Každá potravina svojho druhu musí byť kvalitná. Zdravá potravina je pojem individuálny, prísne vztiahnutý na vek, potreby a metabolizmus každého jednotlivca. Funkčná potravina je cielene vyrobená pre určitú skupinu konzumentov, na základe ich potrieb, preferencií a vzhľadom na ich životný štýl.
Technologické zmeny pod tlakom konzumentov
Požiadavky stále väčšej skupiny spotrebiteľov stravovať sa nie iba zdravo, ale aj funkčne, vyvolávajú zmeny v potravinárskych technológiách, ktoré pomaly menia základné potraviny aj na funkčné. Zmeny zo strany výrobcov sú zasa vedené dobrým úmyslom vymyslieť a spotrebiteľovi ponúknuť nové, lákavé, nepoznané produkty s vyšším zdravotným a výživovým benefitom.
V období stúpajúcej uvedomelosti konzumentov rastie dopyt po výrobkoch so zníženým obsahom tukov, cholesterolu, sacharidov, soli, ale aj prídavných látok označených symbolom E, tiež po produktoch bez lepku, obohatených o nutričné benefity napr. formou vlákniny, bifidobaktérií, omega-3 mastných kyselín, pričom proteínové zastúpenie v nich má byť zachované. Pôvodné živočíšne bielkoviny sú v nich nahrádzané rastlinnými proteínmi napr. zo strukovín.
Aj odborné štúdie zdravotníkov a výživárov so závermi „jeme veľa, mastne, sladko, slano, pijeme veľa alkoholu“ či zvýšená mediálna reklama na nízkoenergetické produkty vyvolali snahu uprednostňovať, vyrábať a ponúkať potraviny optimálne pôsobiace na ľudské zdravie.
Čo znamená funkčnosť potravín?
Dostávame sa tak k funkčným potravinám, kde sú pôvodné zložky, ako napr. tuk, soľ, prídavné látky a iné, nahradené presne vyberanými účinnými a pre zdravie prospešnými zložkami, ako sú napr. vláknina, probiotické kultúry a ďalšie (prípadne sú o ne obohatené). Ide teda o zmenu pôvodnej receptúry – zvýšenie alebo doplnenie priaznivo pôsobiacich látok a zložiek alebo odstránenie (či zníženie obsahu) zložiek zaťažujúcich, prípadne poškodzujúcich metabolizmus u niektorých skupín obyvateľstva.
Takéto potraviny majú v tele konzumenta optimalizovať vyvážený metabolizmus, t. j. fyzické i duševné zdravie, a tým podporovať jeho obranyschopnosť. V Európe dopyt spotrebiteľov po funkčných potravinách začal narastať v posledných cca 15 rokoch, kým v ázijských krajinách sa konzumujú už desiatky rokov.
Pretože naši spotrebitelia nemajú s týmito potravinami dlhšie skúsenosti, prirodzene si ich mýlia so zdravými potravinami. Na prvý pohľad totiž vyzerajú rovnako, pretože sa nelíšia chuťou, vôňou ani farbou. Sú to potraviny, ktoré patria k zdravému životnému štýlu.
Ktoré potraviny sú funkčné
Medzi prirodzené jednozložkové funkčné potraviny patria napr. orechy a semená plodín, ovocie, zelenina, ryby, ale aj tradičná 100 %-ná ovčia bryndza. V našich obchodoch bežne dostupnými funkčnými potravinami sú napr. mliečne a mäsové výrobky s probiotickými kultúrami, vajcia obohatené selénom a omega-3 esenciálnymi mastnými kyselinami, nátierky obohatené rastlinnými tukmi, bezlepkové pekárske výrobky a cestoviny. Najnovšie poznatky ukazujú aj úspešné využitie rastlinných extraktov z paradajok a vlákien z citrusov v mäsových výrobkoch, pričom nedochádza k negatívnemu vplyvu na ich výslednú chuť, farbu, textúru, štruktúru ani trvanlivosť.
Označenie „funkčná“ nie je na potravinách legislatívne povinné, preto takto označené ich v našich obchodoch nenájdeme. Orientovať sa v nich spotrebiteľ vie na základe zloženia, prípadne z informácií o ich priaznivých účinkoch na organizmus. To však vyžaduje určitú uvedomelosť vo vzťahu k zdravej výžive a k špecifickým požiadavkám každého jednotlivca.
Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO)
Funkčná potravina podľa ILSI
International Life Science Institute už v roku 1999 otvoril diskusiu potravinárskych, poľnohospodárskych, chemických a farmaceutických expertov k funkčným potravinám a prijal ich pracovnú definíciu. Podľa nej funkčná potravina:
- patrí medzi potraviny určené na bežnú konzumáciu,
- je charakteristická obsahom zložiek, ktoré sa v bežných potravinách nevyskytujú,
- nie je výživový doplnok, ani potravina umelo obohatená vitamínmi a minerálnymi látkami,
- nie je liek,
- musí mať výživovú hodnotu, priaznivý vplyv na organizmus, znižovať riziko ochorení, predovšetkým civilizačných, ako zažívacieho traktu, alergií a kardiovaskulárnych ochorení,
- musí obsahovať iba zložky prírodného pôvodu.
