Kardiovaskulárne ochorenia, medzi ktoré patria aj obávaný infarkt či mozgová mŕtvica, si na svete každoročne vyžiadajú viac ako 17,5 milióna životov, z toho vyše 5 miliónov v Európe. Sú najčastejšou príčinou smrti vôbec. Väčšina prípadov vzniká v dôsledku životosprávy, a teda by sme im mohli predísť. „Obyčajnou“ zmenou nesprávneho životného štýlu a obmedzením zdravotných rizík, ktoré z neho vyplývajú, by podľa odborníkov bolo možné zabrániť až 80 percentám predčasných úmrtí!
Medzi faktory, ktoré riziko zvyšujú a môžeme ich ovplyvniť, patria najmä nedostatok fyzickej aktivity, nezdravá výživa, fajčenie, nadváha alebo obezita, ako aj vysoký krvný tlak a cholesterol. Napriek neustálej osvete výskyt rizikových faktorov na celom svete rastie – stúpa počet ľudí s hypertenziou, cukrovkou a vysokou hladinou cholesterolu.
Vysoký krvný tlak – tichý zabijak
Už pri hodnote 140/90 mmHg, ktorá sa označuje za hornú hranicu „normálneho“ tlaku, stúpa riziko srdcovocievnych chorôb. Vysoký krvný tlak pritom nemusí mať žiadne (alebo len málo výrazné) príznaky, ktoré sa často pripisujú iným veciam. Žiaľ, pokiaľ sa cielene nesleduje a včas nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme srdcového infarktu, mozgovej porážky, vážnym poškodením obličiek či zlyhaním srdca.
Neexistuje žiadna iná tak ľahko rozpoznateľná choroba, ktorá by pritom neostala tak často neodhalená či nebola nesprávne liečená. Až 70 % pacientov v Európe nedosahuje, napriek liečbe, cieľové hodnoty tlaku krvi a viac ako 75 % potrebuje na dosiahnutie týchto hodnôt kombinovanú liečbu. Tá zabezpečí rýchlejšiu kontrolu tlaku (o 18,5 %) a významné zníženie rizika infarktu a cievnej mozgovej príhody (o 34 %).
Nebezpečná nedisciplinovanosť chorých
Žiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré vynechajú, zmenia dávkovanie alebo úplne prestanú brať – aj niekoľko dní či týždňov. Pritom liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou celoživotná.
Aj preto sa mnohí pacienti (neoprávnene) obávajú, že pravidelné užívanie viacerých liekov im môže poškodiť pečeň či obličky a prerušením užívania si chcú tieto orgány „vyčistiť“. Prerušenie liečby pri hypertenzii je však nebezpečné, môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi a ohroziť život.
Je dokázané, že až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami ich neužíva a takmer polovica užíva len jeden z nich. Riziko prerušenia liečby sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania. Riešením sú takzvané fixné kombinácie – spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety.
Úprava životného štýlu
Farmakologickú liečbu musí sprevádzať správna životospráva (vylúčenie soli, cigariet a alkoholu, zníženie nadváhy, pravidelný pohyb) a spolupráca s lekárom. Výsledkom by mala byť vhodne zvolená, účinná terapia, ktorú pacient spolu s úpravou životného štýlu dokáže celoživotne dodržiavať.
Zmeny životného štýlu sa obávať netreba – aj drobné kroky môžu znamenať veľký posun smerom k dlhšiemu a plnohodnotnejšiemu životu. Blahodarný vplyv na srdce má dostatok fyzickej aktivity. Každý pohyb sa počíta – domáce práce, prechádzka, schody namiesto výťahu, tancovanie, ale aj hra s deťmi či práca v záhrade. Dostatok pohybu znižuje riziko srdcovocievnych chorôb až o 30 % a riziko cukrovky, ktorá tiež ohrozuje srdce, o 27 %.
Vplyv fajčenia a výživy
Významným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení, ktorý má človek celkom vo vlastných rukách, je fajčenie. Tabakový dym si ročne vyžiada až 6 miliónov životov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je v súčasnosti tento zlozvyk najviac rozšírený v Európe, kde fajčí až 31 % obyvateľov. Keď človek s fajčením prestane, už po roku mu klesá riziko infarktu a iných chorôb z nedokrvenia srdcového svalu na polovicu; časom sa vráti na úroveň nefajčiarov.
Stravovanie ovplyvňuje riziko srdcovocievnych problémov viacerými spôsobmi. Zloženie stravy a obsah soli môžu mať na srdce ochranný alebo naopak ničivý vplyv. Jedlo tiež ovplyvňuje iné rizikové faktory – nadváhu, vysoký krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru. Podľa WHO spôsobuje nedostatočný príjem ovocia a zeleniny ročne až 1,7 milióna úmrtí.
Významná úloha stresu
Rôzne štúdie sledovali vzťah medzi reakciou na stres a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Pri stresovej reakcii organizmu stúpa krvný tlak a do krvi sa vyplavuje množstvo hormónov, ovplyvňujúcich činnosť srdca a ciev. Účinky stresu bývajú tiež často nepriame a podnecujú rozvoj ostatných rizikových faktorov.
Niektorí ľudia sa pri zvládaní stresu uchyľujú k rizikovému správaniu: začínajú fajčiť alebo fajčia oveľa viac než obvykle, prejedajú sa alebo konzumujú nezdravé potraviny, pijú alkohol či berú drogy. Stres, fajčenie a obezita pôsobia na zdravie spoločne, sú medzi nimi významné väzby a navzájom sa ovplyvňujú. Preto pri prevencii a liečbe srdcovocievnych ochorení musí byť zmena životného štýlu celková.
EZ
