Desať rokov po: Vyhodnotenie prínosov eura pre Slovensko

Autor Tibor Lalinský, Martin Šuster január 2019 -
Desať rokov po: Vyhodnotenie prínosov eura pre Slovensko Pixabay

Nikdy sa nedozvieme, ako presne by sa naša ekonomika vyvíjala, keby Slovensko v roku 2009 nezaviedlo euro. Niektoré aspekty vplyvu spoločnej meny však vieme zmerať a vyhodnotiť.

Vplyv eura nemožno objektívne zhodnotiť jednoduchým porovnaním hodnôt makroekonomických ukazovateľov pred a po zavedení eura, nakoľko Slovensko po zavedení eura jednoducho nie je porovnateľné so Slovenskom pred jeho zavedením. Vplyv eura však môžeme zmerať porovnaním domáceho vývoja s vývojom v krajinách, ktoré sa podobali Slovensku pred zavedením eura, no neboli súčasťou eurozóny.

Euro počas krízy

V období prechodu Slovenska zo slovenskej koruny na euro vrcholil vplyv globálnej hospodárskej krízy. Slovenská ekonomika čelila prepadu zahraničného obchodu a hrubý domáci produkt klesol v roku 2009 o viac ako 5 %. Napriek počiatočnému poklesu HDP Slovenska, ktorý bol výraznejší ako v krajinách EÚ mimo eurozóny, celkovo v rokoch 2009 až 2013 zaznamenalo Slovensko vyšší celkový rast výkonnosti a produktivity ako by tomu bolo v prípade nezavedenia eura.

Podľa NBS (2018) bol rast reálneho HDP na obyvateľa na Slovensku oproti tzv. syntetickému Slovensku, reprezentujúcemu Slovensko bez eura, vyšší o 0,17 percentuálneho bodu ročne (1). V prípade produktivity práce bol rozdiel medzi skutočným medziročným rastom po zavedení eura a hypotetickým rastom bez eura ešte výraznejší. V prvých piatich rokoch od vstupu do eurozóny predstavoval takmer jedno percento ročne. 

Slovensko s eurom a bez eura 2009 – 2013

Porovnanie vývoja výkonnosti a produktivity – kumulovaný rast za uvedené roky

graf NBSZdroj: NBS (2018). Poznámka: hodnoty bez eura sú vypočítané syntetickou kontrolnou metódou. Výkonnosť označuje rast HDP na obyvateľa, produktivita je HDP na zamestnanca.

Vyšší skutočný hospodársky rast po zavedení eura súvisel s prínosmi spoločnej meny najmä v oblasti zahraničného obchodu Slovenska. Pokles nákladov na výmenu meny a nákladov súvisiacich s volatilitou výmenného kurzu sa prejavil vo vyššom obrate zahraničného obchodu s eurozónou. Prvé odhady naznačujú, že suma vývozov a dovozov bola o necelé jedno percento ročne vyššia ako v prípade, že by Slovensko euro nezaviedlo (Lalinský a Tóth, mimeo).

Niektoré výhody spojené so zavedením eura sa mohli realizovať aj skôr ako na prelome rokov 2008-9. Na jednej strane je to disciplína vo fiškálnej politike a dodatočné štrukturálne reformy, ktoré mali pre ekonomiku prínos samy o sebe, ale bez motivácie zaviesť euro by ich presadenie bolo náročnejšie. Na druhej strane sú to zahraničné investície, ktoré boli realizované už pred dátumom zavedenia eura, ale v očakávaní investorov, že k vstupu do eurozóny príde. Tieto efekty však nevieme kvantifikovať.

Zahraničný obchod a transakčné náklady

Údaje o zahraničnom obchode slovenských firiem umožňujú odpovedať na podrobnejšie otázky týkajúce sa vplyvu zavedenia eura. Odhady založené na vzorke priemyselných podnikov s 20 a viac zamestnancami naznačujú, že zavedenie eura na Slovensku malo pozitívny dopad na podnikový vývoz tovarov do eurozóny. Krátkodobý efekt v tejto skupine je približne 14 % a dlhodobý efekt zohľadňujúci vplyv časovo posunutej závislej premennej je 18 %.

Prechodom na euro získali najmä podniky z tradičných dodávateľských odvetví a odvetví založených na výnosoch z rozsahu. Sofistikovanejšie odvetvia produkujúce nové technológie a odvetvia prinášajúce inovácie vykázali slabší, resp. štatisticky nevýznamný efekt eura na ich vývoz. Výsledky vychádzajúce z mikroúdajov zároveň ukazujú, že popri priemernej hodnote vývozu existujúcich podnikov sa zvýšil aj počet podnikov vyvážajúcich do eurozóny, a to najmä v skupine menších podnikov (Lalinský a Meriküll, 2018).

Prevažná časť prínosov eura pre zahraničný obchod na Slovensku súvisela s poklesom transakčných nákladov. Na porovnanie, Estónsko malo kurz svojej meny už dlhú dobu pred zavedením eura pevne naviazaný na euro, estónske podniky tak čelili už pred prijatím eura značne nižším nákladom súvisiacim so zmenami kurzu ako slovenské podniky.

Euro vplýva na ekonomiku zvýšením stability kurzu, úrokových mier, ako aj znížením transakčných nákladov a odstránením niektorých rizík pri zahraničnom obchode a investíciách. Simulácia samotného vplyvu zafixovania kurzu a/alebo rovnakej menovej politiky s ECB ukazujú, že export či priemyselná produkcia stúpnu, ale vplyv je pomerne malý (Kapounek a Šuster, mimeo). Preto usudzujeme, že hlavný kanál, ktorým prechod na euro vplýva na ekonomiku, nie je samotné zafixovanie kurzu, ale skôr trvalé odstránenie kurzových rizík a odstránenie transakčných nákladov pri obchode alebo investovaní s eurozónou.

Obavy z pohybu cien sa nepotvrdili

Na strane nevýhod zavedenia eura prevládala najmä obava z vyššieho rastu cien. Vývoj po roku 2009 tieto obavy nepotvrdil. Komplexný systém ochrany spotrebiteľa prispel k nízkemu vplyvu výmeny korún za eurá na infláciu a neskorší vývoj bol tiež charakterizovaný veľmi nízkou infláciou (2). Celkovo bola za 10 rokov od zavedenia eura priemerná inflácia na Slovensku 1,3 % ročne; pre porovnanie – počas 10 rokov pred zavedením eura sme mali priemernú ročnú infláciu 6,1 %.

Presnú trajektóriu vývoja našej ekonomiky za predpokladu, že by sme neprijali euro, sa už nedozvieme. Od globálnej krízy sa celosvetovo výrazne, viac než dvojnásobne, spomalil rast medzinárodného obchodu. Keďže obchod mal byť hlavným kanálom, cez ktorý malo Slovensko benefitovať z eura, rast nášho obchodu v prostredí globálne pomalšieho obchodu bol výrazne náročnejší.

Pokles inštitucionálnej konkurencieschopnosti a nedostatočné reformy

Ďalším dôvodom pomalšieho rastu obchodu je absencia zásadných hospodárskych reforiem v posledných desiatich rokoch. Kým v roku 2008 bolo Slovensko v rebríčku Svetovej banky Doing Business na 32. mieste, po desiatich rokoch sme na 39. mieste. Strata inštitucionálnej konkurencieschopnosti oproti krajinám na podobnej úrovni rozvoja zhoršuje naše možnosti presadiť sa na zahraničných trhoch. Rast zahraničného obchodu a HDP sa zvýšili asi o polovicu menej ako sa očakávalo. Na druhej strane, inflácia a úrokové náklady boli nižšie oproti predpokladom.

Tibor Lalinský, Martin Šuster, analytici ÚMS

(Analytický komentár č. 63, 27. decembra 2018. Krátené; titulok a medzititulky pridala redakcia.)

Poznámka: Analytický komentár poskytla Národná banka Slovenska, avšak nie je jej oficiálnym stanoviskom. Prezentuje názory analytikov Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS).

Poznámky k textu:

1. Tzv. syntetické Slovensko je vytvorené váženým priemerom krajín EÚ, ktoré euro nezaviedli, a to takým spôsobom, aby sa minimalizovali rozdiely medzi Slovenskom a syntetickým Slovenskom pred zavedením eura. Bližšie informácie o metóde a výpočtoch sú dostupné v prílohe k Analýze konvergencie slovenskej ekonomiky (NBS, 2018).

2. Prvé krátke obdobie miernej deflácie bolo na prelome rokov 2009 a 2010. Neskôr, v rokoch 2014 až 2016, spotrebiteľské ceny na Slovensku klesali takmer nepretržite 31 mesiacov.

3. Ak nie je uvedené inak, časové rady sú sezónne očistené použitím vlastných sezónnych modelov.

Literatúra

Juncker a kol. (2015): Completing Europe's Economic and Monetary Union (5 Presidents Report), European Commission

Kapounek a Šuster (mimeo): Impact of Euro adoption on international trade within the heterogeneous euro area, výskumná štúdia, Národná banka Slovenska.

Lalinský a Meriküll (2018): The effects of euro adoption on firm-level exports, IWH-CompNet Working Papers, Halle Institute for Economic Research.

Lalinský a Tóth (mimeo): The effect of introducing the euro on trade using the synthetic control method – the case of Slovakia, výskumná štúdia, Národná banka Slovenska.

NBS (2018): Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky, Národná banka Slovenska.

Pavitt (1984): Sectoral patterns of technical change: Towards a taxonomy and a theory. Research Policy, 13, 343-373.

Šuster a kol. (2006): Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo, Národná banka Slovenska.

 

Mohlo by vás zaujímať:

Ľudová podpora pre euro je na dlhodobom maxime

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1