Suburbanizácia: Ako sa mení zázemie Bratislavy

Autor MP december 2019 -
Pôvodná a budúca výstavba v Dunajskej Lužnej. Pôvodná a budúca výstavba v Dunajskej Lužnej. Green Village

V priebehu asi dvoch desaťročí sa okolie Bratislavy dynamicky menilo; blízko za jej hranice sa nasťahovalo približne stotisíc ľudí. Skúma to kniha, ktorej parafrázovaný názov je v titulku.

Prinášame rozhovor s Mgr. Martinom Švedom, PhD., samostatným vedeckým pracovníkom Geografického ústavu SAV, jedným z editorov a autorov publikácie.

Možno považovať suburbanizáciu za problém?

Je to fenomén, ktorý so sebou prináša množstvo problémov. Ale určite by som nepovedal, že je to čisto negatívny proces. Ako každý rozvoj, aj ona prináša svoje úskalia. Na tie sa snažíme upozorňovať a vyvolávať diskusiu, ktorá môže smerovať k riešeniam.

Môžeme prejsť štruktúru knihy, čo odráža asi aj podstatné body suburbanizácie...

Snažili sme sa pokryť všetky základné témy, ktoré sa s ňou spájajú. Teda záber krajiny, zmenu využitia zeme a krajinnej pokrývky. Rozvoj rezidenčného bývania, výstavby v zázemí Bratislavy. Príchod migrantov z mesta i z iných kútov Slovenska, čo má ešte špecifiká z hľadiska veku a vzdelania.

Martin Sveda Martin Šveda (foto: UK)

Pracujeme aj so špecifickejšími témami, ako sú napríklad nákupné správanie v zázemí, kriminalita, doprava – základné zmeny v jej intenzite, ktoré tento proces vyvoláva. Na záver sa snažíme všetko zhutniť do záverečnej kapitoly, ktorá chce rozkryť rôzne typy zázemia Bratislavy.

Snažíme sa ukázať, že zázemie mesta nie je z hľadiska prejavov suburbanizácie homogénne a že môžeme identifikovať rôzne zóny, ktoré majú svoje špecifiká. Takže iný je rozvoj na Záhorí, iný smerom na Senec a odlišný na Šamorín. K tomu pribúdajú dve územia suburbanizácie Bratislavy za hranicami – v Maďarsku a Rakúsku, tým chceme venovať viac pozornosti v ďalšom výskume.

S akými zdrojmi ste pracovali?

Predovšetkým to boli tradičné zdroje ako sú údaje Štatistického úradu SR. Ale aj dáta zo satelitného snímkovania či ďalších menej tradičných, inovatívnych zdrojov – napríklad lokalizačných údajov mobilných sietí. Tie dovolia iný pohľad, aký tradičné údaje neposkytujú. Ideálna je kombinácia údajov z rôznych zdrojov.

Ak hovoríme o boome, o výraznom osídľovaní okolia Bratislavy najmä okolo prelomu tisícročí a v nasledujúcich rokoch, majú na tom podiel aj faktory ako chýbajúce nájomné byty, lacné hypotéky, zvyšujúca sa kúpna sila v hlavnom meste, sťahovanie sa za prácou z iných časti Slovenska?

Nepochybne. Po hypotekárnom boome sa ukázalo, že možnosť postaviť alebo kúpiť si dom za Bratislavou sa už netýka len tých najmajetnejších, ale aj strednej vrstvy, ktorá dosiahla na úverové produkty.

V mnohých prípadoch bolo často rozhodnutie bývať v spádovom území a nie priamo v Bratislave, len praktická voľba – bolo to lacnejšie alebo nie oveľa drahšie.

Ale je tam aj veľa iných faktorov. Často išlo o ľudí, prichádzajúcich z iných častí Slovenska – z vidieka, pre ktorých je bývanie v rodinnom dome spôsob života, ktorý preferujú.

O koľkých ľuďoch hovoríme pri suburbanizácii Bratislavy?

Z oficiálnych štatistík vieme, že migráciou sa za posledných dvadsať rokov prisťahovalo do jej zázemia takmer šesťdesiattisíc ľudí. Ale vieme aj, že je tu veľká skupina takých, ktorých táto štatistika nezachytila – pretože si nezmenili trvalý pobyt.

Môžeme ich odhadovať rôznymi spôsobmi. Podľa pohybujúcich sa SIM kariet, počtu postavených bytov... Aj pri konzervatívnom odhade môžeme zrejme hovoriť zhruba o stotisícke ľudí.

Počuli sme vás spomínať v súvislosti s týmto fenoménom urbánne legendy.

Jednou je, že do zázemia mesta sa sťahujú len Bratislavčania. Oficiálna evidencia migrácie nám však ukazuje, že z ľudí, ktorí sa sťahujú do zázemia hlavného mesta Slovenska, tvoria Bratislavčania len štyridsať percent. Skladba migrantov je oveľa pestrejšia...

Ak je to jav zložený z množstva faktorov – doprava, školstvo, sociálne otázky, pôsobenie developerov, komunitný život, samospráva – nechýba tejto téme jednotnejší pohľad? Má v tom zohrávať úlohu verejná správa?

V zahraničí, kde s tým v niektorých krajinách majú aj viac ako päťdesiatročné skúsenosti, často vznikali takzvané metropolitné inštitúty. Tie riešia manažment nadriadený lokálnej územnej správe, teda manažujú rozvoj mesta i jeho zázemia ako jedného celku.

Na Slovensku sa o tom začalo uvažovať neskôr, lebo aj ten fenomén prišiel neskôr. Príkladom je vznikajúci Metropolitný inštitút v Bratislave. Ale asi istý čas potrvá, kým sa tento proces naučíme správne manažovať.

2019 Sveda Suska Suburbanizacia front

Možno povedať, že zainteresované inštitúcie sa už rozhýbali a reagujú dostatočne na problémy v tejto oblasti?

Som ľahký optimista. Mnohí aktéri v území či inštitúcie už na tento proces začínajú pozitívne reagovať. Príkladom sú prvé riešenia v prímestskej doprave, ktoré prinášajú prestupné terminály a záchytné parkoviská. Takže štátna správa reaguje.

Ale objavujú sa aj investorské projekty, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu k projektom, nielen zasieťované parcely pre rodinné domy.

Vďaka suburbanizácii sa v novej situácii ocitli samosprávy obcí – často pôvodne veľmi malých. Zaskočila ich nová situácia?

Obce sú jednotky samy osebe. Obecný úrad v tých menších má dvoch či troch zamestnancov. Nie je pre nich ľahké manažovať rozvoj dediny, navyše ešte aj s istým vizionárskym pohľadom na najbližších niekoľko desaťročí.

V deväťdesiatych rokoch obce, z ktorých viacero predtým bojovalo so stavebnou uzáverou, chceli najmä rásť. To je predsa znak rozvoja, dobrého riadenia.

Boli pri územných plánoch veľmi veľkorysé. Nebránili sa novej výstavbe. No a keď sa tieto plány naplnili, zistili, že priniesli kopu problémov. Dopravných, infraštruktúrnych, sociálnych.

Je to aj problém komplexného plánovania? Iný záujem má developer, ktorý chce stavať, iný starosta, ktorý potrebuje siete, cesty, nové škôlky, iný štát, ktorý uvažuje o diaľnici...

Ako cesta sa ukazuje veľmi intenzívna spolupráca samospráv s investormi od prvého momentu spolupráce. Lebo aj obec má svoje možnosti, ako investorovi – ak sa kompromis nenájde – skomplikovať život, všetko spomaliť... Je lepšie, keď sa včas nájde riešenie, pri ktorom budú všetci víťazi.

A napokon: Suburbanizácia sa už isto netýka iba Bratislavy...

Áno, zasahuje aj iné územia Slovenska, predovšetkým krajské mestá. Na rozdiel od Bratislavy sú tam jej prejavy viac selektívne.

Možno to dokumentovať na príklade Košíc, v okolí ktorých sa niektoré obce prudko rozvíjajú a iné stagnujú. Závisí to od viacerých faktorov.

Pripravil: Martin Podstupka

(Prevzaté z časopisu Akadémia – Správy SAV č 6/ 2019)

Pozn.: Publikácia Suburbanizácia: Ako sa mení zázemie Bratislavy (Martin Šveda a Pavel Šuška – eds.; Geografický ústav SAV, Bratislava 2019; pdf: 35,4 MB) je voľne dostupná na vloženom linku.

 

BA okolie mapa

 

Partneri