Počet prípadov fibrilácie predsiení srdca v Európe rastie

Epidémia nového milénia – ako fibriláciu predsiení táto správa definuje – narušuje kvalitu života viac ako 11 miliónov pacientov po celej Európe, ktorí fibriláciou predsiení trpia. Zároveň si bude vyžadovať aj významné finančné náklady spojené s liečbou tohto ochorenia. To bude mať negatívny dopad na vysokú ekonomickú záťaž pre zdravotnícke systémy európskych krajín. Správa odhaduje, že náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti súvisiace s liečbou fibrilácie predsiení presiahnu sumu 3 mld. eur ročne (lit. 2 – 7). Ukazuje to nová správa Asociácie fibrilácie predsiení a Biosense Webster, divízie spoločnosti Johnson & Johnson. Tieto organizácie vyzývajú na zvýšenie povedomia o fibrilácii predsiení a upozorňujú na potrebu zvýšiť mieru edukácie verejnosti o tomto ochorení.

Zákerné ochorenie s veľkými rizikami

Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení. Nepravidelný srdcový rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín, pretože krv sa môže pred jej prečerpaním do mozgu hromadiť v srdci. Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení.

Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 % pacientov nepociťuje žiadne príznaky fibrilácie predsiení. Pacienti môžu trpieť týmto ochorením dlhé obdobie bez toho, aby o ňom vedeli. Ide však o typické progresívne ochorenie, ktoré sa u 1 z 5 pacientov v priebehu 1 roka zmení z chvíľkovej fibrilácie na tzv. stálu fibriláciu predsiení (lit. 8 – 10).

Správa zdôrazňuje, že do roku 2030 sa počet pacientov s týmto ochorením pravdepodobne zvýši až o 70 % (1) a do roku 2050 dôjde v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení (11). Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280- na 340-tisíc novodiagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod. Správa predpokladá aj nárast počtu hospitalizácií a návštev lekára v ambulancii kvôli fibrilácii predsiení, ktoré by mali atakovať hranicu až 4 mil. hospitalizácii a 120 miliónov ambulantných návštev (1).

„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie s život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov. Bohužiaľ, jej výskyt v Európe aj na Slovensku stále rastie. Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou znamená, že je ťažké jej priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dopadom na zdravotné systémy,“ hovorí MUDr. Gabriela Kaliská CSc., F.E.S.C., predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primárka oddelenia srdcových arytmií SÚSCCH, a. s. v Banskej Bystrici.

Stodvadsaťtisíc slovenských pacientov

Fibrilácia predsiení je ochorenie, ktoré postihuje najmä ľudí po 60. roku života. Nevyhýba sa však ani mladej generácii. „Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ upozorňuje MUDr. Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti a zástupca primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH, a,s. v Bratislave. Len v minulom roku malo podľa Národného centra zdravotníckych informácií fibriláciu predsiení 120 340 ľudí. Z toho vo vekovej skupine 22 – 44 rokov to bolo až 17 433 ľudí. Až 20 % pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, malo zistenú fibriláciu predsiení, ktorá je dnes dobre liečiteľným ochorením, pokiaľ sa včas zistí a pacient dodržuje liečbu.

Fibrilácia predsiení je zákerná v tom, že nie u každého pacienta sa prejaví typickými príznakmi, ako je búšenie srdca, nepravidelný rytmus, slabosť a únava či dýchavičnosť. Až 30 % pacientov nepociťuje tieto ťažkosti a lekár im zistí túto diagnózu až v momente, keď utrpia cievnu mozgovú príhodu. Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie a následne sa toto ochorenie lieči medikamentózne – antiarytmikami alebo tzv. katétrovou abláciou či operačne.

Tomáš Turčan, Grape PR

Literatúra

1. Zoni-Berisso M, Lercari F, Carazza T, Domenicucci S (2014) Epidemiology of atrial fibrillation: European perspective. Clin Epidemiol 6 213-220.
2. McBride D, Mattenklotz AM, Willich SN, Bruggenjurgen B (2009) The costs of care in atrial fibrillation and the effect of treatment modalities in Germany. Value Health 12 (2): 293-301.
3. Ball J, Carrington MJ, McMurray JJ, Stewart S (2013) Atrial fibrillation: profile and burden of an evolving epidemic in the 21st century. Int J Cardiol 167 (5): 1807-1824.
4. Cotte FE, Chaize G, Gaudin AF, Samson A, Vainchtock A et al. (2016) Burden of stroke and other cardiovascular complications in patients with atrial fibrillation hospitalized in France. Europace 18 (4): 501- 507.
5. Stewart S, Murphy NF, Walker A, McGuire A, McMurray JJ (2004) Cost of an emerging epidemic: an economic analysis of atrial fibrillation in the UK. Heart 90 (3): 286-292.
6. Global Burden of Disease Collaborative Network (2016) Global Burden of Disease Study 2016 (GBD 2016) Results. Seattle, United States: Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME), 2017. Z 20. 4. 2018.
7. GBD 2016 Disease and Injury Incidence and Prevalence Collaborators (2017) Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 328 diseases and injuries for 195 countries, 1990- 2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016. Lancet 390 (10100): 1211-1259.
8. Nieuwlaat R, Prins MH, Le Heuzey JY, Vardas PE, Aliot E et al. (2008) Prognosis, disease progression, and treatment of atrial fibrillation patients during 1 year: follow-up of the Euro Heart Survey on atrial fibrillation. Eur Heart J 29 (9): 1181-1189.
9. de Vos CB, Pisters R, Nieuwlaat R, Prins MH, Tieleman RG et al. (2010) Progression from paroxysmal to persistent atrial fibrillation clinical correlates and prognosis. J Am Coll Cardiol 55 (8): 725-731.
10. Schnabel R, Pecen L, Engler D, Lucerna M, Sellal JM et al. (2018) Atrial fibrillation patterns are associated with arrhythmia progression and clinical outcomes.
11. Rahman F, Kwan GF, Benjamin EJ (2014) Global epidemiology of atrial fibrillation. Nat Rev Cardiol 11 (11): 639-654.