Šesťdesiate roky boli všade vo svete obdobím občianskeho precitnutia. Aj socialistické Československo, viazané po vojne vo východnom, sovietskom bloku, sa liberalizuje. Našľapuje na vlastnú cestu, označovanú – aj pod vplyvom prívetivej tváre nového komunistického lídra, usmievavého Slováka Alexandra Dubčeka – ako socializmus s ľudskou tvárou, prípadne demokratický socializmus. Hoci obrodný proces v Československu sa stále deje v medziach socializmu, prinajmenšom vo vedení komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy je vnímaný ako jeho ohrozenie, ako kontrarevolúcia. Na jej potlačenie – s argumentom „bratskej pomoci“ – pošle sovietske politbyro do Československa tanky. Okupačné armády „spriatelených vojsk“ prekročia hranice pred polnocou 21. augusta 1968 v akcii s názvom Dunaj, ktorá je najväčšou vojenskou operáciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia je porušením medzinárodného práva i politickej suverenity Československa. V krajine zdvihne obrovský vzdor (najmä tzv. pasívnu rezistenciu) a aj v dušiach doteraz otvorených ideálom komunizmu vyvolá zdesenie a rozčarovanie. Lebo – otázkou Luďka Pachmana: „Možno priateľstvo na večné časy vynútiť namierenou pištoľou?“
V poradí druhá „osmičková“ mikrovýstava Slovenskej národnej galérie je zámerne saturovanou plochou, hutnou intermediálnou kolážou, ktorá u diváka/diváčky predpokladá opakovanú návštevu. Väčšinu materiálu na „nástenke“ tvoria diela reflektujúce, niektoré aj ex-post, udalosti z augusta 1968. Ide teda najmä o politikum, ale sú tu i artefakty odkazujúce na širší rámec vtedajšej kultúry (federalizácia, kult Alexandra Dubčeka, komunálny humor, západné vplyvy vo vizuálnej kultúre…). Ambíciou je čo najplnšie sprostredkovať občiansky étos, ktorý v kultúre i vo vizuálnom umení priniesla tzv. Pražská jar i po nej nasledujúca invázia spojeneckých vojsk. Filmami, fotografiami, plagátmi, karikatúrami, listmi rozhnevaných občanov, protestsongmi či heslami z múrov predstaví jedinečný okamih našich dejín; dátum, ktorým sa viera v eventualitu socializmu s ľudskou tvárou prakticky zo dňa na deň rozplynula.
Nástenková koncepcia pre viac účelov
„Osmičkové nástenky“ sú viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková ho koncipovali aj ako nenápadný štuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.
Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena – „galérijná nástenka“, na ktorej sa v časovom slede výročí vystriedajú obrazové koláže. Výsledkom je akýsi draft či materializovaný Pinterest, ktorý je aj pripomienkou socialistického nástenkárstva. Koláže pozostávajú z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný layout, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia prehovára o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.
Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.
Osmičky sú navrhnuté v rámci medzinárodného projektu MADE IN CZECHOSLOVAKIA organizovaného Moravskou galériou v Brne v spolupráci so Slovenskou národnou galériou. Vo februári nástenku k výročiu 1948 (komunistický obrat) zavesila Alexandra Kusá, v auguste k výročiu 1968 (vstup vojsk VZ) Petra Hanáková a nakoniec v októbri k výročiu 1918 (vznik ČSR) ju pripraví Katarína Bajcurová.
Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá
Program SNG – Osmičky
Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, átrium - Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava
Trvanie série výstav: 28. február — 31. december 2018
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá
Grafický dizajn: Pavlína Morháčová, Braňo Matis
Osmičky | August 1968
Trvanie výstavy: 21. august — 10. október 2018
Kurátorka: Petra Hanáková
Sprievodný program výstavy
Streda 19. 9. | 18.00
August 1968 – Filmové dokumenty vo výbere a s úvodom Petry Hanákovej.
Sprievodný program filmových projekcií k „nástenkovej“ výstave Osmičky: August 1968, ktorá na malej ploche sprostredkúva étos občianskeho vzdoru, ktorý v kultúre aj vo vizuálnom umení predchádzal 21. augustu 1968, okupácii Československa spojeneckými vojskami, a nasledoval aj po ňom.
Čas, ktorý žijeme (Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Jaroslav Pogran, Otakar Krivánek, Ivan Húšťava, Československo, 1968, 60 min., SFÚ); celovečerný dokumentárny film o obrodnom procese v Československu v roku 1968.
Čierne dni (Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč, Československo, 1968, 31 min., SFÚ); špeciálne vydanie filmového týždenníka s autentickými zábermi zo slovenských miest počas sovietskej okupácie v auguste 1968.
Vstup voľný
