USA a Čína: Súboj gigantov

Autor Richard Tóth október 2018 -
Šanghaj – ekonomická metropola Číny Šanghaj – ekonomická metropola Číny Pixabay

Súperia o pozíciu najväčšej, ale aj najvplyvnejšej ekonomiky sveta. Kto vyhrá a ktoré faktory budú rozhodovať? Aké bude miesto Indie a ďalších?

Americká a čínska ekonomika majú vo svete významné postavenie, ktoré je dané kombináciou aktuálnej veľkosti každej z nich a predovšetkým ich potenciálom. Číňanov je najviac na svete, takmer 1,4 miliardy. Dobieha ich India s počtom obyvateľov 1,34 miliardy a vzhľadom na to, že počet obyvateľov rastie v Indii raz tak rýchlo ako v Číne, India sa v priebehu 5 – 6 rokov stane najpočetnejším štátom sveta. Čína však zostane jasnou dvojkou. USA s počtom obyvateľov 326 miliónov sú na treťom mieste a na ňom aj dlhé roky zostanú. Štvrtá Indonézia má 264 miliónov a môže trvať okolo 70 rokov, kým dostihne USA. A možno sa to skôr – podľa prognózy OSN – podarí Nigérii. India, Čína a USA budú v najbližších rokoch ekonomiky s najväčším počtom obyvateľov, a teda aj spotrebiteľov.

Rýchly rast Číny až po prvú priečku

Ak zoberieme do úvahy celkovú ekonomickú silu, Čína už dlhé roky rastie rýchlejšie ako USA. Za posledné desiatky rokov, od roku 1980, bol priemerný ročný rast USA na úrovni 2,6 % a Číny až 9,6 %. Ani v jednom roku sa nestalo, že by Čína rástla pomalšie. Najnižší rozdiel bol v roku 1989, menej než 1 percentuálny bod. Naopak, najvyšší rozdiel bol v roku 2007, vtedy čínsky rast prekonal ten americký až o vyše 12 percentuálnych bodov. „Ríša stredu“ sa teda v posledných dekádach neustále k USA približovala. Kým v roku 1980 tvorila len desatinu veľkosti americkej ekonomiky, v roku 2005 už polovicu a v roku 2014 ju predstihla a stala sa najväčšou ekonomikou sveta. A keďže stále rastie rýchlejšie ako americká a zatiaľ sa trend nemení, náskok čínskej ekonomiky bude narastať.

India: za aj proti

Indická ekonomika rastie tiež rýchlejšie než americká ekonomika, ale celkovo zaostáva za Čínou. Kým v prvej polovici 80. rokov bola indická ekonomika väčšia ako čínska, na začiatku 90. rokov začala Čína dominovať a teraz je jej ekonomika raz tak veľká ako indická. Pokiaľ ide o porovnanie Indie s USA, ak by súčasný rast v oboch štátoch pokračoval rovnakým tempom pri súčasnom raste oboch, indická ekonomika by sa vo veľkosti vyrovnala americkej najskôr o približne 15 rokov. India ja však zatiaľ príliš chudobná na to, aby malo význam teraz uvažovať o jej vplyve. Vo vzdialenejšej budúcnosti sa tomu možno nevyhneme, keďže bude v počte obyvateľov jasne viesť.

HDP na hlavu ukazuje iný obraz

A teda: svetu dominujú a v dohľadnom čase aj budú dominovať USA a Čína. Pri prepočte ekonomickej sily na obyvateľa však majú USA poriadny náskok. Na začiatku 80. rokov tvorilo HDP na hlavu priemerného Číňana len 2,5 % HDP priemerného Američana. Tento pomer sa postupne a neustále v prospech Číňana vylepšoval, ale aj tak tvorilo HDP na hlavu v Číne v roku 2017 len 28 % amerického. Ak si predstavíme, že rast HDP v oboch krajinách bude pokračovať v aktuálnom tempe, potom by trvalo až ďalších 100 rokov, kým by sa HDP na obyvateľa vyrovnali,

Kvalita, kvantita a populácia

Ekonomické postavenie USA a Číny ovplyvňuje a bude ovplyvňovať – môžeme to nazvať všeobecne – kvantita a kvalita systému. Kvantita v počte obyvateľov, spotrebiteľov, podiele ľudí v postproduktívnom veku na celkovej populácii a pod. Kvalita v tom, aká je produktivita systému, aké je podnikateľské prostredie, ako ekonomika dokáže pretaviť myšlienky do reálneho podnikania, ako dokáže zvyšovať svoj potenciál.

Na zvyšovanie populácie majú vplyvy dva hlavné faktory – miera pôrodnosti a miera čistej migrácie. USA má vcelku vysokú mieru pôrodnosti, ročne asi 12 detí na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo má mierne klesajúci trend, ale posledné roky sa stabilizoval. Čína má takmer rovnakú mieru pôrodnosti ako USA a tiež zažila pokles, ale strmší. V roku 2015 Čína nahradila politiku jedného dieťaťa politikou dvoch detí a v roku 2016 sa klesajúci trend prerušil. V budúcnosti sa teda môže v Číne rodiť viac detí, ale na druhej strane krajina zažíva masívne sťahovanie do miest, kde býva pôrodnosť nižšia. V USA žije v mestách 82 % obyvateľov, v Číne 57 %.

Ďalší faktor je čistá migrácia. Tá je v Čine záporná, to znamená, že viac ľudí sa sťahuje z krajiny než prichádza. Naopak, v USA je čistá migrácia nielen kladná, ale jedna z najvyšších na svete. A dokonca Číňania tam majú vcelku významný podiel na prisťahovalcoch. Podľa demografickej prognózy OSN do roku 2100 by mal počet obyvateľov USA neustále narastať. V Číne by malo obyvateľstvo tiež narastať, ale len približne do roku 2030. Potom by sa mal trend zlomiť a čínske obyvateľstvo by sa malo už len zmenšovať. Ak je teraz Američanov menej ako štvrtina z počtu Číňanov, postupne by mal tento podiel narastať a napríklad v roku 2100 by Američanov malo byť 43 % z počtu Číňanov. Sú to zdanlivo malé pohyby, ale v situácii, keď sa hrá o desatiny percent hospodárskeho rastu, sú významné. Podiel populácie v postproduktívnom veku na pracovnej sile, tzv. dependency ratio, je teraz v Číne nižší, čo hrá v jej prospech. Zhoršuje sa však rovnakým tempom ako v USA.

Mimochodom, z toho pohľadu je zo skupiny G7 v najlepšom postavení práve USA, čo tejto krajine dáva náskok aj voči ostatným členom bloku. Naopak, najhoršie vyhliadky má Japonsko a Taliansko, kde je populácia stará a rodí sa málo detí. V Taliansku síce počet obyvateľov zvyšuje čistá imigrácia, ale pre rast krajiny je dôležité, aby produktivita migrácie bola aspoň rovnaká ako produktivita domáceho obyvateľstva. A to v prípade Talianska pravdepodobne nie je.

Podnikateľské prostredie

Z pohľadu kvality podnikateľského prostredia ťahá Čína za výrazne kratší koniec. Ak zoberieme do úvahy umiestnenie oboch krajín v najznámejších rebríčkoch Doing Business od Svetovej banky, Global Competitiveness Report od Svetového ekonomického fóra či Corruption Perception Index od Transparency International, vo všetkých sa USA pohybuje na popredných priečkach a Čína ďaleko za nimi, približne v strede poradia krajín. Navyše, keďže poradie je stabilné – trend sa nemení a Čína svoje podnikateľské prostredie nezlepšuje. Čína má síce napríklad asi 50 mil. malých a stredných podnikov, ktoré tvoria približne 60 % HDP a zamestnávajú 80 % pracovnej sily, ale obrovským problémom zostáva vysoká miera korupcie, prístup k financovaniu, byrokracia, nestabilita podmienok. Potenciál týchto firiem – ľudí v nich zamestnaných – nie je plne využitý. Nateraz je Čína ťahaná veľkými firmami a infraštruktúrnymi projektmi, ale strategicky je dôležité, aby sa podnikateľský nápad zrodený v hocijakej garáži mohol postupne pretaviť do globálnej firmy. A takto to v Číne, zdá sa, nie je nastavené.

Zhrnúc, celkovo teda Čína bude ešte dobiehať USA niekoľko rokov, možno niekoľko desiatok rokov. Avšak za súčasných podmienok a očakávaných trendov sa onedlho začne v ríši stredu prejavovať demografický problém vo väčšej miere ako v USA a v tomto naopak začnú získavať USA. Spoločenské prostredie totalitného komunistického štátu nedovoľuje sa plne rozvinúť malým podnikom a aktuálne veľké infraštruktúrne podnikanie financované rastom dlhu bude možné len načas podporiť znížením úrokových sadzieb. Postavenie USA vo svetovej ekonomike nie je zďaleka také ohrozené, ako „to vyzerá“.

Richard Tóth, hlavný ekonóm, Privatbanka, a. s.

(Prevzaté z časopisu Privatbanka Magazine)

shanghai 1525381 1920

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1