Také rýchle je tempo potreby nového vzdelávania. Ide pritom o mimoriadne dôležité dáta, ktoré musíme správne uchopiť.
„Digitálne zručnosti sú zručnosťami budúcnosti. Aj preto do nich plánujeme v nadchádzajúcich štyroch rokoch investovať 250 miliónov eur, lebo iba tak budeme nielen my, ale celá Európska únia, úspešní,“ vyhlásil na konferencii JESENNÁ ITAPA 2022 s podtitulom Právo na úspech Ján Hargaš, štátny tajomník ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).
Potrebujeme učiteľov pre IT
Ak sa nazdávate, že digitálne zručnosti sú potrebné len pre IT špecialistov, mýlite sa. Prelínajú sa totiž naprieč sektormi. Okrem automatizácie priemyslu sa ich nutnosť ukazuje pri pedagógoch, či dokonca zdravotníkoch.
Aby sme sa však mohli považovať za digitálne zručnú krajinu, musíme si čo najskôr vyriešiť problémy v školstve, ktoré sú viac než zjavné. Na trhu totiž chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí by naše deti naučili, ako pracovať s informačnými technológiami.
„Pokiaľ učiteľov nezaplatíme tak, ako platíme ľudí v oblasti IT, nemôžeme sa čudovať, že títo ľudia nechcú v školstve zostať. Zo všetkých študentov pedagogiky je len 1,2 percenta budúcich učiteľov informatiky. A to je žalostne málo,“ upozorňuje Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície.
Vzorec na to, že aj štát môže zaplatiť kvalitných ľudí, má k dispozícií práve rezort informatizácie. Ten totiž dnes už – podľa slov Jána Hargaša – dokáže zaplatiť IT špecialistov porovnateľne s trhom.
„Tvrdenie, že štát nevie zaplatiť odborníkov, už teda nie je celkom pravdivé. Zmenili sme to a disponujeme mechanizmami, ktoré vieme uplatniť naprieč štátnou sférou. Preto by som chcel aj touto cestou vyzvať IT špecialistov, aby sa prihlásili na naše otvorené pozície,“ uviedol štátny tajomník.
Aby sa situácia s nedostatkom odborníkov zlepšila – je nevyhnutné „zamakať“ už na základných školách pri práci s deťmi a rodičmi.
„Je potrebné, aby tu pôsobili kvalitní kariérni poradcovia, ktorí rodičom poskytnú potrebné informácie o strednej škole a možnosti uplatnenia jej absolventov. Ide o odborníkov, ktorí by mali mať výborný prehľad o trhu práce, a ktorí by tiež mali mať výborné kontakty na firmy,“ doplnil Slavomír Partila, štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Bez motivácie to nejde
Európska únia si alarmujúci stav s ľudským kapitálom naplno uvedomuje. Aj preto vyhlásila rok 2023 za Európsky rok zručností. Od januára budúceho roku tak bude maximálne úsilie venovať odbornej príprave, ďalšiemu vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie pracovníkov.
„Slovensko sa ale musí zamerať ešte na jednu vec. Tou je motivácia dospelých ľudí vzdelávať sa, keďže dnes až 80 percent z nich o to záujem nemá. Motivácia je pritom kľúčová, lebo darmo tu budú skvelé projekty v oblasti nového vzdelávania, keď o ne nebude záujem,“ povedal Mário Lelovský s tým, že o budúcnosti krajiny rozhodnú talenty, ktoré pre ňu budú pracovať.
„Je dobrou správou, že si tento fakt na Slovensku uvedomujeme,“ pokračoval. Aj preto je mimoriadne dôležité začať hľadať šikovných ľudí tiež v krajinách mimo EÚ.
„Dnes pre to ale, bohužiaľ, nerobíme nič. Aj preto musíme začať vo väčšej miere využívať technológie. Keď dnes jeden lekár a jedna sestra vyšetria 20 pacientov za deň, s technológiami to môže byť 3-násobok, pričom polovicu pacientov vyšetria na diaľku prostredníctvom telemedicíny,“ dodal M. Lelovský.
TS
