Ako umelá inteligencia mení mapu ľudských aktivít a povolaní

Autor jún 2019 -
Ako umelá inteligencia mení mapu ľudských aktivít a povolaní Pixabay

Viete, kedy prekročí prvý superpočítač výpočtovú kapacitu ľudského mozgu? Aj o tom sa hovorilo na konferencii Techsummit v Bratislave.

Umelej inteligencii a strojovému učeniu bol na dvojdňovej konferencii venovaný osobitný programový stream s účasťou popredných odborníkov najmä z firemnej sféry zo Slovenska aj zahraničia. Jedným z nich bol William Carbone, vedúci pracovník spoločnosti IBM pre znalostné riešenia a systém Watson.

„Umelá inteligencia sa stáva jedným z motorov ďalšej digitálnej transformácie v oblasti biznisu. Odhaduje sa, že zavedenie umelej inteligencie a strojového učenia bude generovať v svetovej ekonomike 2,3 bilióna dolárov,“ povedal W. Carbone počas diskusie.

„V najbližších desiatich rokoch uvidíme veľké zmeny v zamestnávaní. Približne vieme, kam sa chceme dostať. Práca ľudí sa zlepší. Všetko, čo je založené na opakovaní činností, budú robiť stroje a ľudia sa uplatnia v tom, čo dokážu robiť lepšie – tam, kde treba rozmýšľať, kde sa žiada vklad človeka do riešenia úloh,“ vysvetlil expert z IBM.

Kedy umelá inteligencia prekoná tú prirodzenú?

Taliansko-americký expert W. Carbone vystúpil v rámci debaty odborníkov na tému Umelá inteligencia: Prínosy a riziká. Jeho partnerom v nej bol aj Petr Plodik, odborník na pamäťové médiá zo spoločnosti M Computers. Upozornil na úlohu superpčítačov a vysokovýkonných kariet v rozvoji umelej inteligencie, ktorá so sebou nesie spracovávanie obrovských objemov dát. „Vyzerá to tak, že superpočítač, ktorý sa kapacitou a rýchlosťou vyrovná ľudskému mozgu, budeme mať v roku 2022,“ nazdáva sa P. Plodik.

„A pokračuje to exponenciálne, takže čo bude ďalší krok? Ak v roku 2022 prekonáme kapacitu ľudského mozgu, potom ďalší bod niekedy v rokoch 2035 – 2040 bude, že jediný superpočítač prekoná kapacitu mozgov všetkých ľudí na svete,“ popísal.

Prínosy a riziká: UI ako dvojsečná zbraň

„Umelá inteligencia je dnes zaklínadlo, ale vo chvíli, keď ju začneme používať, považujeme ju za svoj ďalší užitočný nástroj. To je dobrá správa,“ povedal Jakub Illner, systémový architekt spoločnosti Oracle.

Zlou správou je podľa neho zneužívanie UI napríklad na vytváranie falošných informácií, fotografií a videa. „Alebo využívanie UI pre potreby štátu Veľkého brata, kde sa všetky vaše kroky a to, čo robíte, registrujú a prípadne proti vám použijú,“ dodal.

Podľa Andreja Žlnku zo Softecu je už umelá inteligencia „všade okolo nás“, čo si obvykle ani neuvedomujeme. „Keď si zoberieme smartfón, otvoríme si svoju sociálnu sieť, tak to, čo sa tam zobrazí, nie je náhoda. Je to podľa našich preferencií a na pozadí beží nejaká – nazvime to – umelá inteligencia,“ pripomenul. Motivácia je však podľa neho pozitívna. „Algoritmy pomáhajú ľuďom vyberať si lepšie produkty, ktoré im pasujú na mieru. Rovnako pomáhajú aj spoločnostiam spoznať svojich zákazníkov, pretože majú od nich množstvo dát,“ konštatoval.

Aj A. Žlnka však vidí hrozby zneužitia umelej inteligencie, a to najmä v oblasti inteligentných zbraní. Paralelu vidí v jadrovej energii a jej dvojakom využití na mierové aj vojenské účely.

Podarí sa vyriešiť zaostávanie Európy a Slovenska?

Pozíciu Európskej komisie (EK) k rozvoju umelej inteligencie priblížila na konferencii Techsummit vedúca ekonomického oddelenia Zastúpenia EK v Bratislave Lívia Vašáková. „Umelá inteligencia sa stáva veľkou témou a potenciálne prináša benefity v mnohých oblastiach, ako sú boj proti klimatickej zmene, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie. Zároveň však už vidíme situácie, kde jej využitie je by mohlo byť problematické, ako sú hodnotenie (scoring) ľudí založené na rozličných dátach či autonómne zbrane. Preto musíme byť veľmi opatrní a vytvoriť dobrý regulačný rámec,“ povedala.

Podľa nezáväzného stanoviska Európskej komisie by sa mal vývoj v oblasti umelej inteligencie riadiť tromi hlavnými princípmi, ktorými sú dodržiavanie platného práva, rešpektovanie etiky – najmä v zmysle individuálnych práv, férovosti a vysledovateľnosti – a funkčno-bezpečnostnej robustnosti.

Viacerí účastníci diskusií v konferenčnom streame o UI poukazovali na výrazné zaostávanie Európy v tejto oblasti za Spojenými štátmi a Čínou.

Podľa Lívie Vašákovej brzdia rozvoj najmä pretrvávajúca fragmentácia európskeho digitálneho trhu a prekážky v prístupe malých podnikov k financovaniu (v USA riešenému napríklad rizikovým kapitálom).

Tento problém vníma aj predseda IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš: „Pokiaľ ide o aplikácie, myslím si, že Európa je veľmi pozadu za USA a Čínou,“ konštatoval v diskusii o vládnej podpore, investíciách a legislatíve pre UI. Zároveň upozornil, že aj v rámci Európy Slovensko nepatrí medzi digitálne rozvinuté krajiny a ani medzi krajiny, kde aspoň 20 % priemyselných firiem implementovalo v nejakej forme umelú inteligenciu.

Emil Fitoš priblížil kapacity umelej inteligencie na Slovensku, kde počet expertov na túto oblasť je podľa neho asi dvesto. Pri započítaní pracovníkov v špeciálnych oblastiach priamo súvisiacich s UI možno potom tento počet strojnásobiť. „Predpokladám, že počet firiem, ktoré sa angažujú v UI, je dvojciferný. Je tu niekoľko spoločností, ktoré sú prakticky založené na technológiách umelej inteligencie,“ konštatoval šéf ITAS.

JF

NVIDIA DGX 2Momentálne najrýchlejším superpočítačom pre umelú inteligenciu je NVIDIA DGX-2.

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1