Pokiaľ ide o hluk prichádzajúci zvonka, mesto Hanoj láme rekordy. Burácajúca pouličná doprava s trúbením ochromujú uši. Vo veľkej miere to spôsobuje nekonečná armáda mopedov. Každý, kto chce prejsť cez cestu, musí mať dobré nervy. V hlavnom meste Vietnamu tvoria jednostopé vozidlá okolo 90 % dopravy a väčšina z nich je motorizovaná. Občas tento monotónny tok rozbijú autobus, auto, rikša alebo nákladiak. Navyše, v poslednom čase sa k hluku dopravného chaosu pridávajú malé automobily, ktoré si dnes môže dovoliť čoraz viac Vietnamcov.
Krok za krokom k prosperite
Ekonomika rastie rýchlo a ľudia začínajú dosť dobre zarábať. Od roku 2009 je Vietnam klasifikovaný ako krajina so strednými príjmami. V súčasnosti dosahuje ročný príjem na jedného obyvateľa viac ako 2 200 dolárov; pred desiatimi rokmi to bola ani nie polovica. „Vietnam sa v poslednom čase vyvíja rýchlym tempom s mierou rastu nad šesť percent. Profituje z rastúcej ceny práce v iných častiach Ázie,“ hodnotí Jean Cassiot, výkonný riaditeľ Air & Sea Logistics Vietnam spoločnosti Dachser. „To je dôvod, prečo sem v posledných rokoch premiestňuje svoju produkciu stále viac a viac firiem, predovšetkým z oblasti odevov, obuvi a elektroniky,“ dodáva.
Počiatky vietnamského hospodárskeho zázraku ležia približne 30 rokov v minulosti. V tej dobe tu bolo prísne centrálne plánovanie, podľa modelu bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1986, tvárou v tvár hrozbe hospodárskeho kolapsu, vláda prijala to, čo sa stalo známym ako politika Doi Moi – a Vietnam sa začal transformovať na socialisticky orientovanú trhovú ekonomiku. Podobne ako v Číne, vláda začala privatizovať štátne podniky a liberalizovať trh. Krok za krokom, pomaly ale isto, sa ekonomika začala vzďaľovať od poľnohospodárskeho charakteru smerom k výrobe a službám. Integrácia do globálnej ekonomiky sa však skutočne rozbehla po tom, čo sa krajina v roku 2006 stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Vývoz na vzostupe
V minulosti sa export vo veľkej miere skladal z ryže, kávy a korenia; v súčasnosti sa na zozname nachádzajú najmä textil a odevy, mobilné telefóny a náhradné diely, obuv, počítače a ich komponenty, stroje a súčiastky. Celková hodnota vyvezeného tovaru v roku 2016 dosiahla 175,9 mld. USD, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 8,3 %. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú Čína, krajiny ASEAN, USA, EÚ, Južná Kórea a Japonsko. Dovoz tiež silne rástol: v roku 2016 o 4,6 % na 173,3 mld. USD.
V minulom roku ekonomika vzrástla o 6,8 %. Malé autá v hanojských uliciach nie sú jediným znakom tohto nárastu: v centre metropoly i Ho Či Minovho mesta zvuky hlučných motorov hlasno dopĺňajú stavebné stroje a vŕtanie. Mrakodrapy s logami zahraničných firiem na fasádach priťahujú z vidieka do miest davy uchádzačov o zamestnanie.
Práve medzinárodní investori a vzrastajúci exportný priemysel vedú k dopytu po komplexnejších logistických službách. „Po dlhé roky sme pozorne sledovali vývoj vo Vietname a v roku 2012 sme tu začali svoju činnosť,“ hovorí Edoardo Podestá, výkonný riaditeľ Air & Sea Logistics Asia Pacific. „Vtedy už bolo jasné, že naši zákazníci budú do tohto prosperujúceho regiónu investovať.“
Súvislý rast
Christophe Vincent, výkonný riaditeľ Air & Sea Logistics pre Thajsko, Vietnam, Malajziu a Singapur, konštatuje: „Intra-ázijský obchod hrá čoraz významnejšiu úlohu. Samotný región ASEAN má 625 miliónov obyvateľov, ktorí každý rok spotrebúvajú viac.“
Celkový objem dopravy vo Vietname medzi rokmi 2010 a 2016 sa skoro zdvojnásobil: zo 715 mil. na takmer 1,3 mld. ton. To malo vplyv i na tunajšiu bilanciu spoločnosti Dachser. „Počas týchto rokov sa neustále rozvíjame a v roku 2017 sme dosiahli najlepší výsledok vôbec,“ ilustruje J. Cassiot. Jeho mladý, motivovaný tím ponúka služby leteckej a námornej nákladnej dopravy do Európy a USA, ako i v rámci Ázie. Portfólio služieb zahŕňa aj skladovanie, hraničné colné odbavenie a zasielateľstvo do Laosu a Kambodže. „Mnohé medzinárodné firmy si teraz vo Vietname založili dcérske spoločnosti,“ hovorí J. Cassiot. „Staráme sa, aby ich produkty dostali takú službu, akú očakávali ako súčasť našich globálnych prepráv.“
Kontajnerový terminál v prístave Haiphong
Problémy s infraštruktúrou
To, čo v súčasnosti trápi logistických špecialistov, je miestna infraštruktúra. Väčšina nákladov vo Vietname sa totiž prepravuje po cestách. Podľa oficiálnych údajov bolo v roku 2016 prepravených po celom území 991 miliónov ton nákladov. Ani cestná sieť, ani jej kvalita však nestačia týmto závratným rastom dopytu. Dôsledkom sú časté dopravné zápchy, ba až blokády.
Je potrebné urobiť ešte viac: rozšíriť prístavné a letiskové kapacity, ktoré by si poradili s budúcim ekonomickým rastom. Naliehavosť tejto témy si uvedomila aj vláda v Hanoji – ministerstvo plánovania a investícií vypočítalo, že Vietnam musí do roku 2020 investovať 170 mld. USD do svojej infraštruktúry. Táto investícia je zúfalo potrebná. Napokon – vláda chce, aby do roku 2025 odvetvie logistiky vytvorilo 8 – 10 % HDP, čo by Vietnam posunulo medzi top 50 krajín v indexe výkonnosti Svetovej banky. V súčasnosti je krajina na 64. mieste (r. 2016). Ako sa však tieto ambiciózne plány majú financovať, je zatiaľ vo hviezdach.
Obchodné dohody podnecujú rozvoj
Christophe Vincent si myslí, že krajina má veľký potenciál stať sa významným uzlom globálneho obchodu – aj vďaka zónam voľného obchodu, ktoré budujú mosty do dôležitých kútov sveta. Jednou z nich je dohoda s Eurázijskou hospodárskou úniou (EAEU); ďalšou je Transpacifické partnerstvo (TPP). Okrem toho čoskoro nadobudne platnosť aj dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom (EVFTA). „Tieto dohody uľahčia stranám pôsobiť na trhoch toho druhého, čo povedie k väčším investíciám,“ predpovedá Ch. Vincent. Kým sa tak stane, aj jeho spoločnosť chce ďalej rozširovať svoje podnikanie v krajine – najmä v severnom Vietname – a otvoriť ďalšie pobočky, ktoré posilnia leteckú a námornú nákladnú dopravu.
Karl Fink
(prevzaté z časopisu Dachser Magazin/via Goodwill)
