Mýty a fakty o potravinách. Kde je pravda?

Autor DT február 2016 -
Mýty a fakty o potravinách. Kde je pravda? sxc

Na jednej strane na nás pôsobia reklamné kampane, na druhej strane tvrdenia o škodlivom vplyve niektorých potravín na zdravie. Týka sa to mäsa, výrobkov z múky, cukru či jedlých olejov.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) sa snaží vyvracať zakorenené mýty, aby sa spotrebitelia lepšie orientovali vo svete potravín. Takých, o ktorých má verejnosť skreslené alebo nepravdivé informácie, je viacero.

Chlieb a mlieko

Prednedávnom napríklad na Slovensku prebiehala diskusia, či majú pečivo a chlieb pozitívny vplyv na naše zdravie. Prevláda názor, že zdravý je tmavý chlieb. „Tu musíme rozlišovať, či ide o chlieb skutočne celozrnný alebo iba prifarbený,“ upozorňuje odborník na výživu, gastroenterológ MUDr. Peter Minárik a pokračuje: „Celkom určite je vhodnejší celozrnný chlieb ako biele pečivo. No vo všeobecnosti je najdôležitejšia najmä porcia, ktorú si doprajeme.“

Skresľujúce či nepravdivé informácie sa podsúvajú aj o mlieku. Napríklad, že zahlieňuje organizmus. Nie je to pravda. Mlieko je významným zdrojom energie, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, najmä vápnika. „Príjem vápnika je mimoriadne dôležitý najmä u detí a adolescentov, pretože má veľký význam pre stavbu kostí a zubov, ale rovnako aj pre fungovanie nervového a svalového systému,“ vysvetľuje doktor Minárik. „Vápnik z mlieka a mliečnych výrobkov sa pritom ľahko vstrebáva do ľudského organizmu,“ dodáva.

Maslo, tuky, oleje

Ak konzumujete jedlé tuky, akými sú maslo, margaríny či oleje, mali by ste vedieť, že sa získavajú zo živočíšnych a rastlinných zdrojov. Pre mnohých sú neželané, pre iných zasa významným zdrojom energie a zdraviu prospešných látok. Aj v tomto prípade platí zásada primeraného a vyváženého príjmu. Rastlinné oleje sú významným zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Nemali by sme však zatracovať ani bravčovú masť a maslo. O margarínoch sa často hovorí ako o umelom tuku. Je to však mýtus založený na nesprávnych informáciách.

Margarín sa vyrába technologickým procesom hydrogenácie a emulgácie. Hydrogenácia je nasycovanie nenasýtených chemických väzieb na nasýtené, a keďže sa tekuté oleje menia na tuhšie formy podľa požiadaviek výroby, tento proces sa nazýva aj stužovanie. Emulgácia je spájanie tukovej a vodnej fázy. Takto sa dá vyrobiť roztierateľný tuk aj s optimálnym zložením rastlinných a živočíšnych tukov, pričom túto zmes možno obohatiť o ďalšie zdraviu prospešné látky.Maslo je tvorené nasýtenými mastnými kyselinami, avšak s krátkym reťazcom, a preto teplota topenia je veľmi blízka prirodzenej teplote ľudského organizmu. Je teda ľahko stráviteľné.

Cukor a sladidlá

Tiež sú často diskutovanou témou. Vo verejnosti je napríklad častý mýtus o ich karcinogenite. „Nie je pravda, že sladidlá sú karcinogénne, pretože ich bezpečnosť sa pravidelne monitoruje a overuje v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a metódami skúšania,“ zdôrazňuje riaditeľka PKS Jarmila Halgašová. Pre spotrebiteľa je dôležité vedieť, že cukry (mono- a disacharidy) by sa na dennom energetickom príjme človeka mali podieľať najviac desiatimi percentami. Pre vyvážený výdaj a príjem energie sa preto odporúča konzumovať nápoje nesladené, kým nápoje s nižším množstvom cukru alebo sladené nápoje iba v menších množstvách.

Cukor, ktorý sa vyrába z cukrovej repy alebo trstiny, predstavuje takmer 100-percentnú sacharózu (99,8 %). Veľa ľudí preferuje hnedý cukor v presvedčení, že je zdravší. Pritom ide rovnako len o sacharózu (97,5 %), ktorá síce obsahuje viac minerálnych látok, ale vyznačuje sa takmer rovnakou energetickou hodnotou. A čo med? Ten je ľahšie stráviteľný, pretože sa skladá z glukózy a fruktózy, teda jednoduchých cukrov.

Nie je mäso ako mäso

potraviny 2Zdraviu prospešné sú celkom určite ryby. Odporúča sa konzumácia mastnejších druhov, pretože sú väčším zdrojom nenasýtených esenciálnych omega 3 a omega 6 mastných kyselín. „Týždenne by sme mali zjesť 100 až 200 gramov rýb,“ hovorí J. Halgašová. Ak hovoríme o mäse, tak hydinu by sme mali konzumovať vo väčších množstvách ako červené druhy mäsa. „Bravčové a hovädzie mäso sa odporúča konzumovať v množstve najviac 500 g za týždeň,“ upresňuje P. Minárik.

A čo povedať k názorom, spochybňujúcim bezpečnosť pri výrobe mäsa a potravín vôbec? „V súčasnosti sú legislatíva a regulácie pre potravinársky priemysel najprísnejšie v histórii, takže aj potraviny sa vyrábajú najbezpečnejšie. Napriek tomu sa niektoré démonizujú,“ komentuje J. Halgašová. Všetky podstatné informácie sa pritom spotrebitelia môžu dozvedieť z označenia na obale. Pri komunikácii sa však často opomína, že najdôležitejšími faktormi sú vždy vyvážený príjem a výdaj energie, bez ktorého si nikto neudrží svoju stabilnú hmotnosť, ďalej vyvážená výživa a fyzická aktivita – teda zdravý životný štýl.

PK/DT

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo