SNOPK a ďalšie zahraničné komory – rakúska, francúzska, švajčiarska a španielska – spoločne s jazykovými a kultúrnymi inštitútmi z týchto krajín vydali vyhlásenie k výučbe cudzích jazykov na Slovensku. Text pod názvom Lepšie príležitosti vďaka viacjazyčnosti uvádzame v plnom znení.
Spoločné vyhlásenie
„Ten, kto ovláda viac ako jeden cudzí jazyk, má najlepšie šance získať dobre platenú a atraktívnu prácu. Platí to najmä na Slovensku, kde je aktívnych mnoho investorov z iných krajín.
Viacjazyčnosť má na Slovensku dlhú tradíciu. S vyhlásením o voľnom výbere prvého cudzieho jazyka uskutoční ministerstvo školstva prvý krok smerom k oživeniu tejto tradície. Ak sa posilní aj druhý cudzí jazyk, Slovensko je na ceste k dosiahnutiu barcelonských cieľov.
Ministerstvo školstva plánuje liberalizovať výber prvého cudzieho jazyka na základných školách na Slovensku. Školy by mali mať možnosť – s prihliadnutím na miestne podmienky – ponúkať popri angličtine aj francúzštinu, nemčinu, ruštinu, španielčinu alebo taliančinu.
Od roku 2015 je angličtina na základných školách na Slovensku až do 9. ročníka prvým a jediným povinným cudzím jazykom. Osvojenie si druhého cudzieho jazyka je povinné len na gymnáziách. Počet študentov, ktorí ovládajú francúzštinu, nemčinu alebo ruštinu odvtedy klesá.
Stále viac zamestnávateľov na Slovensku sa preto sťažuje na rastúci nedostatok uchádzačov s dostatočnými jazykovými znalosťami. Prieskum medzi spoločnosťami ukazuje, že najvyhľadávanejšími sú špecialisti, ktorí majú kombináciu dvoch cudzích jazykov.
Ohlásenou liberalizáciou by sa uskutočnil prvý krok k posilneniu viacjazyčnosti v slovenskom vzdelávacom systéme, a tým aj k zrealizovaniu barcelonských cieľov EÚ a znovuoživeniu tradičnej viacjazyčnosti na Slovensku. Žiaci a rodičia by takto mali väčšiu slobodu rozhodovania. Je to zároveň aj reakcia na požiadavky trhu práce – pretože spoločnosti majú veľmi odlišné očakávania týkajúce sa jazykových zručností svojich zamestnancov.
S cieľom natrvalo posilniť mnohojazyčnosť sa musí posilniť vzdelávanie v druhom cudzom jazyku. Zároveň by sa zabezpečilo, že rozhodnutie PRE jeden cudzí jazyk nie je PROTI všetkým ostatným.“
Nemčina vo firmách na Slovensku
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK) a rakúska štátna agentúra Advantage Austria uskutočnili v roku 2017 prieskum o používaní a potrebe cudzích jazykov vo firmách vlastnených na Slovensku nemeckými a rakúskymi investormi. Respondenti zastupujúci 96,5 % týchto firiem (celkový počet bol 141) potvrdili, že cudzie jazyky v danej firme sú dôležité pre kariéru. Nemčina bola hlavným pracovným jazykom topmanažmentu v 43,3 % firiem. Pritom podľa 59,6 % respondentov sa za posledných 5 rokov zhoršil „stav uchádzačov o zamestnanie, pokiaľ boli znalosti nemčiny potrebné ako kritérium pre prijatie“. Niektoré ďalšie poznatky z prieskumu sú v grafoch.
Ktorý jazyk je hlavným pracovným jazykom top manažmentu vo Vašej firme na Slovensku?
Ktorý cudzí jazyk je vo Vašej firme najdôležitejší?
Dokáže Vaša firma bez mimoriadneho úsilia pokryť potrebu pracovníkov so znalosťami nemčiny?
Argumenty za viacjazyčnosť a nemčinu ako cudzí jazyk
SNOPK je spolu s nemeckým veľvyslanectvom a Goetheho inštitútom tiež pôvodcom argumentačného materiálu zdôvodňujúceho užitočnosť znalosti nemčiny, prípadne ďalších cudzích jazykov, popri angličtine. Materiál, ktorý takisto reprodukujeme, obsahuje dovedna šesť argumentačných okruhov. Každý je predstavený kombináciou (zaužívaného) tvrdenia, ktoré chce vyvrátiť, a vlastných argumentov.
1. tvrdenie: Polovica planéty hovorí po anglicky. Je preto úplne zbytočné učiť sa ďalší cudzí jazyk.
Odpoveď: Polovica planéty hovorí po anglicky – a preto má význam sa učiť ďalší cudzí jazyk. Viacjazyčnosť je práve na Slovensku mimoriadne užitočnou kvalifikáciou. Ako málo iných krajín totiž Slovensko dokázalo prilákať medzinárodných investorov. Kvalifikovaní pracovníci so znalosťou firemného jazyka tvoria základ pre úspech medzinárodných spoločností – a garantujú tak hospodársky rast a blahobyt krajiny na nasledujúce obdobie.
Jednotlivcovi otvára učenie sa cudzích jazykov možnosť osobného a kariérneho rastu, pomáha lepšie pochopiť iné kultúry a umožňuje nadväzovať priateľstvá presahujúce hranice. Jazykové kompetencie jednotlivca prispievajú k hospodárskemu úspechu krajiny.
V súčasnosti platí: Kvalifikovaná pracovná sila na Slovensku chýba. Kvalifikovaná, dobre jazykovo pripravená pracovná sila chýba o to viac. Spoločnosti totiž komunikujú mnohými jazykmi: jazykom zamestnancov, jazykom zákazníkov, jazykom dodávateľov, jazykom úradov krajiny, v ktorej podnikajú.
Angličtina je vynikajúcim základom pre všeobecné porozumenie – no cestu k srdcu ľudí nachádzame práve v ich materinskom jazyku. Najrozšírenejším materinským jazykom v Európe je mimochodom nemčina, najdôležitejší investori na Slovensko prichádzajú z nemecky hovoriacich krajín a Nemecko je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Spoločnosti uprednostnia pracovnú silu so znalosťou dvoch cudzích jazykov – na Slovensku predovšetkým kombináciu angličtina – nemčina.
Prečo sa v pracovných ponukách obvykle vyskytuje len požiadavka angličtiny
2. tvrdenie: Väčšina pracovných ponúk obsahuje požiadavku angličtiny. Angličtina je teda jediným potrebným cudzím jazykom.
Odpoveď: Mnohí zamestnávatelia v pracovných ponukách žiadajú ako cudzí jazyk angličtinu. To poukazuje na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily so znalosťou cudzieho jazyka. Iné cudzie jazyky ovláda mnoho kvalifikovaných pracovníkov na nedostatočnej úrovni. Spoločnosti často neuvádzajú požiadavku iného cudzieho jazyka, aby neodradili potenciálnych uchádzačov.
To potvrdzuje prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory a Advantage Austria medzi ich členmi. Hlavným firemným jazykom vyššieho manažmentu je v 7 z 10 spoločností nemčina (43,3%) alebo angličtina (26,2%). Takmer každý druhý manažér (47,5%) pokladá nemčinu za najdôležitejší cudzí jazyk podniku (graf s týmto obsahom je reprodukovaný vyššie – pozn. red.).
Slovenský pracovný trh momentálne nedokáže pokryť dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile so znalosťou nemčiny. Získanie vhodného kandidáta sa tak môže predĺžiť až o 3 mesiace. To nie je dobrá správa pre Slovensko ako lokalitu, kde je čoraz väčší problém získať kvalifikovanú pracovnú silu.
Spoločnosti, ktoré si to môžu dovoliť, samé investujú do jazykového vzdelávania svojich zamestnancov. V opačnom prípade musí záujemca investovať vlastný čas a finančné prostriedky a ak tak neurobí, ťahá za kratší koniec.
Graf: Kde najčastejšie získavajú Vaši pracovníci odborne zamerané znalosti cudzích jazykov?
Sú Slováci v angličtine dobrí alebo slabí?
3. tvrdenie: Slováci majú v medzinárodnom porovnaní slabé znalosti angličtiny. Preto musí byť angličtina na školách povinná!
Odpoveď: Opak je pravdou. Slováci ovládajú v porovnaní s ostatnými krajinami angličtinu dobre. Súčasne však zaznamenávame veľký prepad pri ostatných cudzích jazykoch. V trackteste z roku 2017 s 30 000 účastníkmi boli Slováci v angličtine lepší než Maďari a Česi. Aktuálny „EF English Proficiency Index“ (EF EPI) zaradil Slovensko do kategórie krajín s „vysokou znalosťou“ angličtiny.
Angličtina je, navyše, aj naďalej povinná (v zmysle citovanej zmeny koncepcie rezortu školstva), školy len budú mať na výber, ktoré jazyky a v akom poradí ponúknu.
Sú dva cudzie jazyky pre žiaka priveľa?
4. tvrdenie: Mnoho detí robí chyby v slovenčine a má slabé výsledky v matematike. Mali by sa preto pridať hodiny slovenského jazyka a matematiky. Druhým cudzím jazykom by boli deti preťažené.
Odpoveď: Ovládanie materinského jazyka je jednou z najdôležitejších schopností, ktoré škola učí. Štúdie však jasne dokazujú, že kontakt s rôznymi jazykmi má pozitívny vplyv na všetky jazyky – aj materinský jazyk profituje pri učení sa druhého alebo tretieho jazyka. Učenie sa cudzích jazykov navyše podporuje kognitívne schopnosti detí, okrem lingvistických predovšetkým matematické zručnosti. V Litve sú dokonca povinné až 3 cudzie jazyky.
Deti nie sú preťažené, ak je vyučovanie atraktívne, moderné a prispôsobené schopnostiam jednotlivých detí. A, samozrejme, ak je kontakt prirodzený s niekým, kto hovorí iným materinským jazykom.
Znalosť cudzích jazykov bola dlhé obdobie jedným z plusov Slovenska. V prieskume z roku 2011 uvádzal každý druhý Slovák znalosť dvoch a viac cudzích jazykov. To bol európsky rekord!
Majú sa prispôsobiť investori alebo krajina?
5. tvrdenie: Zahraniční investori sa majú prispôsobiť podmienkam krajiny, v ktorej pôsobia. Na Slovensku majú používať slovenčinu.
Odpoveď: Mnohé spoločnosti to aj robia: komunikácia so slovenskými zamestnancami prebieha na Slovensku po slovensky, rovnako tak aj komunikácia s úradmi alebo s médiami. Od VW Slovakia vieme, že si spoločnosť dala preložiť všetky školiace materiály do slovenčiny.
Existuje však mnoho oblastí, kde majú firmy a ich zamestnanci obrovskú výhodu, ak dokážu komunikovať v cudzom jazyku: v komunikácii so zákazníkmi alebo dodávateľmi v inej krajine, vo formálnej komunikácii s centrálou spoločnosti alebo pri neformálnej komunikácii s kolegami. To platí najmä pre slovenské podniky, ktoré chcú využiť možnosti európskeho vnútorného trhu – napríklad získať zákazky z Nemecka, Rakúska, Francúzska, Španielska a iných krajín.
Dokonca aj v oblasti IT sú žiadaní odborníci so znalosťou nemčiny. Spoločnosť Stengl napríklad už 3 roky organizuje bezplatnú Stengl IT Akademie.
Prístup k nemčine, dopyt a systém jej sprístupnenia
6. tvrdenie: vzdelávací systém je vnútornou záležitosťou krajiny. Sami by sme sa mali rozhodnúť, koľko a ktoré cudzie jazyky a v akom poradí sa na Slovensku budú vyučovať.
Odpoveď: To je pravda. Požiadavka na lepšiu znalosť cudzích jazykov vychádza od ľudí a podnikov na Slovensku. Pre niekoľko tisíc ľudí je nemčina dokonca materinským jazykom.
V jednom bode je však priamo dotknuté aj Nemecko: Spolková vláda podporuje vyučovanie nemčiny na Slovensku rôznymi spôsobmi. Na Slovensku pôsobí Goetheho inštitút, ktorý poskytuje jazykové kurzy – a ledva dokáže pokryť dopyt. Na Slovensku je navyše mimoriadne hustá sieť partnerských škôl PASCH – až 40 škôl má označenie Školy: Partneri budúcnosti. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 27 vyslaných učiteľov z Nemecka. Pokračovanie týchto aktivít je odkázané na dobre nastavenú vzdelávaciu politiku krajiny. To znamená jednu vec: Všetci žiaci, ktorí majú záujem učiť sa nemecky, dostanú túto možnosť a v čo najnižšom veku.
SNOPK/JF
