Sedem partnerov z verejného, súkromného a mimovládneho sektora zakladá platformu Obehové Slovensko; začiatkom decembra 2019 o tom na pôde Ministerstva životného prostredia SR podpísali memorandum.
Platforma má prispieť k zmene nášho ekonomického modelu – prechodom na obehové hospodárstvo, ktoré šetrí prírodné zdroje, minimalizuje odpad, znižuje závislosť na dovoze primárnych surovín a poskytuje nové podnikateľské príležitosti.
Recyklácia, zdieľanie, šetrenie
Car sharing (zdieľanie áut), móda z recyklovaných látok či garancia dostupnosti náhradných dielov. Aj tak môže vyzerať v praxi obehové hospodárstvo (= cirkulárna ekonomika). Vedie k znižovaniu množstva odpadu aj emisií skleníkových plynov.
Zavádzanie obehového hospodárstva vyžaduje spoluprácu naprieč sektormi. To spolu s diskusiou o príležitostiach a odstraňovaní bariér pri jeho zavádzaní patrí k hlavným cieľom Obehového Slovenska. Ďalšími sú prezentácia príkladov dobrej praxe či výmena skúseností a vedomostí.
Slovak Business Agency a INCIEN
Sprísňovanie zákonov je podľa Jany Bielikovej zo Slovak Business Agency (SBA) jedným z motívov, prečo sa firmy začínajú o obehové hospodárstvo zaujímať: „Jednotná platforma, kde získajú informácie o pripravovaných zmenách, ale aj o príkladoch dobrej praxe či kontakty je preto dôležitou formou podpory,” uviedla.
Regulácie však predstavujú len časť riešenia. Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Norberta Kurillu potrebujeme zmenu zmýšľania. „Preto chceme prostredníctvom tejto platformy podporiť priekopníkov, ktorí budú ostatných inšpirovať.”
Skúsenosti partnerov SBA či Inštitútu cirkulárnej ekonomiky potvrdzujú, že zmena už sčasti nastáva a Slováci sú uvedomelejší. „Firmy pociťujú tlak zo strany spotrebiteľa a často aj zvnútra firmy,” vysvetľuje Petra Cséfalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).
Nová platforma má za cieľ podporiť takéto povedomie, aj poukázať na príležitosti pre podnikateľov. Tí môžu napríklad vďaka obehovým princípom ušetriť na poplatkoch za nakladanie s odpadom, inovovať existujúce či objaviť nové biznis modely.
Bratislavský proces z roku 2016 a Envirostratégia 2030
Prechod na obehové hospodárstvo sa v posledných rokoch stáva dôležitou témou na národnej aj európskej úrovni. MŽP SR počas predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 spustilo Bratislavský proces prechodu na zelené hospodárstvo.
Obehové hospodárstvo je jednou z hlavných priorít Envirostratégie 2030. MŽP zároveň robí veľké zmeny v odpadovej politike. Zvýšili sa poplatky za skládkovanie, čo motivuje samosprávy k väčšiemu triedeniu. Spoplatnením ľahkých igelitových tašiek sa dosiahlo rapídne zníženie ich spotreby.
Vo februári 2019 vstúpil do platnosti Program predchádzania vzniku odpadu SR. Okrem iného odporúča samosprávam zavedenie motivačného množstvového zberu odpadu. Veľkým krokom vpred k obehovej ekonomike je aj presadenie zálohovania PET fliaš a plechoviek a zákaz vybraných druhov jednorazových plastov.
Iniciatíva v rámci európskych a globálnych trendov
Zakladajúcimi členmi platformy Obehové Slovensko sú Ministerstvo životného prostredia SR, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, Slovak Business Agency (SBA), PricewaterhouseCoopers Slovensko, Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), Slovenská agentúra životného prostredia a Holandská obchodná komora v SR.
V prvej fáze chcú prilákať etablované firmy, ktoré už zavádzajú obehové princípy do svojho podnikania, pričom platforma aktuálne pristupuje k úvodnému oslovovaniu. Tí, čo pristúpia ako prví, dostanú možnosť podieľať sa na určovaní jej priorít a aktivít. Partnermi do diskusie budú aj ďalšie rezorty, samosprávy, neziskové či výskumné inštitúcie.
Podobné platformy vznikajú po celej Európe a vo svete. Iniciátori Obehového Slovenska chcú tento trend nasledovať. Viacerí z nich už predtým spolupracovali na iných projektoch a podujatiach v oblasti obehového hospodárstva.
Partneri v Obehovom Slovensku
Ministerstvo životného prostredia SR. Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ spustilo tzv. Bratislavský proces prechodu na zelené hospodárstvo (Transition to Green Economy – T2GE). Odvtedy rozvíja aktivity v štyroch pilieroch T2GE (tvorba politík, legislatíva, znalosti a spolupráca).
Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Nezisková organizácia, ktorá informuje, vzdeláva a prezentuje príklady z praxe v oblasti obehového hospodárstva už od roku 2016. V spolupráci s firmami, samosprávami, vládnymi inštitúciami a ďalšími aktérmi vstupuje do projektov, ktoré umožňujú prechod z lineárneho chodu systému na obehový.
Slovak Business Agency. Už viac ako 20 rokov poskytuje komplexnú podporu podnikania na Slovensku. Podporuje malé a stredné podniky finančnou a nefinančnou formou aj v oblasti obehového hospodárstva, eko-inovácií, zdrojovej efektívnosti a sociálneho podnikania.
Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva. Chce podporiť tému obehovej ekonomiky na Slovensku a v bilaterálnych vzťahoch. K tvorbe platformy Obehové Slovensko prispela napríklad vytvorením samostatnej pozície koordinátorky, ktorá platformu spustí a pomôže členom komunikovať a spolupracovať.
Holandská obchodná komora v SR. Prepája holandské a slovenské spoločnosti, inštitúcie a orgány. Ponúka im prístup k širokej škále seminárov a networkingových podujatí. Jej členmi je aj viacero holandských spoločností, ktoré sú lídrami v oblasti obehového hospodárstva.
PricewaterhouseCoopers Slovensko (PwC). Sieť firiem poskytujúcich audítorské, daňové a poradenské služby. Keďže ich cieľom je vytváranie dôvery a riešení dôležitých problémov v spoločnosti, chce presadzovať princípy obehovej ekonomiky ako environmentálny imperatív a obchodnú stratégiu.
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Príspevková organizácia MŽP SR. Tému obehového hospodárstva podporuje organizáciou konferencií a workshopov; rozvíja túto tému aj po odbornej stránke, najmä v oblasti nastavovania indikátorov rozvoja obehového hospodárstva a prieskumu fungujúcich modelov v tejto oblasti. Prevádzkuje informačnú platformu Zelené a obehové hospodárstvo.
TS
MOhlo by vás zaujímať:
