Názov mesta Chemnitz je variant slova Kamenica, čo bol aj názov miestnej riečky v časoch slovanského osídlenia v ranom stredoveku. Dnes je to štvrťmiliónové prirodzené centrum regiónu s asi 3,5 miliónom obyvateľov, takzvaného Saského trojuholníka.
Saský Manchester
Chemnitz bol už od stredoveku centrom textilnej výroby a obchodu. V 19. storočí nastal rozvoj priemyslu; mesto preto prezývali aj saský Manchester. Dnes má asi 250 000 obyvateľov, ale v roku 1913 ich bolo 320 000 a koncom tridsiatych rokov 360 000. Úbytok obyvateľstva bol však po vojne typický pre celé východné Nemecko.
V 30. rokoch bol Chemnitz jedným z prvých miest, ktorého mestskú radu ovládla nacistická strana. Zároveň v ňom bolo aj silné robotnícke a komunistické hnutie.
Počas druhej svetovej vojny bol Chemnitz centrom vojenskej výroby a v tunajšej firme Astra-Werke AG pracovali aj väzni, najmä ženy z koncentračného tábora Flossenbürg (Bavorsko). Vzhľadom na jeho priemyselný význam mesto vo februári a marci 1945 viackrát bombardovali Spojenci a jeho veľká časť bola zničená. Po vojne bolo Sasko časťou Nemeckej demokratickej republiky a východného bloku; rozvoj priemyslu pokračoval. V roku 1953 sa komunistická vláda rozhodla zmeniť tradičný názov mesta na Karl-Marx-Stadt – mesto Karla Marxa, čo vydržalo až do pádu komunizmu v roku 1990.
Priemyselný význam si mesto zachovalo aj po zmene režimu a znovuzjednotení Nemecka. Širšia metropolitná oblasť Chemnitz-Zwickau je jednou z ekonomicky najvýznamnejších oblastí vo východnej časti krajiny. Od roku 2000 vykazuje Chemnitz veľmi vysoký rast HDP a patrí medzi desať ekonomicky najrýchlejšie rastúcich miest v Nemecku. Najvýznamnejšími odvetviami sú služby vrátane IT priemyslu a priemyselná výroba, ako metalurgia a strojárstvo.
Mesto Karla Marxa – ale prečo?
Prečo vlastne práve Chemnitz získal tú česť niesť meno Karla Marxa? Sociálny filozof Marx, ktorý pochádzal z Porýnia, nemal s týmto mestom ani regiónom nikdy nič spoločné. Premenovanie bolo – ako sa za totalitných čias stávalo – vlastne dosť paradoxné a čiastočne dielom náhody. Rok 1953 bol v NDR vyhlásený za rok Karla Marxa, pretože vtedy uplynulo 70 rokov od jeho úmrtia. Šéfovia vo Východnom Berlíne rozhodli, že jedno novovybudované mesto na hraniciach s Poľskom, dnešný Eisenhüttenstadt, dostane meno Karl-Marx-Stadt. Lenže tesne pred týmto slávnostným aktom zomrel v Sovietskom zväze propagandou uctievaný Josif Stalin, takže rozhodnutie sa zmenilo a uvedené mesto postavené pre zamestnancov veľkých hút dostalo názov Stalinstadt. Súdruhovia však aj naďalej chceli, aby niektoré iné mesto nieslo pôvodne vymyslený názov Karl-Marx-Stadt. Nakoniec to teda bol Chemnitz. Pochopiteľne, na to, čo si o tom myslia, sa obyvateľov mesta nepýtali.
Po páde berlínskeho múra dostali aj občania Karl-Marx-Stadtu možnosť vyjadriť sa k názvu svojho mesta. V referende konanom v apríli 1990 sa 76 percent z hlasujúcich priklonilo k návratu k starému názvu Chemnitz.
Tak ako celé východné Nemecko, aj saské mesto číslo tri prešlo renováciou a modernizáciou. Obdobie NDR, rovnako ako ekonomické otrasy transformácie v ňom však nechali aj psychologické stopy, čo vidno napríklad aj na volebných preferenciách. Značná časť obyvateľov prejavuje nostalgiu po predchádzajúcom ľavicovom režime s jeho sociálnymi istotami (tzv. „ostalgiu“), časť inklinuje k radikálnejším riešeniam súčasných spoločenských problémov.
JF
Zdroj: Wikipedia, ISP
