Napriek niektorým pozitívnym krokom hodnotím celkové nastavenie konsolidačných opatrení ako škodlivé. Namiesto, aby vláda zmenami v oblasti daní a odvodov uľahčila firmám podnikanie, zabezpečila vyššiu medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska a podporila prechod na znalostnú ekonomiku, urobila pravý opak.
Zásadným problémom je ďalšie zvýšenie ceny práce, ktorá je na Slovensku dlhodobo najvyššia v celom regióne vrátane Rakúska a Nemecka.
Dlhodobo negatívny dopad na ekonomiku bude mať aj zníženie odvodov do 2. piliera. Štát tak nielen opäť berie peniaze budúcim dôchodcom, ale kvôli novým výdavkom pre aktuálnych dôchodcov ohrozuje stabilitu celého dôchodkového systému do budúcna. Vláda sťažila budúcim vládam riešenie udržateľnosti dôchodkového systému.
Správne opatrenia
Daňové licencie: Na Slovensku vo všeobecnosti neexistuje všeobecné povedomie o tom, že platiť dane je normálne – naopak, je takpovediac „ľudovým hrdinstvom“ vyhýbať sa im. V tejto situácii sú daňové licencie efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ (aj ten v strate) platil aspoň minimálnu daň za služby štátu. U živnostníkov by tento nástroj zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody.
Zdanenie negatívnych externalít: Hovoríme o vyššej dani z tabaku, zrušení zníženej sadzby dane na alkohol v gastre či plánovanom zavedení spotrebnej dane zo sladených nápojov. Ide o krok správnym smerom, ktorý nám dlhodobo odporúča aj OECD. Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania s dopadom na rast výdavkov napr. v zdravotníctve (tabak, alkohol, cukor) sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami Rakúsko zaviedlo a postupne zvyšuje daň z CO2 pri fosílnych palivách a zároveň kompenzuje dopady adresnou sociálnou dávkou (tzv. Klimabonus). Uvidíme, či sa slovenská vláda odhodlá do budúcnosti aj na zmeny smerom k environmentálnym daniam.
Škodlivé opatrenia
Zníženie odvodov do 2. piliera: Ide o jednoznačne najhoršie opatrenie. Vláda sa pozerá len na získanie dodatočných príjmov na financovanie svojich sociálnych programov tu a teraz a vôbec nezvažuje následky pre budúcich dôchodcov. Ak si uvedomíme, že Slovensko čaká najrýchlejšie starnutie obyvateľstva a nevyhnutné znižovanie úrovne dôchodkov z 1. piliera, je tento krok veľkým hazardom s dôchodkovým systémom do budúcnosti. Najhoršie však je, že vláda trestá ľudí, ktorí majú snahu zvýšiť si svoje budúce dôchodky bez toho, aby navyše zaťažili štát.
Zvýšenie sadzby odvodov zdravotného poistenia: Aj keď zvýšenie odvodov z 10 na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca opticky nevyzerá ako dramatická zmena, je to krok nesprávnym smerom. Slovensko má dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie zamestnávateľov nielen medzi štátmi V4, ale zaťaženie práce je u nás vyššie aj v porovnaní s bohatými krajinami ako Rakúsko a Nemecko. Týmto krokom sa zaťaženie opäť zvýši, čo ďalej zhorší situáciu firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska.
Navyše, zdravotné odvody zostávajú naďalej bez stropu, čo znamená, že najviac dotknutí budú špičkoví odborníci s vysoko nadpriemernými mzdami. To je problém, ak chceme do slovenskej ekonomiky pritiahnuť špičkové firmy a zamestnancov v snahe posunúť sa z montážnej dielne na znalostnú ekonomiku. Tento krok snahu modernizovať slovenskú ekonomiku ďalej zbrzdí.
Rozšírenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov: Osobne sa prihováram za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný a jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu. Znížená sadzba dane z príjmov pre malých daňovníkov je nesystémový prvok, ktorý sčasti viedol k umelému rozdeleniu väčších firiem na menšie subjekty s nižšou daňovou povinnosťou so zbytočným daňovým výpadkom. Rozšírenie 15 % dane z príjmu pre podnikateľov z obratu do 49 790 eur na 60 000 eur tento problém len prehlbuje.
Zvýšenie dane z dividend: Slovenskí majitelia firiem výrazne pocítia zvýšenie dane z dividend zo 7 na 10 %. Paradoxom tejto situácie je, že zvýšenie nijako nepostihne zahraničných majiteľov ani firmy ako akcionárov firiem podnikajúcich na Slovensku. Týmto krokom vláda len prehlbuje trestanie slovenských podnikateľov dosahujúcich zisk za ich úspech.
Ktoré opatrenia chýbajú
Vyššia DPH: Zvýšenie DPH so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša je opatrenie, ktorého dopad môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou. Tým pádom by išlo o ekonomicky férový spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu na plecia obyvateľov.
Naviazanie nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu: Okrem najvyššieho daňovo-odvodového zaťaženia práce v strednej Európe a druhého najvyššieho v EÚ (vyššie zdaňujú prácu len Francúzi) zamestnancov „trestá“ aj nesystémové naviazanie nezdaniteľnej časti na životné minimum. To rastie dlhodobo pomalšie ako priemerná mzda, a tým zamestnanci platia z hrubej mzdy čoraz vyššie dane (tzv. tiché zdanenie). Tento hendikep sa dá odstrániť jednorazovým zvýšením nezdaniteľnej časti, alebo – v ideálnom prípade – naviazaním na priemernú mzdu. Toto opatrenie krátkodobo zníži daňové príjmy, avšak prispeje k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce, a tým k budúcemu rastu miezd/poklesu nezamestnanosti a nárastu daňových príjmov nad pôvodnú úroveň.
Zrušenie rekreačných poukazov: V prostredí rekordne vysokej ceny práce sú zamestnávatelia navyše zaťažení platením za poukazy, nehovoriac o tom, že im štát diktuje, do akých benefitov majú investovať. Ide o extra záťaž, od ktorej treba zamestnávateľov odbremeniť. Z analýz IFP vyplýva, že poukazy zvýšili počet nocľahov asi o 10 %, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov cez 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok. Okrem toho sa cestovný ruch už dostáva na predpandemické čísla a očividne nepotrebuje takúto plošnú podporu – resp. podpora sa dá urobiť regionálne adresnejšie a s nižšími nákladmi pri súčasne lepšom využití eurofondov na rozvoj cestovného ruchu.
Zúčtovanie sociálnych odvodov a limit pri zdravotných odvodoch: Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov a opätovné zavedenie limitu pri zdravotných odvodoch je dvojica krokov, ktoré by výrazne pomohli pri lákaní práce s pridanou hodnotou na Slovensko. V súčasnej podobe ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí, kľúčových pre prechod na znalostnú ekonomiku. A zvýšením odvodu sa situácia ďalej zhoršuje.
Silvia Hallová
partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton
Mohlo by vás zaujímať:
