Táto exportne úspešná česká firma ročne vyrobí 500- až 600-tisíc elektromotorov. V ostatnom čase dobe zažíva boom aj produkcia resolverov. Bez týchto snímačov polohy sa nezaobíde moderný sústruh, robot ani tank. V snahe ísť s dobou a zvýšiť ich produkciu spoločnosť zavádza novú technológiu za milión eur, vysvetľuje Otto Daněk.
Ako sa Atas Náchod zmenil za posledných desať rokov?
Veľa sme investovali do najmodernejších technológií. Predtým sme vyrábali klasické motory. Dnes majú naše motory zabudovaný počítač a dajú sa programovať. Ich výhodou je, že pracujú presne podľa toho, ako si praje zákazník. Programovateľný motor tiež nemá také vysoké energetické straty. Spotrebuje menej energie, pretože má vyššiu účinnosť.
Čo sa dá v motore programovať?
Výkonová charakteristika, ktorá sa riadi otáčkami. Pri klasickom motore je v nízkych otáčkach výkon relatívne malý a postupne sa s rastúcimi otáčkami zvyšuje. Máme trebárs motor, ktorý poháňa vodné čerpadlo. Pre túto činnosť taký postupný nábeh výkonu stačí. Ale keby mal čerpať hustejšie kaly, tak sa nenaštartuje. Pri malých počiatočných otáčkach motor čerpadlo neutiahne. Preto výkonovú charakteristiku musíme prispôsobiť. Napríklad tak, že v nízkych otáčkach bude mať niekoľkonásobný moment oproti klasickému motoru.
Závisí to len od riadiacej elektroniky, alebo sa kvôli tomu musí zmeniť aj vnútorná konštrukcia motora?
V niektorých prípadoch stačí pridať elektroniku. Naše motory majú výkony od 20 do 750 wattov. Elektrická sieť pracuje s frekvenciou 50 hertzov, v niektorých krajinách 60 Hz. Keď k motoru pridáme frekvenčný menič a frekvenciu násobne zvýšime, vzrastie aj výkon motora. So zabudovaným frekvenčným meničom sa rovnako veľký motor môže dostať na výkon až 3 500 wattov.
Ocenenie pre ATAS za prínos k rozvoju priemyslu a regiónu odovzdal do rúk O. Daněka premiér Andrej Babiš na sneme Zväzu priemyslu a dopravy počas strojárskeho veľtrhu v Brne v októbri 2018.
Máte k motorom aj ich virtuálne dvojčatá, na ktorých si zákazník môže simulovať, či v jeho zariadení budú fungovať?
Pracujeme s digitálnymi nástrojmi konštrukcie. Koncový používateľ má presne zástavbové parametre v digitálnej podobe. Išli sme ešte ďalej. Navrhujeme motory presne podľa toho, čo od nich bude zákazník chcieť. Predtým sa stávalo, že zákazník prišiel s tým, že chce motor s konkrétnymi otáčkami za minútu a určitým krútiacim momentom. My sme ho vyrobili a on zistil, že v jeho zariadení nefunguje. Asi si myslel, že bude pracovať rovnako aj pri úplne odlišnom charaktere záťaže.
Aké špeciálne motory ste takto navrhli?
Vyrábame napríklad motor, ktorý chladí generátor vo veterných elektrárňach. Jeho cena nie je vysoká, ale závisí od neho generátor, ktorý stojí milión eur. Keby náš motor skolaboval, tak generátor v priebehu krátkeho času zhorí. Preto motory prechádzajú náročnými skúškami. Od štandardných motorov sa líšia aj použitým materiálom, napríklad medeným drôtom, ktorý má na sebe viac vrstiev izolačných lakov.
Vyrábate tiež motory pre námorné kontajnery. Na čo tam slúžia?
Sú to motory pre kontajnery na prepravu ovocia z exotických krajín. Vďaka vákuovej pumpe zaisťujú optimálnu atmosféru v kontajneri, pri ktorej ovocie počas prepravy dozreje. Náš motor musí garantovať, že v kontajneri po celý čas udrží rovnaké podmienky. Kontajnery pritom väčšinou bývajú na voľnej ploche, kde môže byť teplota aj 60 stupňov. Pre predstavu – kontajner banánov stojí 100-tisíc eur a kontajner avokád dokonca 150-tisíc eur. Keby náš motor zlyhal, tak dovozca o túto sumu príde a my mu budeme musieť škodu nahradiť.
Zmenil sa dopyt po motoroch pri terajšej vlne automatizácie a robotizácie?
Rastie dopyt po servomotoroch do robotov. Dramaticky sa zvyšuje dopyt po resolveroch. To sú snímače polohy. Vyzerajú ako malé ložisko. Vedia určiť polohu s presnosťou do desiatich uhlových minút. Používajú sa napríklad v CNC sústruhoch.
Kde sa resolvery uplatňujú najviac?
V robotoch. Každý obsahuje niekoľko resolverov.
Aký veľký je rozdiel v cene resolverov a motorov?
Resolver príde na niečo viac ako 20 eur, zatiaľ čo motory stoja od 50 do 500 eur.
Koľko motorov vyrobíte za rok?
Zhruba 500- až 600-tisíc motorov. Je to nejakých 400 druhov. Z nich tak 30 druhov sú sériovo vyrábané motory, zvyšok je kusová zákazková výroba.
Sú pre vás veľkou konkurenciou čínski výrobcovia?
Špeciálne motory príliš nevyrábajú. Ale ak sa ešte pred pár rokmi zaujímali len o série nad 100-tisíc kusov, tak teraz už idú aj do sérií okolo 20-tisíc kusov. Technológie a know-how si zaobstarali z Európy.
Stretli ste sa s tým, že by vaše motory Číňania skopírovali?
Raz na veľtrhu prišiel do nášho stánku Číňan, ktorý si chcel jeden motor vyfotiť. Nechali sme ho to urobiť. Na druhý rok prišiel znovu, či by sme od jeho firmy nechceli kúpiť motor. Ukázal nám ho a na ňom bolo i naše logo. Číňania ho skopírovali do najmenších detailov. Osvietilo nás to a teraz do motorov inštalujeme skryté identifikačné prvky, ktorými vieme preukázať, že sme tento motor naozaj vyrobili my. Chránime sa tým pre prípad, že by motor niekoho zabil a my by sme museli preukázať, že to nebol motor od nás.
Do akej miery máte výrobu automatizovanú?
Tok dát po firme už je digitálny. Využívame CNC stroje.
Ako vám to zdvihlo produktivitu práce?
Keď som do firmy nastupoval v roku 2002, mali sme tržby 280 miliónov korún. Vlani sme mali 530 miliónov korún, ale počet ľudí sa od tej doby nezmenil. Tento nárast však nejde celý za digitalizáciou. Tá je trendom až posledných dvoch rokov.
Všetky priemyselné firmy sa sťažujú, že nemôžu nájsť kvalifikovaných zamestnancov. Ktoré profesie najviac chýbajú vám?
Kovoobrábači, sústružníci, brusiči, nástrojári, ale aj konštruktéri. V okolí je jediná škola, s ktorou spolupracujeme, ktorá kovoobrábačov vychováva. Vlani do prvého ročníka nastúpili štyria študenti, ktorí sa chcú stať kovoobrábačmi. Počas štúdia spravidla polovica odpadne. Takže za tri roky budeme mať k dispozícii dvoch absolventov, keď pôjde všetko dobre.
Koľko by ste ich potrebovali?
Okamžite by som ich vzal desať do Náchoda a desať do Poříčí.
Skúšali ste najať cudzincov?
Áno, ale spravidla ich vzdelanie – ak hovoríme o ľuďoch z východnej Európy – nestačí na obsluhu moderných CNC strojov. Aby sa dali zaškoliť, musia mať dobrý základ. Avšak Ukrajinci obsluhujú napríklad navíjačky drôtov a tam sú perfektní. V mnohých prípadoch je ich prístup k práci oveľa lepší ako u Čechov. Keď skončia svoju prácu, tak prídu za majstrom s otázkou, čo majú robiť ďalej.
Ako veľmi ste museli dvíhať mzdy pre vysokú konkurenciu na trhu práce?
Najskôr o sedem a potom dvakrát o jedenásť percent za posledné tri roky. Museli sme kvôli tomu zdražovať, pretože v našej výrobe, kde veľmi ide aj o ručnú prácu, je vysoký podiel mzdových nákladov. U zákazníkov sme už však narazili na odpor, a tak musíme hľadať vnútorné cesty, ako znížiť ostatné náklady. Keď šéf Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Jozef Středula prišiel s požiadavkou na ďalší rast miezd, mal by si uvedomiť, že mzdy nemôžu rásť rýchlejšie ako produktivita. A produktivita sa nemôže merať na jedného pracovníka, ale na korunu vyplatených miezd.
Ako ste na tom s produktivitou práce v porovnaní s podobnou firmou v Nemecku?
V produktivite práce na človeka zaostávame, pretože Nemci majú najmodernejšie technológie. My máme stále polovicu technológie ručnej a polovicu modernej tam, kde sa to vyplatí. Keď sa na produktivitu pozrieme cez mzdy, tak sme možno na 80 percentách. Platí, že čím viac máme ručnú prácu, tým sme konkurencieschopnejší, a čím viac máme strojovej práce, tým menej sme konkurencieschopní. To ale neplatí iba o Atase.
Ak by ste chceli mať rovnaké strojové vybavenie ako Nemci, aby ste dokázali na človeka vyrábať toľko ako oni, koľko peňazí by ste potrebovali?
Ide o stovky miliónov korún. Teraz napríklad kupujeme ucelenú technológiu na výrobu resolverov. Je to niekoľko strojov a dohromady stoja cez milión eur. Bol by som schopný dnešnú výrobu robiť namiesto osemsto s dvesto zamestnancami, ale musel by som do strojov nainvestovať niekoľko desiatok miliónov eur.
Nemecká firma, ktorá už takto vybavená je, predáva motory drahšie ako vy?
Áno, v priemere asi o 20 až 30 percent, ale záleží od sortimentu.
Veľa spolupracujete so školami. V čom spočíva táto spolupráca?
Spolupracujeme s Vysokým učením technickým v Brne, ktoré je pre nás kľúčové. Máme kontakty aj s elektrotechnickými fakultami v Liberci, ČVUT v Prahe a v Plzni. Problém je, že trebárs konštruktérov motorov je ročne potrebných v republike päťdesiat, ale zo školy každý rok odchádza len šesť až desať. Asi si viete predstaviť, aká je o ne bitka. Pritom konštruktér, ktorý vyjde zo školy, motor nenavrhne. Musí sedieť minimálne tri roky vedľa skúseného konštruktéra, aby sa to naučil.
Ako vyzerá vaša spolupráca so strednými školami?
Spolupracujeme so školami v Novom Meste, Hronove, Náchode. Chodíme tam prednášať, pozývame ich na exkurzie. Zadávame im práce – to sa týka i vysokých škôl. Dávame im pomôcky, poskytujeme im naše výrobky, aby si s nimi mohli hrať, merať ich a skúšať ich v dielňach. Najprepracovanejšiu spoluprácu v tomto smere máme s gymnáziom v Náchode, kde majú dva krúžky elektrotechniky. Vedia vyrábať a programovať roboty, ktorí na súťažiach vyhrávajú aj v konkurencii vysokých škôl.
Pripravili: Eva Veličková, Lenka Dudková, SP ČR
Foto: ATAS, SP
