Igor Fjodorovič Stravinskij (1882 – 1971) sa narodil blízko Petrohradu v rodine profesionálnych hudobníkov, spočiatku ho však táto dráha nelákala a študoval právo. Neskôr neodolal a pod vedením skladateľa Nikolaja Rimského-Korsakova zvládol kompozíciu. Jeho diela začali uvádzať v prvom desaťročí 20. storočia v rodnom Rusku, neskôr sa s nimi, najmä vďaka tanečnému impresáriovi Sergejovi Ďagilevovi, oboznámila aj západná Európa. Jeho balet Vták Ohnivák v roku 1910 uchvátil Paríž a odvtedy sa Stravinskij so svojou rodinou často premiestňoval medzi Ruskom, Francúzskom a Švajčiarskom. V roku 1915, na samom začiatku Veľkej vojny, sa napokon presťahoval na Západ natrvalo; do vlasti sa opäť znova pozrel až v roku 1962. V období medzi tým boli on aj jeho umenie „doma“ zväčša považované za nežiaduce. Hudbu z jeho ikonického diela, rustikálneho baletu Svätenie jari, ktorý pri prvom uvedení v Paríži v roku 1913 vyvolal odpor publika s príchuťou škandálu, si mohli slovenskí poslucháči naživo vypočuť až v období kultúrneho odmäku 60. rokov, v roku 1964 v podaní Slovenskej filharmónie.
A teraz znova – na Konvergenciách
Svätenie jari, spracované do verzie pre dva klavíry, je ťažiskovým bodom programu prvého čisto hudobného večera Konvergencií v stredu 13. februára, a to v podaní klavírneho dua Nory a Mikiho Škutovcov. Na tom istom koncerte sa predstavia aj huslista Milan Paľa a klaviristka Katarína Paľová vo výbere Stravinského komornej tvorby pre toto nástrojové obsadenie.
Ako obvykle budú Konvergencie miestom, kde sa stretnú aj ďalší špičkoví domáci i zahraniční umelci, ako aj v zahraničí pôsobiaci slovenskí interpreti. Z domácich menovite huslisti Igor Karško (Švajčiarsko) a Peter Biely (Španielsko), členovia Slovenskej filharmónie (Martin Ruman, viola, Peter Kajan, fagot, Vilam Vojčík, Peter Kižňanský, lesné rohy, Branislav Belorid, trombón, Peter Kosorín, bicie), vynikajúci klarinetisti Ronald Šebesta a Branislav Dugovič, všestranní hráči na kontrabase Juraj Griglák a Robert Ragan, harfistka Mária Kmeťková a ďalší. Zo zaujímavých zahraničných hostí možno spomenúť rakúsku flautistku Irmgard Messin, členku známeho súboru súčasnej hudby œnm/österreichisches ensemble für neue musik, maďarského trubkára Zoltána Molnára a vynikajúceho kanadského violistu Juana-Miguela Hernandeza.
Druhým „highlightom“ hudobnej časti festivalu je koncert s titulom „Concertino“ 14. februára – v slovenskom aj širšom kontexte výnimočný pohľad na mikrokozmos Stravinského komornej hudby od jeho ruského obdobia po neskoré diela inšpirované dodekafóniou. Súčasťou jeho programu sú skladby pre sláčikové kvarteto, Tri piesne na texty Williama Shakespeara i slovenská premiéra Štyroch ruských piesní v interpretácii speváčky Evy Šuškovej, tridsať sekúnd hudby venovaných Picassovi a ako záver Stravinského pocta Bachovi vo virtuóznej skladbe Concerto „Dumbarton Oaks“. Vďaka spolupráci popredných slovenských hudobníkov a zahraničných hostí právom označujú organizátori toto stretnutie so Stravinským za sviatok komornej hudby.
Príbeh vojaka s Robertom Rothom
V rámci februárových Konvergencií festival nadviazal na spoluprácu s hercom Robertom Rothom, ktorý číta text ako Rozprávač, Vojak i Diabol v Stravinského Príbehu vojaka. Dielo je na programe na záver festivalu, v sobotu a nedeľu 16. a 17. februára. K tejto rozprávke o láske, vojne a o tom, ako nezapredať svoju dušu, v réžii Silvestra Lavríka a v novom preklade Jána Štrassera a Eleny Flaškovej sa Konvergencie vrátili s novým naštudovaním so scénou od Kataríny Luptákovej po niekoľkých rokoch od úspešných koncertov na Konvergenciách v Bratislave, Košiciach a na festivale Pohoda.
Program festivalu opäť spestrili viaceré sprievodné podujatia. V diskusii s hudobnými ukážkami s titulom „Takmer sólo“ Stravinského dielo priblížil umelecký riaditeľ festivalu, violončelista Jozef Lupták, dokumentárny film o Stravinskom uviedli spolu s animovaným spracovaním Príbehu vojaka a R. Roth čítal zo skladateľových kníh Kronika môjho života a Hudobná poetika.
JF/TS
Z programu festivalu Konvergencie
