že máte na mysli USA. Patríte dlhodobo aj medzi kritikov pripravovanej Transatlantickej dohody o voľnom obchode (TTIP).
Tieto dohody sa vyjednávajú v situácii, keď Svetová obchodná organizácia neplní úlohy, ktoré by mala a je prakticky nefunkčná. USA iniciujú obchodné projekty po oboch stranách svojej námornej hranice. TTIP smerom k EÚ a na druhej strane vyjednávajú o Transpacifickej obchodnej dohode. Keď si vezmete, s kým sa vyjednáva, tak je jasné, že z jednej strany je namierená proti Rusku a z druhej strany proti Číne.
O Potom sa nemožno čudovať zbližovaniu Ruska a Číny...
Áno, už len preto, že sú z dohôd vyčlenení. TTIP však nie je len obchodná dohoda. Je v nej veľmi silný dôraz na investície, regulácie a pravidlá. Napokon, potvrdil to aj americký prezident Barack Obama, ktorý chápe túto dohodu ako mocenský ťah. Povedal, že buď budú pravidlá svetového obchodu určovať USA, alebo to bude Čína.
Pri TTIP vidím veľké množstvo rizík. Napríklad ekologické či pracovnoprávne štandardy sú v USA podstatne nižšie ako v EÚ. Za najväčšie nebezpečenstvo považujem mechanizmus arbitráží, kde môžu nadnárodné spoločnosti žalovať štáty za akúkoľvek zmenu hospodárskej politiky, ktorá im môže ohrozovať budúce zisky. To je formulácia, ktorá dáva veľký priestor, aby si vynucovali politiku, ktorá im bude vyhovovať.
O Je na strane EÚ záujem takéto formulácie zmeniť?
Vidím predovšetkým záujem európskych občanov. V rámci neformálnej občianskej iniciatívy sa proti TTIP zozbierali viac ako tri milióny podpisov. To je obrovský odpor zdola, s ktorým Európska komisia nepočítala. Brusel pod tlakom začal zverejňovať niektoré informácie a navrhuje aj isté modifikácie tejto zmluvy a jej arbitrážnej doložky. Hoci je vidno, že tlak lobistov je silný, nie je to ešte úplne rozhodnutá bitka.
O Podporovatelia TTIP aj na Slovensku však hovoria o tom, že padnú bariéry vstupu na americký trh, čo bude výhodné pre viaceré odvetvia, napríklad pre automobilový priemysel, a môžu vzniknúť tisícky nových pracovných miest. Sú tieto benefity podľa vás reálne?
Vyčísľovanie reálnych dosahov takýchto komplexných dohôd bez znalosti detailov je veľmi ťažké. Základná chyba je v tomto, že sa voľný obchod považuje za niečo, čo automaticky vytvára pracovné miesta. To však nie je pravda. Voľný obchod je v teórii aj v praxi nástrojom efektivity, a teda pracovné miesta skôr ruší.
Výsledky mnohých doterajších dohôd o voľnom obchode nedávajú jednoznačnú odpoveď, že by mohlo vznikať veľa nových pracovných miest. Keď sa pozrieme na Severoamerickú dohodu o zóne voľného obchodu, ktorá má už dve desaťročia, tak nevidíme výraznú tvorbu tisícok nových pracovných miest. Doplatilo na ňu poľnohospodárstvo v Mexiku, kde sa dali do pohybu státisíce ľudí, ktorí skončili ako ilegálni imigranti v USA.
O Často tvrdíte, že eurozóna nie je projekt solidarity, ale ovládania. Ako vidíte jej budúcnosť?
Vidím ju dosť čierne. Vládnuce elity totiž nielenže nedokážu predvídať jej problémy, ale ich nevedia ani riešiť. Euro je šité na mieru Nemecku, ktorému vyhovuje, pretože je slabšie ako ich niekdajšia marka. Mimoriadne podporuje jeho export. Nemci majú v súčasnosti prebytok bežného účtu v pomere k hrubému domácemu produktu trikrát väčší ako Čína.
Na druhej strane, očividné problémy majú južní členovia eurozóny, ako Grécko alebo Španielsko, ktorí sú už vnímaní ako stereotypy. Málo sa však hovorí o tom, akým problémom čelí iný člen eurozóny, Fínsko. Tam už neplatia stereotypy o lenivých občanoch.
O Členom eurozóny je aj Slovensko s ekonomikou čiastočne podobnou českej. Akú úlohu hrá euro pre takúto krajinu?
Slovensko prijalo euro tesne predtým, ako sa objavili problémy v južnom krídle eurozóny. To bolo veľmi dôležité. Okrem toho je slovenská ekonomika veľmi silno naviazaná na Nemecko, čo sú dva pozitívne faktory. Platí však, že pokiaľ by sa Slovensko dostalo do nejakého ekonomického šoku, s eurom ho bude znášať rovnako ťažko ako Španielsko alebo Fínsko.
O Slovensko ťaží z rozvinutého automobilového priemyslu. Kritizujete závislosť od priamych zahraničných investícií, no aj súčasná vláda urobila veľa, aby získala ďalšieho automobilového výrobcu...
Nie je to jednoduchá situácia a vidím v tom istý rozpor. Na jednej strane stredoeurópske vlády pokračujú v lákaní investorov pri očakávaní tisícok nových pracovných miest, na strane druhej chcú späť do svojich rúk niektoré ekonomické nástroje. Bijú sa pritom operatívne rozhodnutia so strategickým smerovaním.
Aj na tomto vývoji vidno, že krajiny Vyšehradskej štvorky sa stále len učia strategicky uvažovať o ekonomickom smerovaní. Tak, aby to nebolo len o štvorročných cykloch, ale o dlhodobej kontinuite a sledovaní vlastných záujmov.
O Očakávate, že v regióne V4 bude rásť úloha štátu v ekonomike?
Rozhodne áno. Pre región je spoločná rastúca frustrácia obyvateľstva. Má rôzne príčiny, no všade platí, že sa nenaplnili očakávania po roku 1989 o tom, že dokážeme rýchlo dobehnúť Západ. Stále sme vnímaní ako menejcenný Východ, ktorý je dobrý na poučovanie a vyťahovanie ziskov. Toto ľudia cítia a podľa toho často aj volia, čiže to má politické dôsledky.
Zdroj: TASR
