Viac ako polovica slovenských milionárov sú majitelia alebo konatelia firiem. Slovenskí milionári sú v priemere až o desať rokov mladší ako tí svetoví – ich priemerný vek je 51 rokov. Je to preto, že pred rokom 1989 bolo súkromné podnikanie a s ním spojené bohatnutie u nás fakticky zakázané. K dôchodkovému veku sa preto na Slovensku blíži prvá porevolučná generácia bohatých až dnes.
Banka urobila exkluzívny prieskum pre štúdiu Wealth Report medzi dolárovými/eurovými milionármi na Slovensku aj v Česku. Ukázal, že českí dolároví milionári majú v priemere o dva roky viac ako slovenskí. V intervale veku od 50 do 60 rokov je na Slovensku 25 % bohatých, v Česku 33 %. Starších ako šesťdesiat rokov je medzi nimi zhodne v oboch krajinách 25 %. Mladších, do 40 rokov je na Slovensku 11 %, v Česku 7 %. V rozmedzí 40–49 rokov veku je potom na Slovensku 30 % a v Česku 24 % dolárových milionárov.
Priemerný svetový milionár má podľa prieskumu Wealth X World Ultra až takmer 61 rokov. Tento stav je pochopiteľný vzhľadom na odlišný politicko-ekonomický vývoj v Československu pred rokom 1989; keď u nás podnikatelia neexistovali.
Mužský svet
Svet slovenských aj českých dolárových milionárov je svetom mužov. Na Slovensku tvoria 91 % milionárov, v Česku 92 %. Na Slovensku sa medziročne počet žien v tomto svete zvýšil o 3 percentuálne body na celých 9 %. V Česku je medzi dolárovými milionármi len 5 % žien. Hoci na celom svete medzi bohatými výrazne prevažujú muži, u nás aj v Česku je medzi nimi ešte vyšší podiel mužov ako býva zvykom v zahraničí. Tam sa podľa uvedenej správy WXWU 2018 odhaduje zastúpenie žien na asi 13 percent.
Úlohu zohráva pôvod majetku. Zatiaľ čo vo svete sú bohatí často príslušníkmi druhej, tretej či ďalšej generácie bohatej rodiny, u nás sa formuje zatiaľ len tá prvá. Ženy medzi bohatými vo svete figurujú skôr z viacgeneračného pohľadu – ako tie, ktoré bohatstvo udržujú a odovzdávajú ho ďalej. Menej často sú tými, ktoré prežili podnikateľský úspech a vlastným pričinením vstúpili medzi bohatých.
Bohatstvo prináša najmä vlastná firma
Hlavným zdrojom príjmu slovenských a českých a milionárov je aj naďalej podnikanie. V tomto sa obe krajiny zhodujú so svetovým trendom, keď príjem z biznisu je zdrojom bohatstva až pre 67 % svetových milionárov. Nie je prekvapujúce, že najviac dolárových milionárov aktuálne zastáva post majiteľa či konateľa firmy (v SR 55 %, v ČR 51 %) alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (7 % v SR, 9 % v ČR). Pribúdajúci vek dolárových milionárov sa začína prejavovať tiež v zastávaných funkciách. Celých 14 % českých a 7 % slovenských bohatých je vo funkcii člena dozornej rady alebo predstavenstva, čo môže v mnohých prípadoch súvisieť s odovzdávaním žezla nástupcom a s ponechaním si len kontrolnej roly vo vybudovaných impériách. V penzii je 15 % slovenských a 9 % českých dolárových milionárov. Zamestnancami na vedúcich postoch sú 4 % bohatých Slovákov a 11 % Čechov, post špecialistu zastáva na Slovensku 7 % bohatých ľudí, v ČR 2 %.
Ako investujú milionári
Nie je prekvapením, že najväčším zdrojom príjmov pre investičné portfólio milionárov v oboch krajinách je príjem z podnikania (56 % v SR, 60 % v ČR), na Slovensku nasledovaný dlhopismi (13 %), investičnými nehnuteľnosťami (10 %) a akciami (9 %) Alternatívne investície boli hlavným zdrojom rastu portfólia pre 6 % slovenských dolárových milionárov. V Česku druhú priečku obsadili investičné nehnuteľnosti (14 %), potom akcie (12 %), alternatívne investície (10 %) a dlhopisy (9 %).
Ak sa pozrieme na vývoj aktív za posledných 10 rokov, aj tu je badateľný rozdiel oproti medzinárodnému prístupu. Naši bohatí už pristupujú k peniazom skrátka inak – viac inklinujú k investovaniu. Pri investíciách konečne opúšťajú konzervatívny prístup a posúvajú sa nielen k finančným (akcie, dlhopisy), ale aj k reálnym investíciám (napríklad nehnuteľnosti), celkové portfólio je však stále skôr konzervatívne. V porovnaní so všeobecnou populáciou sú ochotní podstupovať výrazne vyššie riziko. Vysoké investície do vlastného bývania možno u bohatých spojiť so svetobežníctvom, teda s vlastníctvom domov a bytov v niekoľkých regiónoch a krajinách.
Investičným prístupom sa 21 % slovenských a 28 % českých dolárových milionárov snaží byť nad trhovým priemerom. Oproti Európanom sú teda viac draví (17 %). S výnosmi porovnateľnými s trhom je spokojných zhodne 31 % slovenských a európskych a 21 % českých bohatých ľudí. Štvrtina českých a európskych milionárov je spokojná, ak ich investície dosahujú ich osobné ciele, bez potreby porovnávať sa s trhom.
Podnikanie ako investícia
Nedá sa zaprieť, že väčšina našich dolárových milionárov sú podnikatelia telom aj dušou. Do podnikania všeobecne, nielen do toho svojho, veľmi radi investujú, a to či už prostredníctvom akcií, dlhopisov alebo podporou začínajúcich firiem. Najmä na Slovensku k investíciám, predovšetkým do dlhopisov, pristupujú ako k možnosti investovať do reálnych lokálnych firiem a projektov. Hoci dlhopisy sú oproti akciám viac konzervatívne, je tu badateľný medziročný posun k skutočným investíciám. Pri startupoch najzaujímavejšie zhodnotenie očakáva 25 % slovenských a 35 % českých dolárových milionárov. Vnímajú síce riziko týchto investícií a vedia, že nie každý nápad vyjde, ale táto forma investície im ponúka oveľa viac ako len zhodnotenie peňazí. Uplatňujú tu svoje skúsenosti a postavenie. Mnohí z nich tak v začínajúcich firmách pôsobia ako mentori. Možno aj tento rozmer pomohol zaujímavému ročnému posunu v očakávaní – v SR o 10 a v ČR o 8 percentuálnych bodov nahor.
Zberateľské potešenie
Prieskum ukázal, že slovenskí milionári sa stále viac zaujímajú aj o zberateľské aktíva. Investujú najmä do umenia, známok a do mincí. Ich vzrastajúcu obľubu podporuje aj fakt, že v česko-slovenskom priestore pribúdajú aukcie zamerané na uvedené zberateľské okruhy.
Motivácia pre investovanie práve v tejto oblasti je jednoznačná: ide primárne o osobné potešenie. Prestíž spojenú s vlastníctvom danej veci dolároví milionári spájajú najmä s hodinkami. Pri víne zasa rozhoduje pridruženie do spoločenstva ľudí, ktorí majú záujem o túto oblasť.
Dravejší ako iní Európania
Prieskum ukázal, že rastie aj ochota Slovákov investovať v zahraničí. Až 36 percent investičného portfólia majú bohatí Slováci v zahraničí, čo je medziročný nárast o šesť percentuálnych bodov. Prieskum tiež ukázal, že 21 percent z nich sa snaží investovať tak, aby dosiahli vyšší výnos než je priemer na trhu. V porovnaní s Európanmi, pri ktorých jej toto motiváciou len v 17 percentách prípadov, sú teda viac draví.
Z prieskumov J&T Wealth Report vyplýva, že úspešní ľudia považujú už niekoľko rokov za hrozbu pre spoločnosť korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo. Dlhodobo ich tiež trápi nízka vymožiteľnosť práva či vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.
Ako plánujú svoju investorskú budúcnosť
Pri pohľade do budúcnosti a odpovedi na otázku, ako vidia vývoj svojich aktív v nasledujúcich 10 rokoch, je najviac pozorovateľný odklon našich milionárov od podnikania. Súvisí to s ich vekom. Vo svojom portfóliu najviac očakávajú nárast nehnuteľností a investícií. Hoci v oblasti investícií stále zaostávajú za očakávaniami, aké majú zahraniční milionári, v ich myslení je to už dosť veľký posun od konzervativizmu. Oveľa viac chcú mať zastúpené tiež zberateľské aktíva, kde síce zaostávajú za svetom, ale vzrastajúca obľuba týchto aktív môže súvisieť práve s ustupujúcou rolou podnikania a s väčším užívaním si života. Bohatí ľudia počítajú s postupným odovzdávaním svojho postu vo firme a tým, že budú oveľa viac času venovať svojim koníčkom. To sa potom môže prejaviť práve v náraste emočných investícií.
O prieskume
Citovaný prieskum prebiehal v období jún až august 2018 a J&T Banka ho realizovala v spolupráci s agentúrou Perfect Crowd. Cieľom bolo zmapovať investičné správanie a životný štýl dolárových milionárov, teda tých, ktorých disponibilný majetok má hodnotu minimálne 1 milión USD. Do prieskumu sa zapojilo celkovo 287 respondentov z radov dolárových milionárov – 173 Čechov a 114 Slovákov. Dáta boli zbierané pomocou online dopytovania. Kvalitatívny pohľad doplnili hĺbkové rozhovory s 20 respondentmi – pätnástimi v Česku a piatimi na Slovensku. Po prvý raz boli medzi respondentmi hĺbkových rozhovorov zaradení tiež nástupcovia-dedičia, pričom pomer bol 12 „otcov zakladateľov“ a 8 nástupcov-dedičov.
Milan Janásik, PR manažér J&T Banky
Pozn. Percentá nemusia tvoriť súčet 100 %, pretože sú zaokrúhlené na najbližšie celé percento. Pre medzinárodne porovnanie boli za svet použité dáta Capgemini Financial Services Analysis 2018.
Titulný obrázok: Pixabay
