O Študenti ekonómie sa dlho učili, že v Európe budúcnosť patrí terciárnej sfére, teda službám. No zdá sa, že opäť sa viac skloňuje slovo výroba. Dochádza teda k renesancii priemyslu?
Áno, je to tak, hoci niektoré štatistické údaje navonok ukazujú opak. Podiel priemyslu na hrubej pridanej hodnote klesá, rovnako aj podiel zamestnaných v ňom. Tento prvý pohľad je však zavádzajúci. V ekonomike je vysoká deľba práce, ktorá zvyšuje jej produktivitu. Priemysel svojou výrobou generuje významné efekty pre všetky odvetvia, najmä pre služby, ktoré tým nevznikajú akoby na zelenej lúke, ale priamo sa naň viažu.
To, že produktivita práce v priemysle rastie oveľa rýchlejšie ako v službách, vedie k nižším nákladom i relatívnym cenám priemyselných výrobkov v porovnaní s cenami služieb, a teda podiel priemyslu sa opticky znižuje. Jeho význam je však aj v tom, že vždy bol a je motorom inovácií.
O Je v podpore priemyslu aj súčasná výhoda a dôvod rozmachu nemeckej ekonomiky, ktorá nepodľahla deindustrializačnému tlaku?
Áno. Podiel priamo zamestnaných v celom priemysle je menší ako v službách. No ak sa na to pozrieme inak a položíme si otázku, koľko potrebujeme zamestnancov, aby sme uspokojili dopyt po priemyselných výrobkoch, tak sa pýtame na počet ľudí, ktorí sú v priemysle zamestnaní nepriamo. Vtedy sa dostaneme k údaju, že až jednu tretinu zamestnancov generuje priemysel, teda viac ako služby. Preto je nepresné a zavádzajúce hovoriť o deindustrializácii.
O Ako je na tom slovenský priemysel?
V roku 1995 bol podiel priemyslu Slovenska na hrubej pridanej hodnote tretí najvyšší v Európe. V súčasnosti je nižší, no stále sme porovnateľní s Nemeckom, Rakúskom alebo Českom, čo sú tradičné priemyselné centrá. Veľmi dobrú pozíciu si držíme v produktivite práce. Za posledné obdobie bol jej rast na Slovensku najvyšší v Európe. Ukazuje sa, že zahraničné investície s prísunom nových technológií prinášajú svoje ovocie.
O Ako potom hodnotíte situáciu v oblasti inovácií?
V tejto oblasti musíme do budúcnosti pridať. Ukazuje to aj aktuálny index inovácií vo svete, kde sme sa síce za posledný rok posunuli na 39. miesto, ale v čiastkových a dôležitých ukazovateľoch, ako sú napríklad výška tzv. intelektuálnych aktív a intenzita výdavkov na vedu a výskum, sme na tom horšie. So svetovou špičkou sa môžeme porovnávať len v indikátore pridanej hodnoty vytvorenej v priemysle, kde sme na dvanástom mieste. Preto je do budúcnosti veľmi dôležitá podpora výdavkov na vedu, výskum a inovácie. To je jediná cesta, ako udržať konkurencieschopnosť priemyslu.
O Hovoríte, že profitujeme z dovozu vyspelých technológií. Čo treba robiť, aby sa využívalo viac našich vlastných?
Vezmite si automobilový priemysel. Tam je markantný rozdiel vo využití zahraničných a domácich vstupov a technológií. Zároveň je to príležitosť pre našich subdodávateľov, no bez väčších výdavkov na vedu a výskum to nepôjde. A nejde len o peniaze z verejných zdrojov, ale aj o podporu zo súkromnej sféry. Platí systém takzvanej páky; ak vo vyspelých krajinách verejný sektor vydá na vedu a výskum jedno euro, súkromná sféra pridá dve.
Dôležitú úlohu v tejto oblasti hrá vysoké školstvo. Na jednej nedávnej konferencii povedal predstaviteľ koncernu Siemens, že so svojím výskumom chcú prísť do Rakúska, pretože má dobré univerzity. Z toho si musíme vziať príklad aj my. Konkurenčnú schopnosť si udržíme, keď úroveň výskumu na našich vysokých školách dokáže pritiahnuť i výskumné oddelenia zahraničných investorov.
O Výrobným firmám na Slovensku chýbajú kvalifikovaní ľudia. Vláda preto začala s podporou duálneho vzdelávania na stredných školách. Je to nevyhnutný smer?
Áno. Je potrebné zreformovať prakticky celý náš vzdelávací systém. Existuje štúdia, ktorá mapuje vzdelávaciu štruktúru v 130 krajinách sveta. V nej sa napr. ukazuje, že pre krajiny, ktoré sa rozvíjajú, je veľmi dôležitý podiel stredoškolsky vzdelaných ľudí.
Často sa používa porovnanie Indie a Číny. V Indii sú aj špičkové univerzity, no zároveň milióny ľudí bez základného vzdelania. V Číne majú základné vzdelanie všetci, veľká skupina aj stredoškolské, hoci univerzity nedosahujú úroveň tých špičkových indických. Toto porovnanie je aj jedným z dôvodov, ktorým sa vysvetľuje vyššia miera ekonomického rastu v Číne oproti Indii. Stredné školstvo sa ukazuje ako mimoriadne dôležité pre ekonomický úspech krajiny a rozvoj priemyslu.
O Často sa diskutuje, či Slovensko nie je príliš zraniteľné výraznou orientáciou na automobilovú výrobu...
Pre ekonomiku to stále prináša pozitívne efekty. Dôležité bude, aby si automobilový priemysel na Slovensku zachoval konkurencieschopnosť nielen pre nižšie mzdové náklady, ale aj vysokú technologickú úroveň.
O Je známe, že závody na Slovensku patria k špičkám jednotlivých automobiliek. Čím to je?
Výrobcovia prišli na Slovensko s najnovšími technológiami. Kvalita pracovnej sily u nás je stále vysoká a jednotkové náklady práce relatívne nízke. Istý nemecky odborník sa raz vyjadril, že keby si koncern VW mal vybrať len jedno miesto, kde bude vyrábať autá, tak by sa mal rozhodnúť pre Slovensko.
O Veľa sa hovorí o novej priemyselnej revolúcii 4.0. Ako zmení priemysel? Čo musí Slovensko urobiť, aby zachytilo tento trend?
Táto revolúcia už beží – priemysel sa digitalizuje a automatizuje. Preto je dôležité sa prispôsobiť, aby sme udržali vysoký rast produktivity práce, ktorý tlačí náklady na konkurencieschopnú úroveň, a vedeli rýchlo reagovať na požiadavky spotrebiteľov.
Priemysel ovplyvní prepájanie informačných technológií, rôznych databáz s výrobným procesom, v ktorom budú dominovať roboty. Výroba bude úplne v koncepte just-in-time, kde budú presne na seba nadväzovať jednotlivé dodávky. Aj preto firmy sťahujú z Ázie späť do Európy mnohé výroby, pretože potrebujú byť flexibilnejšie – a to sa dá len pri menších vzdialenostiach.
Čoraz viac sa bude vyrábať na objednávku jednotlivých zákazníkov. Bude dôraz na väčšiu presnosť a kvalitu výrobku. Firma Siemens uvádza, že v minulosti počas manuálnych kontrol na jeden milión výrobkov pripadlo asi 500 chybných. V súčasnosti pri automatizovanej kontrole a pri osemnásobne vyššej výrobe klesol počet chybných výrobkov na 11,5. Počet zamestnancov však zostal zachovaný.
O Robotizácia a nahrádzanie živej pracovnej sily neživou budú zrejme nevyhnutné. Niektoré štúdie hovoria o možnej strate miliónov pracovných miest...
Upozornil by som na jednu analógiu. V čase prvej priemyselnej revolúcie pracovalo v poľnohospodárstve asi 40 % obyvateľstva. V súčasnosti sú to 3 – 4 %, no celková zamestnanosť v ekonomike vzrástla. Iným príkladom bol nástup počítačov začiatkom 80. rokov minulého storočia, kde sa predpokladalo, že by mohli nahradiť sekretárky. Nestalo sa. Sekretárky ostali, no zmenila sa im náplň práce. V budúcnosti vzrastie dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Priemysel 4.0 bude potrebovať viac ľudí s technickým vzdelaním a analytickými schopnosťami.
Pripravila: TA
