Napriek ekonomickému rastu, všeobecnému rozvoju a príležitostiam sú mladšie generácie skeptické voči dianiu v spoločnosti a obávajú sa o svoju budúcnosť.
Vyplýva to z Prieskumu miléniovej generácie spoločnosti Deloitte (Deloitte Global Millennial Survey 2019), na ktorom sa zúčastnilo viac ako 13 000 mileniálov (asi 25 – 35 rokov) zo 42 krajín a viac ako 3 000 respondentov generácie Z (15 – 25 rokov) v 10 krajinách.
Ekonomický optimizmus týchto generácií je na ústupe. Viera v budúci ekonomický rast je u respondentov na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.
Iba 26 % respondentov očakáva, že sa hospodárska situácia v ich krajine zlepší, čo je výrazný pokles z minuloročných 45 %. Za pesimistický názor mladých môže hlavne nerovnosť príjmov, nezamestnanosť a zlá sociálna mobilita.
„Od hospodárskej krízy spred desiatich rokov až po štvrtú priemyselnú revolúciu vyrastali mileniáli a príslušníci generácie Z vo výnimočnom časovom období, ktoré ovplyvnilo ich prepojenosť, dôveru, súkromie, sociálnu mobilitu aj prácu. Táto neistota sa odráža v ich osobných názoroch na podnikanie, vládu, líderstvo a potrebu sprostredkovateľov pozitívnej spoločenskej zmeny,“ uviedla Ivana Lorencovičová, vedúca partnerka spoločnosti Deloitte.
„Lídri biznisu musia riešiť otázky, ktoré najviac rezonujú týmito dvoma generáciami, inak riskujeme, že nebudeme schopní prilákať mladých ľudí na konkurenčnom trhu,“ varovala.
Nerovnosť príjmov a nezamestnanosť sa uvádzali ako najväčšie výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí a pravdepodobne môžu za prevládajúci pesimistický názor na ekonomiku. Dve tretiny mileniálov sú presvedčené, že nie všetci majú rovnakú šancu dosiahnuť kariérny úspech.
Mediálna skepsa
Okrem poklesu dôvery vo vládne a náboženské inštitúcie mileniáli a generácia Z nedôverujú ani médiám. Až 43 % z nich tvrdí, že tradičné médiá negatívne ovplyvňujú svet a 27 % z nich vyjadrilo nulovú dôveru v médiá ako spoľahlivý zdroj informácií.
Aj preto príslušníci týchto dvoch generácií zbierajú informácie z alternatívnych zdrojov.
Obavy z dôsledkov sociálnych médií tiež nie sú zanedbateľné. Viac ako dve tretiny respondentov verí, že keby obmedzili sociálne médiá, boli by v lepšej fyzickej kondícii. Dokonca 41 % by chcelo prestať s ich používaním úplne.
„Napriek tomu, že si uvedomujú negatívne vplyvy sociálnych médií, vo všeobecnosti respondenti prijímajú technológie pozitívne,“ konštatovala Ivana Lorencovičová.
„Sú však veľmi skeptickí ohľadom kybernetickej bezpečnosti. Dokonca až 79 % z nich sa obáva, že sa stanú obeťami online podvodu a 78 % z opýtaných znepokojuje, ako firmy zdieľajú ich osobné údaje medzi sebou,“ dodala.
Podľa predstaviteľky Deloitte je aj to dôvod, prečo až štvrtina mileniálov ukončila spotrebiteľské vzťahy s firmami, ktoré nechránili dostatočne ich osobné údaje.
Kariérne potreby
Mileniáli vnímajú technológie rozporuplne – aj v závislosti od ich kariéry. Takmer polovica z nich je presvedčených, že nové technológie rozšíria ich pracovné možnosti. Na druhej strane, 46 % verí, že vďaka meniacemu sa charakteru práce bude pre nich náročnejšie nájsť si alebo zmeniť zamestnanie.
Firmy nesú podľa mileniálov najväčšiu zodpovednosť za vyškolenie zamestnancov pre potreby meniacich sa výziev.
Generácia Z, ktorej zástupcovia z väčšej časti ešte len študujú alebo práve ukončili štúdium, však pripisuje túto zodpovednosť akademickej obci. Podľa Deloitte to pre firmy a školy predstavuje zaujímavú príležitosť na spoluprácu, ktorá by mohla vyriešiť budúce pracovné výzvy.
„Mileniáli a príslušníci generácie Z sú zmätení ohľadom toho, akú úlohu zohrávajú technológie, a dúfajú, že firmy im pomôžu prispôsobiť sa novej situácii,“ komentovala I. Lorencovičová.
„Aby firmy pritiahli alebo si udržali mladých zamestnancov, mali by tiež podporovať svoje iniciatívy týkajúce sa diverzity a inklúzie, nájsť nové spôsoby, ako zapojiť tieto generácie do programov zodpovedného podnikania a zamerať sa na rekvalifikáciu a školenia, aby zabezpečili, že ich zamestnanci budú pripravení na všetko, čo budúcnosť prinesie,“ uzavrela.
JF
