Investovanie do infraštruktúry a výstavby v Bratislave podľa primátora Valla

Nový park či peší most cez Dunaj, električka do Vrakune, nové centrá včasnej intervencie, sociálne byty, chodníky bez dier pre všetkých či parkovacia politika. Vieme, že tieto opatrenia by mestu pomohli a niektoré by mohli zvýšiť príjmy. Ako však Bratislava tieto opatrenia zaplatí?

Finančná podvýživa

Dnes je Bratislava finančne podvyživená. Oproti podobne obývanému Brnu, ktoré ani nie je hlavným mestom, jej chýba asi polovica príjmov. Súčasné príjmy nestačia na dôstojné zabezpečenie služieb, ktoré mesto poskytuje celej krajine. Od štátu Bratislava nedostáva kompenzáciu za fakt, že tu okrem iného sídli vláda, parlament a celá štátna správa. Dane z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty sa na rozdiel od Českej republiky nerozdeľujú medzi obce. Bratislava tak priamo finančne neťaží z toho, ak sa jej ekonomicky darí. Daň z nehnuteľnosti je v porovnaní s cenami nehnuteľností nízka a ponúka priestor na výrazné zvýšenie príjmov.

Chceme, aby Bratislava bola:

• finančne sebavedomým mestom, ktoré si je vedomé obmedzení svojho vlastného rozpočtu, a preto mu záleží na efektívnosti jeho vynakladania,
• mestom, ktoré pravidelne reviduje a porovnáva výdavky na bežnú prevádzku s benchmarkom v iných mestách,
• mestom, ktoré veľké investície pred začiatkom prípravy hodnotí analýzou nákladov a prínosov a realizuje vždy spoločensky a ekonomicky najvýhodnejšiu alternatívu – magistrát má kapacitu spolu s projektantmi a konzultantmi projekt po technickej stránke kvalitne pripraviť a ekonomicky zdôvodniť, aby dokázal získať výhodné pôžičky od európskych bánk či príspevok zo štátneho rozpočtu a európskych fondov; prípadné zvýšenie daní z nehnuteľnosti by malo byť spojené s konkrétnymi projektmi, ktoré budú za tieto dane realizované,
• vnímaná ako dôležité funkčné a reprezentatívne hlavné mesto krajiny, v ktorom sídli vláda, parlament, prezident, celá ústredná štátna správa aj ambasády iných krajín,
• mestom, ktoré je za služby, ktoré poskytuje celej krajine, finančne kompenzované, a dokáže tak pohodlnejšie zveľaďovať svoj verejný priestor a investovať do všetkých druhov infraštruktúry.

Analyzovať náklady a výnosy

Veľké investície Bratislava v minulosti financovala kombináciou eurofondov, úverov a prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Obmedzením pre rýchlejšie tempo výstavby napr. električkových tratí či rekonštrukcií ciest sú hlavne chýbajúce projekty. Je nutné vytvoriť odbornú kapacitu pre technickú, ale aj ekonomickú prípravu projektov.

Aby Bratislava pred rozvojovými bankami, Európskou komisiou či štátom obhájila zmysluplnosť svojich investícií, musí vedieť preukázať, že prinášajú dostatočnú hodnotu za peniaze. V západných krajinách – ale už aj na Slovensku na národnej úrovni – sú verejné investície posudzované z hľadiska hodnoty za peniaze analýzou nákladov a výnosov.

Cieľom takejto analýzy je ukázať, že:

• stanovený problém, ktorý investícia rieši, je reálny a je potrebné ho riešiť,
• boli posúdené všetky relevantné alternatívy jeho riešenia,
• na základe porovnania všetkých finančných aj spoločenských nákladov a prínosov bola z hľadiska spoločnosti zvolená najlepšia možná alternatíva,
• realizovať investíciu je lepšie ako nerobiť nič. 

Medzi spoločenské prínosy dopravných investícií patrí napr. úspora času, zníženie hluku a emisií výfukových plynov. Medzi prínosy investícií do sociálneho bývania či „Housing First“ býva úspora výdavkov na alternatívne formy sociálnej a zdravotnej starostlivosti, zvýšenie kvality života a zlepšenie zdravia.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu spolu s Ministerstvom financií SR vytvorili jednotnú metodiku hodnotenia investícií, podľa ktorej je možné takéto analýzy nákladov a prínosov pripraviť.

Potenciál investícií, bariéry a európske možnosti

Bariérou pre rýchlejšie tempo investičnej činnosti sú v prvom rade nepripravené projekty, nie financie. V prípade uvoľnenia prostriedkov z OP II by mesto nemalo čo postaviť. Príprava investičného projektu – napr. nová električková trať – trvá niekoľko rokov. Momentálne má mesto pripravené iba pokračovanie trate do Petržalky a rekonštrukcie radiál v Karlovej Vsi a Ružinove. Ak by mesto aj našlo peniaze na novú trať napr. do Prievozu alebo Vajnor, nemohlo by začať stavať, lebo tieto projekty pripravené nie sú.

Bratislava je schopná si na investície požičať za veľmi výhodných podmienok. Mesto si momentálne môže požičať s úrokom 0,315 % od komerčnej banky a s podobným úrokom aj od Rozvojovej banky Rady Európy. Tieto prostriedky využíva na financovanie investícií, predovšetkým do infraštruktúry a MHD. Mesto ročne spláca cca. 5 mil. eur.

Vďaka možnosti výhodne si požičať od európskych bánk by mohla byť Bratislava menej závislá od štátneho rozpočtu a európskych fondov. Európska investičná banka (EIB), ktorá čiastočne financovala výstavbu mosta Apollo, ale aj Rozvojová banka Rady Európy (CEB), od ktorej si mesto požičiava dnes, poskytujú výhodné pôžičky na financovanie investičných projektov, ktoré sú v súlade s politikami daných bánk. Ak by si mesto dokázalo dobre pripraviť projekty, od týchto dvoch bánk by si mohlo požičať na investície do verejnej dopravy, sociálneho bývania, udržateľnej energie, mestskej zelene či vzdelávania.

Investičné pôžičky EIB a CEB sú často doplnkom k iným formám financovania, Bratislava by mohla preskúmať aj možnosti zapojenia súkromného sektora. Okrem pôžičiek od komerčných bánk, ktoré mesto už dnes využíva, bývajú pôžičky EIB a CEB doplnkom napr. verejno-súkromných partnerstiev. Pre výhodné nastavenie podmienok takýchto foriem financovania (PPP metodika MF SR – aby boli podmienky výhodné v prvom rade pre mesto) je potrebné vytvoriť na magistráte odbornú kapacitu, ktorá bude rovnocenným partnerom súkromným spoločnostiam a bankám.

Investície do sociálneho bývania je možné spolufinancovať aj cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Výstavbu aj obnovu nájomných bytov obcou vie ŠFRB podporiť výhodnou pôžičkou do výšky až 100 % ceny (bez dotácie), so splatnosťou 20 – 40 rokov.

Oblasti investícií EIB a CEB

Obmedzenia dlhového financovania: krotenie zadĺženosti

Požičiavať si však nie je možné neobmedzene, Bratislava potrebuje zvýšiť aj bežné príjmy rozpočtu. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy môžu mestá používať úvery na financovanie investícií (nie bežných výdavkov), maximálne však môžu byť zadlžené do výšky 60 % bežných príjmov. Aj podľa podmienok EIB a CEB poskytnú tieto banky úver na najviac 50 % investície, zvyšných 50 % je potrebné pokryť z vlastných zdrojov.

V roku 2017 bol dlh mesta Bratislavy na úrovni pod 50 % bežných príjmov – po prvýkrát za posledných 8 rokov. Znižovanie ukazovateľa zadlženosti je do veľkej miery ovplyvnené medziročným rastom bežných príjmov. V rokoch 2015 – 2016 sa pri nezmenenej výške dlhu znížila zadlženosť mesta z takmer 58 % na 53,5 %. A v roku 2017 sa síce absolútna výška dlhu zvýšila, vplyvom výraznejšieho rastu bežných príjmov v roku 2016 oproti roku 2015 sa mestu podarilo dosiahnuť znížiť zadlženosť pod úroveň 50 %.

Vývoj zadĺženosti Bratislavy

Mesto by malo dlh udržovať pod hranicou 50 %. Pri predpokladanom pozitívnom trende vývoja bežných príjmov má tak v roku 2020 potenciál požičať si 20 miliónov eur na rozvojové projekty. V prípade, že sa dlh nachádza medzi 50 – 58 % bežných príjmov, hlavné mesto má povinnosť predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva zdôvodnenie výšky dlhu spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 – 2020 má zadlženosť mesta klesať a bežné príjmy majú rásť, takže zvýšenie zadlženosti na 50 % bežných príjmov v roku 2020 by znamenalo úver v spomínanej výške približne 20 mil. eur.

Matúš Lupták (vedúci kapitoly), Ctibor Košťál, Martin Lejtrich, Alena Schmidt, Marián Šaling

Zdroj: www.planbratislava.sk

Vývoj bežných príjmov mesta Bratislava