Pri verejnej ponuke akcií (IPO – Initial Public Offering) prostredníctvom burzy ide súkromná spoločnosť takpovediac s kožou na trh, aby si získala dôveru investorov. Akcie sa ponúkajú širokému okruhu investorov, čím firmy získajú potrebný kapitál na svoj ďalší rozvoj. Akcionári si zasa zabezpečia podiel na riadení spoločnosti, zisku, likvidačnom zostatku. A participujú na zhodnotení akcií.
História pozná veľa úspešných príbehov vstupu spoločností na akciový trh. Jakub Rosa, analytik Across Private Investments, ako príklady uviedol automobilku General Motors, poskytovateľa elektronických platieb Visa, sociálnu sieť Facebook či technologického giganta Alphabet. Ako však tiež podotkol, burzy zažili i viacero „zakopnutí“, keď spoločnosti po vstupe tam nepresvedčili.
Ide sa s očakávaniami
Trh s IPO sa v posledných rokoch rozmohol najmä v USA, kde v roku 2017 vstúpilo na burzu 160 nových spoločností. Využívajú dobrú kondíciu svetovej ekonomiky a pozitívnu náladu na akciových trhoch. Prvých šesť mesiacov roku 2018 naznačilo, že tento rok by mal byť z hľadiska počtu a veľkosti IPO ešte lepší. Hodnota spoločností vstupujúcich na burzu v USA sa vyšplhala na 35 mld. dolárov, čo bol najlepší polrok od roku 2014. Oceňuje to aj akciový trh.
„Kým akciový index 500 najväčších amerických spoločností S&P 500 zaznamenal v prvom polroku nárast o 2 percentá, akcie spoločností so sídlom v USA, ktoré vstúpili na burzu, v rovnakom období posilnili v priemere o vyše 25 percent,“ upozornil J. Rosa. Pritom najviac sa darilo akciám technologických spoločností, ktoré zaznamenali priemerný rast o vyše 50 %. Išlo napr. o cloudovú firmu Dropbox (+ 54 %) alebo hudobnú a streamovaciu spoločnosť Spotify (+ 27 %). Vyše 80 % z týchto technologických IPO sa v súčasnosti obchoduje nad uvádzacou cenou. A osem z desiatich najvýkonnejších tohtoročných IPO v USA sa zhodnotilo o viac než 100 %.
Treba rátať aj s neúspechom
„Zoznam tohtoročných IPO v USA má však z hľadiska výkonnosti aj opačný koniec,“ pripomenul analytik Acrossu. ,,Posledné priečky obsadili spoločnosti, ktorých akcie poklesli o 30 až 50 percent. Vstup na burzu totiž nie je automatickou zárukou prosperity. Závisí najmä od biznis modelu, konkurenčnej výhody, schopnosti expandovať, zvyšovať maržu a dlhodobo napredovať. A to samotné IPO vyriešiť nedokáže,“ zdôraznil.
Príkladom nevydareného vstupu na burzu je spoločnosť Snap, prevádzkujúca známu sociálnu sieť Snapchat. Po prvotnom raste nastalo rýchle vytriezvenie. V dôsledku neuspokojivých hospodárskych výsledkov zamierili akcie spoločnosti nadol. Od uvedenia na trh na jar 2017 oslabili o vyše 20 %. Na druhej strane, výrobca elektrických automobilov Tesla ani po ôsmich rokoch od štartu IPO nedokáže generovať zisk a výrobu automobilov dotuje. Napriek tomu sa jeho akcie, vďaka „statusu Silicon Valley“, obchodujú blízko rekordného maxima.
Ako na hojdačke
V minulosti sa dlhodobo nedarilo ani Amazonu, ktorý vstúpil na burzu v roku 1997. Prvých šesť rokov nevykázal zisk. Po vyše 20 rokoch sa však jeho akcie vyšplhali z otváracích 18 na súčasných 1 700 USD, čo predstavuje zhodnotenie o viac než 9 000 percent! Trhová hodnota tohto giganta aktuálne dosahuje 830 mld. USD, čím sa v tomto ukazovateli v rámci akciového indexu S&P zaradil na 3. miesto – hneď za Apple a Microsoft.
Na Slovensku bola pionierom v predaji akcií cez burzu spoločnosť Asseco Central Europe, poskytovateľ IT služieb v strednej a vo východnej Európe. V roku 2006, ešte pod názvom Asseco Slovakia, umiestnila svoje akcie na burze vo Varšave, no po desiatich rokoch sa jej vlastníci rozhodli z burzy stiahnuť, bez vysvetlenia dôvodov.
Čo nás ešte čaká
V súčasnosti vstúpil na americkú burzu čínsky výrobca mobilných zariadení Xiaomi a ďalší giganti tento krok avizujú, napr. alternatívna taxislužba Uber či internetový sprostredkovateľ ubytovania Airbnb. Po piatich rokoch oznámila návrat aj nadnárodná počítačová spoločnosť Dell.
„Tieto firmy veľmi pravdepodobne ponúknu investorom zaujímavé výnosy. Vyberanie hrozienok na trhu IPO je však veľmi náročný proces. Oveľa efektívnejšie je investovať do firiem kótovaných na burze prostredníctvom indexových fondov, ktorých je na trhu viacero,“ skonštatoval J. Rosa.
KS