Historické svadobné zmluvy, ktorých tajomný príbeh možno ani nemá obdobu na svete, viac ako dvestoročný pas židovského obchodníka či kreslo pre židovskú nevestu z 19. storočia. Aj takého cenné exponáty si môže bratislavská verejnosť po prvýkrát pozrieť na novej výstave Židovského komunitného múzea, ktoré sídli v jedinej zachovanej synagóge v meste.
Aktuálna výstava s názvom Poklady Židovského múzea v Prešove II prebieha od 17. júla do 9. októbra 2020. Nadväzuje na minuloročný projekt, ktorý predstavil návštevníkom inú časť znovuobjavených pokladov zo zbierky historicky prvého židovského múzea na Slovensku, ktoré vzniklo už v roku 1928 v Prešove.
Zbierku, ktorá obsahovala asi 1 500 predmetov, počas druhej svetovej vojny skonfiškovali, ale takmer zázrakom prežila holokaust aj komunistický režim. „Dnes predstavuje neoceniteľné historické a vizuálne svedectvo o stratenom svete predkov,“ zdôrazňuje hlavná kurátorka Židovského komunitného múzea Jana Švantnerová.
Kolekcia podľa nej stelesňuje ozajstný klenot medzi európskymi zbierkami judaík. Výstavný projekt je výsledkom spolupráce veľkého tímu s medzinárodnou účasťou a renomé.
Neznámy a nepoznaný archív
„V tomto roku vystavujeme tridsať predmetov, prevažne z archívneho fondu, ktorý bol takmer neznámym a nepoznaným pokladom židovskej histórie,“ vysvetľuje riaditeľ Židovského komunitného múzea v Bratislave Maroš Borský.
Až šesťsto strán dokumentov siahajúcich od 17. storočia až po začiatok druhej svetovej vojny pre výstavu skúmala popredná zahraničná odborníčka. Na výstave sa ocitli aj právne doklady udalostí životného cyklu: medzi nimi dve pozoruhodné židovské sobášne zmluvy – ketuby, ktorých príbeh pre bratislavskú výstavu analyzoval uznávaný profesor z Jeruzalema, či get – doklad o rozvode.
Niektoré dokumenty majú súvis s finančnými záležitosťami, ako boli napríklad získavanie peňazí pre synagógy alebo pre učencov vo Svätej zemi, nachádza sa medzi nimi aj osvedčenie o rabínskom vzdelaní.
Zaujímavé sú doklady, ktoré pochádzajú z interakcie židovského obyvateľstva s majoritnou spoločnosťou, ako napríklad cestovné povolenie – pas z roku 1811 pre obchodníka, vojenský prepúšťací list z roku 1800 pre židovského mládenca alebo doklad o protižidovskej diskriminácii v Prešove.
Unikátny exponát – kreslo pre nevestu
Medzi najatraktívnejšie predmety na výstave patrí unikátny exponát – kreslo pre židovskú nevestu. Pôvodne pochádzalo z ortodoxnej židovskej obce v Košiciach a dal ho zhotoviť dobročinný ženský spolok, ktorého poslaním bolo napríklad pomáhať chudobným nevestám pri vydaji. V rámci zbierky prešovského múzea patrilo k najcennejším artefaktom.
Na takzvanom čestnom kresle sedela nevesta pred sobášom a lúčila sa s priateľkami, ktoré jej spievali aj nariekali o radostiach a strastiach manželského života. Keďže bolo kreslo značne poškodené, pre projekt ho zreštaurovali dve popredné slovenské odborníčky.
Okrem obnoveného kresla pre nevestu je výstava spestrená aj niekoľkými vzácnymi synagogálnymi textíliami.
Album pre advokáta
Hlavným motívom vo vizuálnej prezentácii výstavy sa stal jubilejný album venovaný Adolfovi Propperovi pri príležitosti 25. výročia jeho pôsobenia na čele advokátskej komory v Prešove. Album obsahuje o. i. 119 podpisov členov advokátskej komory vrátane básnika Pavla Országha Hviezdoslava.
Na výstave sú potom spolu s okázalejšími muzeálnymi objektmi predstavené aj skromnejšie predmety. Pri pohľade na atramentom popísane staré listiny či pergameny možno získať komplexnejšie a zmyslovému prežívaniu možno aj bližšie znalosti o židovskej minulosti Slovenska.
Pre budúce generácie
„Výstava je súčasťou viacročného úsilia zameraného na dokumentáciu, výskum, reštaurovanie, publikovanie a vystavovanie tejto jedinečnej zbierky judaík, ktorá je neoceniteľným pokladom židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku,“ vysvetľuje Maroš Borský.
Súčasťou starostlivosti o tieto pamiatky bolo ich rozsiahle reštaurovanie a konzervovanie, čo zachránilo objekty pred zničením a zachová ich aj pre budúce generácie. Komunitné múzeum tak pokračuje v bádaní zakladateľa prvého židovského múzea a priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku Eugena Bárkánya, na ktorého odkaz a zámery nadväzuje.
K výstave vychádza aj 256-stranová slovensko-anglická publikácia zahŕňajúca štúdie medzinárodného výskumného tímu o zbierke prvého židovského múzea na Slovensku. Výstava je prístupná v Židovskom komunitnom múzeu na Heydukovej ulici v Bratislave každý piatok a nedeľu okrem židovských sviatkov.
O prvom židovskom múzeu na Slovensku
Prvá inštitúcia na území Slovenska, ktorá si stanovila za cieľ zbierkotvornú činnosť a prezentovanie židovskej kultúry, má netradičný príbeh. Židovské múzeum v Prešove vzniklo doslova zo dňa na deň a podnetom na jeho založenie sa stal náhodný objav nástenných malieb v malom domci v Prešove v roku 1928. Pri prestavbe našli pod vrstvami omietok tetragram Božieho mena, nápis „Toto je Pánova brána“.
Prešovská zbierka má dnes status zakonzervovanej zbierky, jej obsah sa od medzivojnového obdobia nedopĺňal o nové predmety a ako celok nikdy neprešla komplexným reštaurátorským zásahom. V rámci spolupráce so židovskou náboženskou obcou v Prešove, ktorá je dnes majiteľom uvedenej zbierky, bolo možné tieto predmety začať skúmať.
Židovské komunitné múzeum
Výstavno-edičný projekt Poklady Židovského múzea v Prešove II otvára deviatu sezónu pôsobenia Židovského komunitného múzea v Bratislave. Vzniklo v roku 2012 s poslaním skúmať a uchovávať židovské dedičstvo mesta a regiónu. Odborné pracovisko zriadila Židovská náboženská obec Bratislava v partnerstve s Neinvestičným fondom židovského kultúrneho dedičstva – Menorah, ktorý vykonáva projektovú činnosť múzea.
Prvým míľnikom činnosti bolo otvorenie stálej expozície v ženskej galérii synagógy na Heydukovej ulici v roku 2012 a vytvorenie jedinečného muzeálneho konceptu integrovaného do fungujúcej ortodoxnej synagógy. Stála expozícia Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo je od vzniku ŽKM každoročnou súčasťou výstavnej sezóny.
Neskôr nasledoval výstavný projekt venovaný umeleckým predmetom zo židovského majetku ukoristeným počas holokaustu Tieň minulosti (2013), projekt o identite súčasnej židovskej komunity Sme tu! (2014) a výstava o takmer zabudnutom pracovnom tábore Engerau (okupovaná Petržalka), kde boli koncom druhej svetovej vojny brutálne zavraždené stovky židovských mužov. Mala názov Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky (2015).
Piata výstavná sezóna bola venovaná vzácnym obradným textíliám pochádzajúcim z bratislavskej židovskej komunity – Znovuobjavené dedičstvo (2016), výstava v roku 2017 Každá rodina má svoj príbeh predstavila rodinné poklady a k nim sa viažuce príbehy, ako ich vyrozprávalo dvadsať členov bratislavskej židovskej komunity rôznych generácií.
V roku 2018 sa ŽKM výstavným projektom „Eugen Bárkány: Medzi Prešovom a Bratislavou“ venovalo životu zakladateľa prvého židovského múzea a priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Minuloročným rozsiahlym výstavno-edičným projektom Poklady Židovského múzea v Prešove sa začal viacročný projekt zameraný na dokumentáciu, výskum, reštaurovanie, publikovanie a vystavovanie jedinečnej zbierky judaík historicky prvého židovského múzea na Slovensku. Projekt sa realizuje v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou Prešov a Židovským kultúrnym inštitútom.
Zuzana Kizáková
PR manažérka Židovského komunitného múzea
