Obmedzí európska copyrightová reforma našu informačnú slobodu na internete?

Autor JF/EP september 2018 -

Európsky parlament urobil výrazný krok k reštrikciám v oblasti autorských práv. Premávka na webe bude onedlho zviazaná novými pravidlami.

Parlamentom schválený text sprísňuje návrh smernice od Európskej komisie, ktorá prenáša zodpovednosť za porušovanie autorských práv na online platformy a agregátory správ. Toto pravidlo, ukotvené v článku 13 smernice, by sa malo vzťahovať aj na úryvky, ktoré boli prevzaté z novinových článkov. V praxi to znamená, že tieto platformy, ako napríklad Google News alebo Facebook, budú musieť za nimi sprístupňovaný a ponúkaný materiál zaplatiť držiteľom autorských práv. Inými slovami, ak zaradí Google News do výberu, ktorý vám chce ponúknuť, hoci len odsek z novinového článku, musí za to zaplatiť vydavateľovi novín, ktoré článok uverejnili. Bude to chcieť robiť alebo radšej obmedzí svoje pôsobenie na takom nepohodlnom trhu? V minulosti to už urobil.

A čo sloboda prejavu?

Súčasťou poslancami schváleného textu smernice sú aj ustanovenia, ktoré by mali zaistiť, že uplatňovanie autorského práva EÚ v online prostredí nepovedie k nespravodlivému obmedzeniu slobodu prejavu, ktorá dnes do značnej miery definuje internet. Parlament preto presadzuje, aby sa na šírenie jednoduchých hypertextových odkazov, ktoré sú doplnené „samostatnými slovami,‟ nevzťahovali ustanovenia chrániace autorského práva.

Podľa záverov zasadania, „kroky online platforiem zamerané na kontrolu súladu nahratého obsahu s autorským právom nesmú viesť k zneprístupneniu diel, ktorými sa žiadne práva neporušujú.“ Platformy budú potom tiež zodpovedné za zavedenie systému rýchlej nápravy – a to prevádzkovaného ich personálom, nie algoritmami – ktorý dokáže na základe sťažností reagovať na prípadné neoprávnené odstránenie obsahu. To znamená, že na jednej strane, Google a ďalší platformoví hráči musia platiť za kúsky textov novinám, na druhej strane, ak sa rozhodnú takýto obsah neukazovať, zároveň by mali dosť prácne kontrolovať, či náhodou spolu s ním neskryli aj iný obsah, za ktorý platiť nemusia. Uvidíme, ako sa s tým popasujú.

Zatiaľ sa len otvára proces rokovaní o nových pravidlách s ďalšími orgánmi EÚ, na ktoré Európsky parlament rozhodnutím v Štrasburgu vymedzil mandát svojim vyjednávačom. O konečnom znení pravidiel autorského práva v digitálnej sfére budú rokovať so zástupcami Rady EÚ, teda zborom rezortných ministrov členských krajín. Uvedený rokovací mandát schválili europoslanci pomerom hlasov 438 (za): 226 (proti): 39 (zdržalo sa).

Ďalšie pravidlá a výnimky: budeme mať Wikipediu?

Cieľom mnohých parlamentných pozmeňujúcich návrhov k pôvodnému textu Európskej komisie bolo zaistiť odmenu pre umelcov, najmä hudobníkov, interpretov a scenáristov, ako aj vydavateľov a novinárov, za prácu na ich dielach, ktoré využívajú platformy ako YouTube, Facebook či Google News. Parlament výslovne požaduje, aby aj samotní novinári, nie iba vydavatelia, mali nárok na podiel z príjmu za využívanie ich diel.

Poslanci tiež presadzujú posilnenie vyjednávacích práv autorov a interpretov, ktorí by mali mať možnosť nárokovať si dodatočnú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní práv, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými priamymi, ale aj nepriamymi príjmami danej strany. Schválený text zároveň umožňuje autorom a interpretom zrušiť práva na ich dielo alebo ukončiť exkluzivitu vyplývajúcu z licenčnej zmluvy, pokiaľ zmluvná strana dané dielo nevyužíva.

Poslanci zároveň v snahe o podporu začínajúcich podnikov presadzujú vyňatie tzv. malých platforiem a mikroplatforiem z pôsobnosti novej smernice.

Parlamentom schválený text tiež uvádza, že nekomerčné nahrávanie obsahu do internetových encyklopédií, akou je napríklad Wikipédia, alebo platformy na vývoj softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, napríklad GitHub, budú oslobodené od povinnosti dodržiavať ustanovenia smernice súvisiace s autorským právom.

„Som presvedčený, že keď sa usadí prach, internet bude rovnako slobodný ako dnes, tvorcovia a novinári budú mať spravodlivejšiu odmenu z príjmov, ktoré generuje ich práca, a my sa budeme čudovať, o čom bol celý ten rozruch,‟ povedal spravodajca návrhu Axel Voss (EPP, DE). Odpor menšinovej časti poslancov proti smernici pripísal najmä „silnému lobovaniu internetových gigantov“.

Čo na to slovenskí europoslanci

S tým by asi celkom nesúhlasil Richard Sulík, ktorý bol pred hlasovaním v tejto veci aktívny aj na domácej pôde, kde o. i. zorganizoval verejnú debatu vydavateľov, právnikov a aktivistov. V Štrasburgu patril k nespokojnej menšine. „Keďže sa z navrhovaného textu smernice nepodarilo vymazať ani pozmeniť kontroverzné články 11 a 13 do prijateľnej podoby, hlasoval som proti návrhu. Smernicu v tejto podobe považujem za ohrozenie slobody prejavu na internete,‟ povedal po prijatí rozhodnutia.

Mediálna služba EP zverejnila aj vyjadrenia ďalších poslancov zo Slovenska, z ktorých časť návrh podporila a časť bola proti. „Som za ochranu autorov, ale nemyslím si, že k tomu vedie cesta cez článok 13 Smernice. Chrániť hodnotu diela autora a nechať to pritom na nejasné algoritmy, o ktorých nevieme ako budú rozlišovať, je nedôvera v ľudský rozum a schopnosť každého z nás slobodne posúdiť obsah, ktorý na internete zdieľame,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

„Bol už skutočne najvyšší čas nájsť rovnováhu medzi oprávnenými požiadavkami autorov a používateľov internetu a zároveň dosiahnuť, aby internetové platformy, ktorým zdieľanie autorských diel prináša zisky, spravodlivo autorov odmenili. Táto nová smernica nemá v žiadnom prípade za cieľ cenzúru internetu,‟ tvrdí Jana Žitňanská (ECR, SK).

„Každý obsah má svojho autora a ten má právo požadovať za jeho používanie primeranú odmenu. Na druhej strane, nemožno šikanovať bežných používateľov a malé internetové portály,“ uviedol Ivan Štefanec (EPP, SK), podľa ktorého je prijatá legislatíva dobrým kompromisom medzi slobodou internetu a právami autorov.

JF/EP 

Partneri