Adela Vinczeová: Žúrové cigaretky už neprichádzajú do úvahy

Autor ZD október 2018 -
Adela Vinczeová: Žúrové cigaretky už neprichádzajú do úvahy Foto: Cinemart + Pixabay

Týždne si plánuje dopredu vrátane voľného času. Cvičí pod vedením trénera, s manželom si zamilovali prechádzky na čerstvom vzduchu a celkovo dbá na psychohygienu. Preferuje domácu stravu, zdravé a kvalitné potraviny.

Pôsobíte v oblasti šoubiznisu a médií už dlhé roky. Čo považujete za podstatné pre to, aby ste stále zvládali svoju prácu na potrebnej úrovni?

Myslím si, že pri mojej práci je veľmi dôležité si udržiavať určitú formu psychohygieny. Človek dokáže ľahko podľahnúť ilúziám a ľahko sa nechá vtiahnuť do určitých bublín, ktoré sa tvária dôleži­tejšie, ako sú. Takéto zorientovanie sa vo vlastnej psychike je podľa mňa veľmi dôležité. Zvyknem to robievať svojimi vlastnými cestami podľa mojej aktuálnej úrovne. Z čisto praktických dôvodov je pre mňa dôležité si trénovať a udržiavať anglič­tinu. Takisto je pre mňa podstatné vzdelávanie v konkrétnych oblastiach v závislosti od hosťa a témy, ktorej sa idem v daný čas venovať. Všetko je to otázkou aktuálnej potreby.

Zvykne sa hovoriť, že problémom inteligent­ných ľudí je, že priveľa myslia. Stáva sa aj vám, že si pri­veľkým premýšľaním skomplikujete život?

Sama na sebe som spozorovala, že je občas lep­šie zaradiť neutrál. Nechať skrátka niektoré veci prirodzene plynúť. Či už to nazveme Bohom, osu­dom, ale jednoducho, nechať život, aby to vyriešil. Trošku viac ho žiť. Život je naozaj dobre vymys­lený. Aj dobre funguje. Je to podobné, ako keď rieka tečie. Nezamýšľa sa nad tým, kam by mala tiecť. To je ako keď palička spadne do rieky. Ne­vie, či sa má vydať doprava alebo doľava. Chvíľu s prúdom bojuje, ale pritom keby to nechala tak, tak ten prúd ju dovedie tam, kde má. Treba viac dôverovať životu, ako sa len snažiť a myslieť si, že my si všetko dokážeme v hlave zorganizovať najlepšie. Som si toho vedomá. Najčastejšie sa nám to ukazuje, keď nevieme, čo máme v danej situácii robiť a nemáme inú možnosť, ako to len nechať tak…

Necíti­li ste po tých rokoch niekedy nejaké opotrebovanie? Nechceli ste niekedy na pár mesiacov pauzu od práce?

Základ spočíva v tom, že človek sa sám vyčerpáva a nikdy za to nemôžu tí druhí. Je to o tom, ako sa nastavíme, čo si pripúšťame a čo nás zvykne v ži­vote trápiť. Sami si nastavujeme, čo nás v živote stresuje. Je to skôr o tom, aby sme si to vedeli v sebe upratať a ujasniť. My sami rozhodujeme o tom, čomu venujeme pozornosť a čím sa zao­beráme. Občas som mala stavy, že pôjdem do Ti­betu a tým sa zmení svet (smiech). Vždy som však z toho rýchlo vycúvala, lebo viem, že to nie je rie­šenie. Nikdy som nemala problém so samotným šoubiznisom a ani som si nevravela vetu, že toto by sa mi nikde inde nestalo.

Médiá vás dlhodobo prezentujú, že žijete zdravo. Ako u vás vyzerá taká bežná zdravotná prevencia?

Pri mojej práci, ktorá je veľmi nepravidelná, musím vynaložiť oveľa viac energie a sily, aby som si zorganizovala pohyb, spánok a stravu. Každý týždeň si robím nový plán, kde okrem práce zaraďujem aj pohyb. To je trošku zložitejšie. Chodie­vam na kompletnú preventívnu pre­hliadku, chodím k ženskému lekárovi a k zubárovi. Ostatných lekárov nav­števujem podľa potreby. Vždy to kombinujem. Sú veľmi dobrí lekári, ktorí majú pomerne príčetný pohľad na pacientov, a potom sú aj alterna­tívni lekári, ktorí vedia byť takisto rôzni. Vždy všetko závisí od daného lekára.

Ako sa snaží­te stravovať? Máte potraviny, ktorým dávate pred­nosť?

Jem trikrát za deň. Preferujem domáce jedlá a kvalitné su­roviny. Nekupujem si na pumpách na­politánky či bagety. Musí byť naozaj veľ­mi zlá situácia, aby som to spravila. To sa stane maximálne dvakrát za rok. Sna­žím sa jesť veci, ktoré mi v daný moment vyhovujú. Vyhýbam sa pečivu a ťažkým veciam. Chcem naj­mä, aby bolo jedlo kvalitne urobené. Dosť pátram po tom, kde dobre va­ria. Mám tri reštaurácie v Bratislave, ktorým dôverujem. No a základom je u mňa jesť dobre predovšetkým doma. Večer si uvarím tú svoju pšenovú kašu s nejakým ovocím. Dávam si aj kefír z ovčieho mlie­ka. Chlebík kupujem od známych – dobrý a kváskový. Vajcia kupujeme takisto domáce. U mňa jednoducho neexistuje, že keď mám horúčku, tak ostanem doma. Musím sa udržiavať v kondí­cii. Nemôžem ísť v piatok večer piť, potom spať dve hodiny a ísť na druhý deň nakrúcať reláciu. Preto si dávam napríklad rybí olej, lebo vitamín D je u nás veľmi podceňovaný, pritom drží člove­ka pri nejakej základnej imunite. Možno aj preto nebývam často chorá. Maslo si kupujem kvalitné a veľmi mi chutí kefír.

Rok ste boli vegetariánkou. Pozorovali ste na sebe nejaké zmeny?

Už si na to veľmi nespomínam. V súčasnosti mi mäso chutí. Nie som však stotožnená s veľkochovom mäsa a veľkoprodukciou a ani s tým, koľko mäsa sa je. Mäso je totiž veľmi nee­kologická potravina. Aj v dokumente Leonarda DiCapria sa hovorí, že keby ľudia prestali jesť toľko hovädzieho mäsa, tak sa výrazne zníži znečistenie ovzdušia. Konkrétne najmä kvôli metánu, lebo kravy ho vypúšťajú veľmi veľa. Oveľa menej sa toto deje napríklad pri kuracom mäse. Človek by sa mal nad týmito vecami zamyslieť. Podľa mňa jeme extrémne veľa mäsa. Nie je to ani ekologic­ké, humánne a ani absolútne zdravé.

Aký pohyb si predpisujete v rámci vášho plánovania?

Už približne pätnásť rokov cvičím s trénerom. Vy­chádza to tak dvakrát do týždňa, nieke­dy aj trikrát a niekedy len raz. Mám výborných tré­nerov, ktorí sa starajú aj o svetových športovcov. Pre mňa je to dobré nielen zo zdravotného hľadis­ka, navyše si s nimi aj dobre rozumiem. S Viktorom sme si teraz dali záväzok, že budeme oveľa viac cho­diť. Povedali sme si, že sa málo hýbeme na vzdu­chu, špeciálne v zime je človek stále niekde po­zatváraný. Minulý týždeň som prešla šesťdesiat kilometrov. Denne prejsť desať kilometrov je fajn. Kombinujem to aj s cestou MHD a chodím čo najčastejšie pešo. Čiže už viac uvažujeme aj týmto smerom.

A nejaké ďalšie športy?

Rodičia ma vždy viedli k plávaniu. Cvi­čila som aj jógu, ale tomu sa teraz často neve­nujem. Opäť som sa vrátila k lyžovaniu. Som v podstate pomerne športovo zdatný človek. Viem si zahrať tenis, squash alebo aj pingpong, ale to sú pre mňa skôr nárazové športy.

Zdá sa teda , že žijete dosť zdravo. Máte aj nejaké neresti, ktorými sa občas odreagujete, ako iní kolegovia z vašej brandže? Cigareta alebo nejaký drink?

Alkohol nepijem veľmi často. Zistila som, že víno mi nerobí dobre, raz za čas si dám radšej kvalitné „tvrdé“, naprí­klad dobrú hruškovicu. Alkohol mi však rýchlo stúpa do hlavy. Mala som ešte rok dozadu žúrové cigaretky, ale to už tiež vôbec neprichádza do úvahy. U mňa je však najväčším problémom to, že nejdem skoro spať. Nikdy sa mi to nepodarí pred polnocou. Niekedy aj ne­skoro jem, lebo si rada doprajem. V poslednom čase mám veľkú chuť na sladké. Okrem toho som sa nejako rozkávičkovala, lebo káva mi evokuje pohodu. Čím viac stresu mám, tým viac káv vypijem. Káva je u mňa spojená s relaxom.

Pripravila: Zuzana Devera

(Prevzaté z časopisu Partnerstvo, ktorý vydáva Všeobecná zdravotná poisťovňa)

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1