Takáto požiadavka je z pohľadu ochrany kupujúceho pochopiteľná. Ako však správne nastaviť takúto prechodnú kontrolu pri transakciách, ktoré podliehajú súhlasu súťažných autorít?
Prečo má kupujúci záujem vykonávať dohľad nad podnikom predtým, než sa stane jeho skutočným vlastníkom?
Pri M&A transakciách si kupujúci vyberajú podniky, do ktorých budú vstupovať, podľa assetov, know-how alebo uzavretých kontraktov, ktoré tieto podniky majú.
Medzi podpisom zmluvy o kúpe akcií, ktorá je najčastejším nadobúdacím titulom, a okamihom, kedy sa kupujúci stane právoplatným akcionárom so všetkými jemu pribúdajúcimi právami, môže ubehnúť dlhší čas.
Počas tohto obdobia, ktoré sa nazýva aj prechodné obdobie alebo v angličtine Interim Period, môže dôjsť k zásadným zmenám, ktoré môžu mať vplyv na celkovú hodnotu nadobúdaného podniku. Kupujúci majú preto záujem správanie tohto podniku v prechodnom období regulovať.
Aké práva môže mať kupujúci nad podnikom v prechodnom období?
Kupujúci môže počas prechodného obdobia vykonávať nad podnikom iba taký vplyv a také úkony, ktoré sú potrebné na zachovanie jeho hodnoty. Kupujúci môže dohliadať na zachovanie obchodného smerovania podniku, zachovanie všetkých hlavných zmlúv podniku, môže zabrániť prevodu najpodstatnejších patentov alebo iných práv duševného vlastníctva takej výraznej hodnoty, že by mohli mať vplyv na jeho celkovú hodnotu.
V prípade prevodu najvýznamnejších assetov podniku by totiž mohla pre kupujúceho stratiť celá transakcia zmysel.
Uvedené oprávnenia kupujúceho môžu byť poskytnuté v podobe práva veta alebo v podobe potreby udelenia predchádzajúceho súhlasu kupujúceho s niektorými transakciami týkajúcimi sa podniku.
Kupujúci však nemôže v prechodnom období nadobudnúť kontrolu nad záležitosťami podniku bežnej obchodnej povahy, ktoré nemajú vplyv na zachovanie jeho hodnoty.
Prečo je rozsah oprávnení kupujúceho vôbec dôležitý a prečo je potrebné ho limitovať?
Podľa pravidiel hospodárskej súťaže platí, že pri transakciách, ktoré musia byť oznámené Protimonopolnému úradu SR (prípadne inej kompetentnej súťažnej autorite), kupujúci môže vykonávať kontrolu – teda rozhodujúci vplyv nad podnikom – až po tom, ako nadobudne súhlas súťažných autorít.
V prevažnej väčšine prípadov platí, že počas celého prechodného obdobia kupujúci takýto súhlas ešte nemá.
Oprávnenia kupujúceho preto musia byť len v rozsahu potrebnom na zachovanie hodnoty podniku a tak, aby kupujúcemu nedávali možnosť nad ním vykonávať kontrolu – rozhodujúci vplyv.
Čo v prípade prekročenia nevyhnutných oprávnení kupujúceho?
Ak kupujúci prekročí svoje oprávnenia do tej miery, že nad nadobúdaným podnikom začne vykonávať rozhodujúci vplyv pred nadobudnutím súhlasu súťažných autorít, môže ísť o to, čo sa v oblasti súťažného práva nazýva gun-jumping.
Gun-jumping je v zásade výkon predčasnej kontroly nad podnikom ešte pred nadobudnutím súhlasu súťažných autorít. Jeho dôsledkom môžu byť značné finančné pokuty pre dotknuté podniky, prípadne povinnosť obnovenia hospodárskej súťaže – napríklad spätným prevodom podniku. S gun-jumpingom sa preto nežartuje.
Jozef Boledovič
(Autor je koncipientom advokátskej kancelárie Hamala Kluch Víglaský a venuje sa právu hospodárskej súťaže.)
Mohlo by vás zaujímať:
