Jednoznačne áno, zhodli sa účastníci konferencie Viacjazyčnosť na Slovensku – výzvy a perspektívy, ktorej druhý ročník zorganizoval Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Mala za cieľ podporiť vyučovanie cudzích jazykov a jazykov národnostných menšín na Slovensku. Viac ako 200 delegátom dvojdňovej konferencie s medzinárodnou účasťou sa prihovorila aj ministerka školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martina Lubyová.
Dodajme, že vyučovaniu angličtiny sa na Slovensku aj napriek uvedenej zmene žiadny žiak nevyhne. Ak si totiž rodičia vyberú pre svojich tretiakov ako povinný iný ako anglický jazyk, bude ich angličtina čakať na druhom stupni. Žiaci, ktorí sa ju budú učiť od 3. ročníka, budú však mať druhý cudzí jazyk nepovinný.
Angličtina by nemala potláčať záujem o ďalšie jazyky
Ako pozitívny krok hodnotí voliteľnosť prvého jazyka aj samotná ministerka Lubyová. Doteraz od 3. ročníka povinná angličtina podľa nej spôsobila pokles záujmu o iné cudzie jazyky. „Veľmi klesá úroveň znalostí iných jazykov. To znamená napríklad, že na maturitných skúškach v minulom roku až 38 percent žiakov, ktorí si na gymnáziách zvolili maturitu z nemčiny, tak ju neurobili,“ povedala M. Lubyová následne pre médiá.
Na iných stredných školách je situácia ešte jednoznačnejšia. Ilustruje to príklad obchodnej akadémie v Žiline, ktorá síce ako druhý cudzí jazyk ponúka nemčinu, francúzštinu a ruštinu, ale prakticky všetci žiaci maturujú z angličtiny. Dôvod vysvetľuje učiteľka nemčiny a ruštiny Anna Buriličevová: „Nedostávame zo základných škôl študentov, ktorí by prišli s nejakými základmi, takže začínajú prakticky od začiatku s dotáciou troch hodín týždenne. To však nestačí na to, aby mohli urobiť maturitnú skúšku.“
Školy a žiaci prestali dobre zvládať vyučovanie druhého jazyka
V úvodnej časti konferencie odznela aj prednáška Anny Butašovej zo Štátneho pedagogického ústavu o aktuálnom stave vyučovania cudzích jazykov v základných školách na Slovensku. Vychádzala pritom z výskumu, ktorý v roku 2018 realizoval ŠPÚ na 409 základných školách s účasťou 917 učiteľov. Výskum potvrdil negatívny vplyv prvoradého postavenia angličtiny na jazykové vyučovanie.
„Sedemnásť percent škôl úplne zrušilo druhý cudzí jazyk, ostatné školy zmenšili výber. A čo je pritom zarážajúce – školy tým vlastne nespĺňajú podmienky Štátneho vzdelávacieho programu, kde je určená pre druhý cudzí jazyk dotácia minimálne 6 hodín týždenne,“ komentovala autorka výskumu A. Butašová pre médiá.
Odborníci a diplomati podporili viacjazyčný vzdelávací model
V prospech nového vyučovacieho modelu na Slovensku sa v príhovoroch vyjadrili aj hostia konferencie – Marie Černíková z Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, veľvyslankyňa Írskej republiky na Slovensku Hildegard Ó Riain, francúzsky veľvyslanec Christophe Leonzi, charge d'affaires nemeckého a rakúskeho veľvyslanectva Peter Primus a Georg Kiltzer a Inna Kuznecovová z Ruského vzdelávacieho a kultúrneho centra v Bratislave.
S prednáškami vystúpili na bratislavskej konferencii aj niekoľkí odborníci zo zahraničia. O radosti z učenia sa jazykov a o tom, ako sa cudzí jazyk stáva naším vlastným, bola prezentácia Sandry Niebuhr-Siebertovej z Vysokej školy Clary Hoffbauerovej z nemeckého Postupimu. Riaditeľka Národného inštitútu v Prahe Helena Plitzová hovorila o vyučovaní cudzích jazykov v českých základných školách, kde sú od roku 2015 povinné dva cudzie jazyky bez určenia poradia.
V prednáške „Angličtina verzus iné jazyky v EÚ: Recept na viacjazyčnosť v praxi?“ poukázal István Ertl z Európskeho dvora auditorov v Luxemburgu na dôležitosť využívať rôzne svetové jazyky a Seán Ó Riain z írskeho veľvyslanectva vo Viedni priblížil inovatívny prístup pre lepšie jazykové vzdelávanie.
Špecifické otázky a menšinové jazyky
V druhej časti dvojdňovej konferencie dominovala tematika zo Slovenska a s príspevkami vystúpili najmä výskumníci z ŠPÚ. Inovatívne projekty so zameraním na rómsky jazyk na Slovensku predstavil Jozef Facuna. Beata Menzlová z ŠPÚ spolu so Silviou Pokrivčákovou z Trnavskej univerzity a Evou Farkašovou z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave hovorili o výsledkoch a vyhodnotení experimentálneho overovania metódy CLIL v základných školách. Marion Grein z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi zo Spolkovej republiky Nemecko vystúpila s témou o prednostiach dvoj- a viacjazyčnosti a učení sa jazykov z neurodidaktickej perspektívy.
Anita Halászová a Andrea Dömenyová (ŠPÚ) v príspevku „Vyučovanie slovenského jazyka zamerané na komunikáciu – cieľ národného projektu“ hovorili o edukačnom procese vyučovania slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Príspevok Anny Krnáčovej bol zameraný na interpretáciu vzdelávacích štandardov pre cudzie jazyky v stredných školách a o jeho implementácii na základe spätnej väzby z praxe. Gyöngyi Ledneczká a Lívia Tímarová priblížili systém vyučovania maďarský jazyka v školách s týmto vyučovacím jazykom na Slovensku.
V sekciách a workshopoch domácich aj zahraničných lektorov nechýbali príklady dobrej praxe z projektu Erasmus+ a z vyučovacích systémov iných krajín, alebo ako sa učiť cudzie jazyky kreatívne. Odznel aj príspevok na tému dyslexie vo vzťahu k zvládnutiu komunikácie v nemčine a tiež návod na potláčanie šikanovania na školách. Hovorilo sa aj o možnostiach výučby čínskeho jazyka v základných a stredných školách na Slovensku.
Partneri z kultúrnych inštitútov a zastupiteľských úradov
Partnermi medzinárodnej konferencie Viacjazyčnosť na Slovensku – výzvy a perspektívy, ktorá sa konala 6. – 7. mája 2019, boli Európska komisia, Rakúske veľvyslanectvo v Bratislave, Rakúsky inštitút, Francúzsky inštitút na Slovensku, Taliansky inštitút, Francúzska asociácia, Trnavská univerzita a Karpatskonemecký spolok na Slovensku.
Podujatie finančne podporilo Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave, Goetheho inštitút a Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku.
JF / TS
K téme:
