Na Slovensku je od decembra 2013 „stop stav“, ktorý zabraňuje pripájaniu nových zdrojov do distribučnej sústavy. Nová právna úprava by tento stav mala od januára 2019 zmierniť. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) však v dôsledku doterajšieho zákazu sektor obnoviteľných zdrojov energie stagnuje a spolu s ním celý energetický sektor. V dôsledku toho sa Slovensko sa vzďaľuje splneniu svojich záväzkov voči Energetickej únii, ktoré predpokladajú dosiahnutie podielu 14 % obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na spotrebe energie do roku 2020. Novelu zákona 309/2009 schválenú v októbri považuje SAPI za nedostatočnú.
Problém s kapacitou siete?
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) a distribučné spoločnosti sa podľa SAPI pri obmedzovaní prístupu výrobcov do siete odvolávajú na štúdiu kapacity siete, ktorá však nebola zverejnená. Odborníci zo združenia SAPI dlhodobo tvrdia, že voľná kapacita v distribučnej sieti existuje. To podľa nich potvrdzuje nová štúdia „Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a ich vplyv na elektrizačnú sústavu SR“, ktorej autorom je Ing. Juraj Kubica, PhD., sekretár Slovenského výboru Svetovej energetickej rady – World Energy Council Slovakia (WEC) a expert z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Štúdiu nedávno predstavili v Bratislave.
OZE sú lacnou energiou z pohľadu životného cyklu
Podľa J. Kubicu, slnečné a veterné elektrárne sú už v súčasnosti najlacnejším zdrojom elektriny, ak porovnávame celkové náklady na životný cyklus (LCoE). Súčasne sú to zdroje s najrýchlejšie rastúcim inštalovaným výkonom vo svete. Zdvojnásobenie inštalovaného výkonu je v súčasnosti každé 2 roky (slnečné) a 4 roky (veterné).
Na Slovensku je však pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy v súčasnosti výrazne obmedzené striktnými požiadavkami na rezervovanú kapacitu. Tá sa často nevyužíva, alebo sa využíva len sporadicky. „Inteligentné“ riadenie však umožní zvýšiť pripojiteľnú kapacitu. Inými slovami, technickými opatreniami na inteligentné riadenie distribučných sústav (tzv. Smart grid) aj zmenou tarifnej štruktúry je možné odblokovať významnú kapacitu na pripájanie nových zdrojov energie do týchto sústav.
Na ťahu je ministerstvo hospodárstva
Od 1. januára 2019 bude účinná novela zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá podľa niektorých odborníkov ukončuje zákaz pripájania nových obnoviteľných zdrojov do distribučnej siete. Podľa jej tvorcov má zmeniť spôsob podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Podľa člena výkonného výboru SAPI Jána Karabu však táto novela nie je dostatočná. „Fotovoltika a vietor ako najlacnejšie obnoviteľné zdroje sú pod paritou trhovej ceny. Klesajúcu cenu OZE čiastočne zohľadnila nedávna novela zákona č. 309/2018 Z. z. o podpore OZE, avšak lokálny zdroj a ani zavedenie aukcií stačiť nebudú,“ povedal. „Slovenská energetika potrebuje výraznú reformu v rozvoji OZE a na základe štúdie WEC si myslím, že by to mala byť predovšetkým podpora prioritného odberu zelenej elektriny a zrušenie stop stavu,“ dodal J. Karaba.
Efektívne odblokovanie kapacity potenciálne dodávanej z OZE, ktoré by zohľadnilo oproti trhovej cene aj výhody tejto energie, sa teda podľa SAPI nekoná a chýba naň politická vôľa. Podľa riaditeľky SAPI Veroniky Galekovej tak pretrváva „bezprecedentný stav,“ ktorý „zasahuje do slobody podnikania na Slovensku“. Ministerstvo hospodárstva SR podľa SAPI stále nemá jasno v tom, čo chce podporovať a používa neaktuálne scenáre vývoja a spotreby.
Podľa štúdie WEC v súčasnosti chýbajú k splneniu cieľa pre rok 2020 (14 % z OZE) dva percentuálne body, ale Ministerstvo hospodárstva SR nemá nijaký plán, ako uvedený cieľ naplniť. „Kompetentným chýba skutočný plán, ako týchto chýbajúcich 650 GWh zelenej elektriny dosiahnuť. Hovoríme teda napr. o fotovoltických elektrárňach s celkovým výkonom 650 MW, veterných elektrárňach s celkovým výkonom 325 MW alebo bioplynových elektrárňach s celkovým výkonom 100 MW,“ uvádza sa v tlačovej správe SAPI.
Čo prináša novela zákona o OZE
Podľa právnika Pavla Poláčka predstavuje novela zákona 309/2009 najväčšiu legislatívnu zmenu v energetike za posledných desať rokov. Na jej základe „Ministerstvo hospodárstva SR každý rok rozhodne o tom, či sa budú nové zdroje inštalovať, alebo nie. Už vo februári sa tak ukáže, koľko nových zdrojov sa bude inštalovať v roku 2019 a do akej miery to ministerstvo hospodárstva myslí vážne s ukončením stop stavu,“ povedal pre internetovú televíziu. „Štát sa snaží dať trhové mechanizmy do rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov, preto ich výstavbu bude súťažiť prostredníctvom aukcií. Výrobcovia budú súťažiť o to, ktorý z nich vie najlacnejšie vyrobiť zelenú energiu. Kto ponúkne najnižšiu cenu, vyhrá a tú mu štát garantuje počas 15 rokov,“ vysvetlil P. Poláček. V tomto mechanizme však vidí aj riziko, že trh ovládnu veľkí hráči, ktorí majú silné tímy a prístup k informáciám.
Novela prináša aj definíciu lokálneho zdroja, s cieľom decentralizovať výrobu energie. „Ide o podporu menších zdrojov v mieste spotreby elektrickej energie. S domácnosťami sa v tomto smere nepočíta, skôr to môžu byť menšie firmy alebo nákupné centrá, ktoré majú na streche nejaké solárne články,“ objasnil právny expert z advokátskej kancelárie Poláček & Partners.
Globálne ambície a možnosti OZE
Viacero krajín si stanovuje ambiciózne plány na dosiahnutie cieľa pokrývať dokonca až 100 % spotreby elektriny z OZE do roku 2030 alebo 2040. Podľa SAPI by Slovensko ako krajina výrazne závislá na dovoze všetkých energonosičov malo mať prinajmenšom ambíciu výrazne zvýšiť podiel OZE na spotrebe energie. Ich ekonomická efektívnosť by sa mala posudzovať porovnaním nákladov na výstavbu zdrojov a ušetrených prostriedkov za import energonosičov počas plánovanej životnosti zdrojov.
Podľa experta J. Kubicu by sa mal pri úvahách o OZE zohľadniť aj rozvoj chemických batérií a ďalších technológií na akumuláciu elektriny, ktorý znižuje ich cenu. V súčasnosti je možné uskladňovaním energie v batériách regulovať nerovnomernosť dodávky elektriny zo solárnych a veterných zdrojov, hoci náklady na reguláciu zatiaľ neklesli na úroveň tradičných technológií. J. Kubica sa pritom neobáva problémov s dostupnosťou materiálov na výrobu batérií v budúcnosti, keďže napr. veľké zásoby lítia sú skryté v morskej vode.
JF/JV
Spotreba a výroba elektriny v SR
V perspektíve desaťročí spotreba elektrickej energie na Slovensku takmer stagnuje, upozorňuje energetický expert Juraj Kubica. Súčasný rast (v rámčeku) preto nemusí byť podľa neho celkom smerodajný pre vzdialenejšiu budúcnosť.
GWh 
Prečítajte si tiež:
