Švédsky sociálny štát býva v Spojených štátoch ľavicou často vychvaľovaný. Počas migračnej krízy v roku 2015 bolo Švédsko zaplavené utečencami zo Sýrie žiadajúcimi o azyl, v dôsledku čoho teraz Švédsko čelí sociálnej kríze, ktorá ohrozuje celý švédsky model sociálneho štátu.
Státisíce prisťahovalcov
Predtým, než Švédsko v roku 2015 prijalo 162 000 žiadateľov o azyl, malo približne 9,7 milióna obyvateľov. 70 % žiadateľov o azyl prišlo zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Pritom 70 % týchto žiadateľov o azyl boli muži.
Migračná kríza spôsobila vo Švédsku neudržateľnú finančnú a sociálnu situáciu, ktorá prinútila politický establishment prehodnotiť svoj postoj k azylovej politike, ktorá bola do tej doby nesmierne liberálna.
Švédsko napriek tomu ďalej prijímalo azylantov. V rokoch 2016 až 2018 tam požiadalo o azyl viac ako 70 000 ďalších migrantov a azyl bol udelený viac ako 105 000 migrantom.
Demografické dôsledky
Migrácia hlboko ovplyvňuje národnú a kultúrnu identitu Švédska a má navyše zdrvujúcu ekonomický dopad na švédsky sociálny štát.
Demografické dôsledky migrácie sú najviac viditeľné v mestách, ako je tretie najväčšie mesto Malmö, kde sa podiel obyvateľov zahraničného pôvodu (ľudí narodených v zahraničí alebo ľudí, ktorých obaja rodičia sa narodili v zahraničí) zvýšil z 31,9 % populácie v roku 2002 na 45,9 % populácie v roku 2018.
Existujú už tri švédske municipality, v ktorých prevažujú ľudia zahraničného pôvodu: Botkyrka, Södertälje (obe blízko Štokholmu) a Haparanda (pri hraniciach s Fínskom).
Otázkou je, ako je vôbec možné cudzinca integrovať, ak je väčšina ľudí v meste zahraničného pôvodu. 51 % žiakov základných škôl v Malmö je zahraničného pôvodu a počas jednej generácie budú v Malmö ľudia zahraničného pôvodu tvoriť väčšinu obyvateľov.
Ako potom môže prebiehať integrácie imigrantov? A kto tu vlastne koho integruje?
Vývoj nezamestnanosti
Na tom, že sa začleňovanie migrantov do švédskej spoločnosti nedarí, sa zhodujú odborníci i politici. V marci 2018 bolo 58 % registrovaných nezamestnaných zahraničného pôvodu, hoci podiel tejto skupiny v celkovej populácii je len 23 %.
V roku 2018 bola miera nezamestnanosti Švédov narodených v zahraničí 15,4 %, zatiaľ čo nezamestnanosť Švédov narodených vo Švédsku bola 3,8 %.
Kultúrne dôsledky
Zákon EBO (Lagen om Eget boende – „Zákon o samostatnom bývaní“) umožňuje žiadateľom o azyl usadiť sa kdekoľvek v krajine. Migranti sa však často usadzujú v oblastiach, kde sa už usadili iní migranti.
Čiastočne je to pre nízke ceny bývania v týchto oblastiach a čiastočne preto, že pre migrantov je jednoduchšie nájsť si v takej miestnej spoločnosti svoje miesto. Tento proces posilňuje segregáciu a vytvára vo Švédsku enklávy migrantov.
Veľký príliv migrantov a neúspešná integračná politika sú príčinou mnohých kultúrnych problémov, v dôsledku ktorých sa švédska kultúra rýchlo mení a má problémy so svojou vlastnou identitou.
V mnohých oblastiach, kde už migranti tvoria väčšinu populácie, neexistuje spôsob, ako tam zachovať švédsku kultúru, pretože kultúra väčšiny tamojšej populácie je výrazne odlišná. Výsledkom býva tiež zmena používaného jazyka a miestnych sviatkov.
Ramadán po švédsky
Niekoľko tradičných švédskych médií publikovalo v júni 2019 články oslavujúce Eid-al-Fitr, sviatok, ktorým končí islamský pôstny mesiac ramadán.
Známe spoločnosti vo Švédsku, ako sú Arla Foods, ICA a COOP, zverejnili na svojich webových stránkach sviatočné islamské recepty.
Zaznelo už tiež niekoľko hlasov, že by sa moslimský sviatok Eid-al-filter mal stať švédskym štátnym sviatkom. Tieto hlasy zazneli z radov Sociálnych demokratov a švédskej cirkvi, dvoch inštitúcií, ktoré majú na švédsku spoločnosť veľký vplyv.
Hoci sa Eid-al-filter zatiaľ štátnym sviatkom nestal, aj tak sa niekoľko municipalít rozhodlo ho osláviť.
Jazykové dôsledky
Kým existoval vo Švédsku jednotný národ, bolo puto s jeho blízkym susedom, Fínskom, silné a fínčina bola druhým najpoužívanejším jazykom v krajine.
V roku 2018 si však lingvista Mikael Parkvall všimol, že druhým najpoužívanejším jazykom vo Švédsku sa stala arabčina.
Hoci sa mnoho detí narodilo migrantom už vo Švédsku, tieto deti majú problémy naučiť sa hovoriť poriadne po švédsky, pretože v niektorých materských a základných školách už nie je dostatočný počet ich rovesníkov, pre ktorých je švédčina materinským jazykom. Tempo tejto zmeny je ohromujúce.
Sociálny štát v ohrození
Za desať rokov bude vyzerať radikálne odlišne nielen švédska spoločnosť. Švédsky sociálny štát, ktorý bol charakteristickým znakom Švédska známym po celom svete, sa tiež radikálne mení, a možno že dokonca smeruje k svojmu koncu.
Švédsky sociálny štát je založený na predpoklade, že väčšina dospelých je zamestnaná na plný úväzok a platia štátu daň z príjmu. Príjmy štátu musia byť vyššie ako sú jeho výdavky vyplácané vo forme rôznych sociálnych dávok a rôzneho prerozdeľovania.
Ak si veľa ľudí nemôže nájsť zamestnanie alebo nie je ochotných pracovať a poberá sociálne dávky, nastane kríza. A presne to sa stalo vo Švédsku vďaka jeho liberálnej imigračnej politike.
Príklad Filipstad
Mediálne známym príkladom je Filipstad, mesto s viac ako 10 000 obyvateľmi. Podiel obyvateľov zahraničného pôvodu sa tam zvýšil z 8,5 % v roku 2002 na 22,7 % v roku 2018.
Od roku 2012 do roku 2018 sa z mesta odsťahovalo 640 rodených Švédov a zároveň sa tam prisťahovalo 963 imigrantov.
Filipstad opúšťajú predovšetkým rodení Švédi v produktívnom veku. Starosta Filipstadu Claes Hultgren sa obáva, že novo prichádzajúci migranti nemajú potrebné zručnosti pre vstup na trh práce. V dôsledku toho musia municipality ako je Filipstad obmedzovať sociálne služby, za ktoré sú zodpovedné.
Privysoké sociálne náklady obcí
Filipstad nie je jedinou municipalitou, ktorá trpí rozpočtovými škrtmi. Ak sa náklady zvýšia v súlade s rastom populácie a štát obciam neposkytne viac peňazí ako bolo naplánované, tak sa podľa správy Švédskej asociácie miestnych samospráv a regiónov v obecných a regionálnych rozpočtoch očakáva v roku 2023 schodok vo výške 43 miliárd švédskych korún (približne 4, 6 miliardy dolárov).
Sociálnodemokratický mestský radca v Strömsund, švédskom mestečku s 11 699 obyvateľmi, varoval: „Všetky náklady nesú municipality. V našej municipalite sme nikdy nemali takú nízku nezamestnanosť medzi rodenými Švédmi, napriek tomu sme finančne na kolenách. Je to preto,lebo sme zároveň nikdy nemali tak vysokú nezamestnanosť medzi ľuďmi narodenými v zahraničí.“
A dodal: „Títo ľudia končia na sociálnych dávkach a v praxi to pre mnohých z nich znamená celoživotnú závislosť na sociálnom zabezpečení.“
Utečenecká kríza zhoršila problémy
Profesorka ekonómie na Jönköping International Business School Charlotta Mellander k ekonomickej kríze municipalít poznamenala: „Tento problém nevznikol cez noc, financie municipalít sú pod tlakom už dlho. Situácia sa však veľmi zhoršila prijatím utečencov v roku 2015.“
„Municipality, ktoré prijali najviac utečencov, mali od začiatku veľké problémy so zaradením migrantov na trh práce a ich integráciou. A to spôsobilo akútne finančné krízy mnohých municipalít,“ vysvetlila ďalej.
Islamizačné tendencie
Na začiatku nového desaťročia čelí Švédsko v dôsledku nadmernej migrácie a neúspešnej integračnej politiky radikálnym kultúrnym a ekonomickým zmenám, ktoré krajinu zásadne zmenia.
V niektorých častiach Švédska prebieha islamizácia, a to, do akej miery táto islamizácia ovplyvní švédsku spoločnosť, záleží na politických rozhodnutiach, ktoré budú prijaté v priebehu tohto desaťročia.
Bude imigrácia z moslimských krajín do Švédska pokračovať? Budú švédske úrady naďalej podporovať islamskú kultúru peniazmi daňových poplatníkov? Prijmú imigranti švédsku kultúru za svoju, alebo bude integrácia naďalej zlyhávať a Švédi budú stále viac prijímať islamskú kultúru?
Medzi týmito dvoma kultúrami existujú významné rozpory, takže expanzia islamskej kultúry vo Švédsku nepochybne vyvolá rôzne trenice. Dnes je medzi islamskou a švédskou kultúrou viac protikladov než toho, čo ich spája.
Segregácia a narušenie stability
Segregácia je neprehliadnuteľná a mešity sa niekoľkokrát podieľali na škandáloch a kultúrnych konfliktoch medzi islamom a švédskymi hodnotami.
Táto dekáda prinesie Švédsku nestabilitu a bude pre jeho budúcnosť rozhodujúca. Švédsko sa bude musieť vyrovnať so zásadnými politickými, kultúrnymi a ekonomickými zmenami, ku ktorým nevyhnutne dôjde.
Nima Gholam Ali Pour
Autor je politickým poradcom strany Švédskych demokratov v Malmö. Je autorom kníh „Därför är mångkultur förtryck“ (Prečo je multikulturalizmus útlakom) a „Allah bestämmer inte i Sverige“ (Alah vo Švédsku nerozhoduje).
Zdroje:
https://cs.gatestoneinstitute.org/15535/krize-svedskeho-socialniho-statu
https://www.konzervativnyweb.sk/c/22320315/kriza-svedskeho-socialneho-statu.html
