Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch zintenzívnili. Občas sa zdá, že sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozornil Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.
Tlak na verejné financie
Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ uviedol J. Rosa a dodal, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 – 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti. Čo to bude znamenať pre štát a samotných poberateľov dôchodku?
Kto sa poskladá na dôchodky novým dôchodcom?
Pri súčasnom demografickom vývoji (starnutie obyvateľstva, predlžovanie strednej dĺžky života a nízka pôrodnosť) sa bude na poberané dôchodky skladať čoraz menej ľudí, čo vytvorí tlak na udržateľnosť verejných financií. Štát sa však vzhľadom na dlhovú brzdu a udržanie kredibility na finančných trhoch nemôže dlhodobo zadlžovať. „Výsledkom teda môže byť – paradoxne – zníženie dôchodkov alebo zvýšenie sociálnych odvodov pracujúcich. Ľudia síce budú môcť odísť do dôchodku skôr, užijú si ho dlhšie, avšak ich kúpyschopnosť dramaticky poklesne, čím sa zníži aj kvalita života,“ zhodnotil analytik Acrossu.
Ako stabilizovať systém
Téma dôchodkov rozhodne nie je jednoduchá. Štát prijal v ostatných rokoch určité opatrenia, ktoré pomohli zastabilizovať dôchodkový systém. Stále to ale nepostačuje. Štát by mal byť aktívnejší. Nie však populistickými návrhmi, ale prijímaním štrukturálnych reforiem.
Podľa analytika J. Rosu je úlohou štátu vytvárať podmienky na zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie produktivity práce, zamestnanosti, pôrodnosti, informovanosti verejnosti a tiež podporovať súkromné dôchodkové sporenie. Toto je podľa neho cesta na zabezpečenie dôstojnej staroby. V krajinách, kde je podpora štátu silnejšia a sú rozvinuté systémy súkromného sporenia, môžu ľudia odísť do penzie oveľa skôr. A to aj bez zakotvenia takejto možnosti v ústave...
J. Rosa odporúča indexové fondy
Už dnes je jasné, že penzie vyplácané z prvého piliera nebudú postačujúce na zabezpečenie životného štandardu v starobe. Slabou náplasťou je druhý pilier. Podľa J. Rosu skúsenosti ukazujú, že pri dôchodkovom zabezpečení sa nemožno spoliehať ani na tretí pilier, ktorý dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnocujú neefektívne. Na trhu podľa neho vzniká priestor pre alternatívne penzijné schémy a súkromné sporenie na dôchodok, ktoré ľuďom a firmám ponúkajú viac a sú nezávislé od zámerov štátu.
Analytik odporúča investovať do indexových fondov, ktoré sú naviazané na vývoj akcií najsilnejších firiem a vykazujú nadpriemerné výnosy. Týmto investovaním sa zaoberá aj jeho spoločnosť. „Od začiatku spustenia v roku 2016 do konca októbra 2018 zhodnotilo Across Investičné Sporenie+ úspory vkladateľov o vyše 6 % ročne. Najvýkonnejší dôchodkový fond z ponuky domácich správcov fondov tretieho piliera od AXA takto prekonalo o vyše 3 % p. a.,“ upozornil J. Rosa.
Kristína Schronerová, Across Private Investments
Obrázok: Pixabay
