Európsky parlament sa snaží reprezentovať a zohľadňovať záujmy všetkých občanov Európskej únie v rámci spoločného trhu, slobody cestovania, pohybu pracovníkov a kapitálu. Plenárne zasadania EP sa konajú vo francúzskom Štrasburgu, kým zasadania výborov a ďalšie podujatia v Bruseli. V oboch mestách obsadzuje Európsky parlament hneď niekoľko rozsiahlych budov. V Štrasburgu sú najväčšie tri pomenované po významných európskych osobnostiach. U jednej z nich nájdeme prekvapivú spojitosť so Slovenskom.
V okrúhlej budove v Štrasburgu, ktorej tvar je inšpirovaný gréckym koloseom, sa prijímajú najdôležitejšie rozhodnutia. Budova nesie meno ženskej politickej osobnosti, ktorú v jej mladosti nezvratne ovplyvnil slovenský spoluzakladateľ česko-slovenského štátu. Aj vďaka nemu sa zaujímala o strednú Európu a myšlienku politického zjednotenia kontinentu.
Louise Weissová – stará mama Európy
Hlavná budova Parlamentu je od roku 1999 pomenovaná po Louise Weissovej (1893 – 1983), ktorú prezývali aj stará mama Európy. Dožila sa 90 rokov a bola v tomto veku najstaršou poslankyňou europarlamentu. Narodila sa v Arrase, jej rodina však mala alsaské protestantské korene. I keď pochádzala zo 6 detí, študovala v Paríži a Oxforde. Mala sa stať domácou paňou, ako sa to vo vyšších kruhoch vtedy očakávalo. Ju však nesmierne zaujímal svet a všetko, čo sa dialo naokolo. Po vypuknutí Prvej svetovej vojny sa stala novinárkou a pod mužským pseudonymom Luis Lefranc písala ako korešpondentka pre noviny Le Petit Parisien.
V tom čase sa zoznámila s vedúcimi predstaviteľmi česko-slovenského zahraničného odboja vrátane Tomáša G. Masaryka a Milana Rastislava Štefánika. Ten sa stal dokonca veľkou láskou jej mladosti. V medzivojnovom období potom často cestovala do Československa. Navštívila aj iné krajiny, napríklad v Moskve sa stretla s Levom Trockým. Založila prvý celoeurópsky časopis L´Europe Nouvelle, angažovala sa v Lige národov. V roku 1930 bola zakladateľkou Školy mieru (Ecole de la paix) a zastávala sa prenasledovaných, najmä židovských žien. Pôsobila ako predsedníčka skupiny La Femme nouvelle, ktorá bola jednou z najsilnejších politických feministických organizácií.
V období Druhej svetovej vojny pomohla v rámci Výboru pre utečencov viac ako 1 000 židovským rodinám dostať víza na vycestovanie z Francúzska. Ako zdravotnícka dobrovoľníčka odišla pomáhať aj do USA, odkiaľ editovala časopis La Novelle Republique. Ako novinárka sa zúčastnila na Norimberskom procese. Neskôr nakrútila dovedna 36 dokumentárnych filmov zo svojich ciest po Afrike, Severnej Amerike a Blízkom Východe.
Louise Weissová na fotografii z roku 1980, keď bola poslankyňou Európskeho parlamentu.
V politike Louise Weissová zastávala ideály demokracie, humanizmu a dekolonizácie. Podporovala zjednotenie Európy na základe jej kultúrnych hodnôt a ekonomických záujmov, tak, aby bola konkurencieschopným partnerom USA a Rusku. V júli 1979 ju zvolili do Európskeho parlamentu na jeho úplne prvé funkčné obdobie, a to na kandidátke gaullistickej strany. Predniesla na pôde EP prejav ako prvá žena. V Štrasburgu založila Fond Louise Weissovej, ktorý oceňoval najlepší mierový čin roka. Medzi ocenených patril aj Václav Havel.
Salvador de Madariaga a Winston Churchill
Ďalšou osobnosťou, po ktorej je pomenovaná budova v Štrasburgu, je španielsky republikánsky diplomat, spisovateľ, historik a pacifista Salvador de Madariaga y Rojo (1886 – 1978). Od roku 1931 bol španielskym veľvyslancom v USA, stal sa známym svojimi pacifistickými návrhmi, napríklad presadzoval, aby španielska ústava obsahovala zákaz viesť vojnu ako nástroj národnej politiky. Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku sa usiloval o jej ukončenie arbitrážou v réžii Veľkej Británie. Protestoval proti japonskej invázii do Číny, čím si vyslúžil prezývku „Don Quichote de la Manchuria“ (= Mandžusko). Niekoľko rokov vyučoval na oxfordskej univerzite a bol spoluzakladateľom známeho učilišťa College of Europe v Brugách. De Madariaga napísal množstvo historických prác a niekoľko románov. V medzivojnovom období ho dvakrát neúspešne navrhli na Nobelovu cenu – za mier a za literatúru.
Zrejme najznámejšou osobnosťou, ktorá dala meno aj parlamentnej budove v hlavnom sídle EP, je Winston Churchill (1874 – 1965), jeden z najvplyvnejších politikov 20. storočia. Bol predsedom britskej vlády počas Druhej svetovej vojny a doviedol svoju krajinu k víťazstvu. Tým korunoval svoju aj dovtedy bohatú kariéru vojaka, novinára a politika. V povojnovom období pokračoval v politickej kariére a podporoval zjednocovací proces na európskom kontinente. Hovoril dokonca o Spojených štátoch európskych; bol tiež spoluzakladateľom Rady Európy.
DP
Fotografie: Európsky parlament
Viac o vzťahu Weissovej a Štefánika sa dočítate napr. v článku:
