Vysoká inflácia, narastajúce úrokové sadzby, ale aj pokles reálnych miezd, či zvyšujúce sa výdavky na spotrebu. Aj takto vyzeral rok 2023 z pohľadu makroekonomických ukazovateľov. Všetky tieto faktory sa podpísali na poklese spotreby, ale aj na úsporách Slovákov.
V prieskume 365.bank [1] takmer tri pätiny opýtaných uviedlo znížený stav svojich úspor. Napriek nie optimálnej súčasnej finančnej situácii však takmer 6 z 10 ľudí očakáva v budúcom roku celkové zlepšenie ekonomickej aj spoločenskej situácie.
Podiel výdavkov spotrebiteľov na ekonomickom raste Slovenska sa v priebehu roka 2023 vytratil. Dôvodom bol pokles reálnych miezd o 2,6 %, vysoká inflácia dosahujúca k októbru tohto roka priemernú výšku takmer 12 %, ale aj stav úspor, ktoré podľa aktuálneho prieskumu 2muse pre 365.bank poklesli približne u 60 % populácie.
Spotreba aj úspory pod tlakom
„Aj keď nominálne mzdy rástli medziročne o desatinu, nestačili pokryť mieru rastu inflácie, v dôsledku čoho nastal pokles reálnych miezd. Vo výsledku tak klesala kúpyschopnosť obyvateľstva, čo sa prejavilo uťahovaním opaskov – najmä škrtaním výdavkov bežnej spotreby a siahaním na úspory,“ uviedol makroekonomický analytik 365.bank Tomáš Boháček.
V roku 2024 by sa podľa neho mala situácia čiastočne zlepšiť. Spotreba a kúpyschopnosť domácnosti by mali narastať, a to najmä z dôvodu postupného rastu reálnych miezd. „Ich úroveň rastu však nedosiahne vývoj spred obdobia pandémie, keďže inflácia sa bude znižovať iba postupne,“ doplnil T. Boháček.
Pokles reálnych príjmov
Nedostatočný rast reálnych miezd pritom potvrdzuje aj samotná populácia. Podľa prieskumu 365.bank zvýšenie mzdy nepociťuje v dôsledku nepriaznivých makroekonomických faktorov až 68 % Slovákov a Sloveniek. Nominálna mzda pritom rástla len necelej polovici.
Čo sa týka samotnej inflácie, narastajúce cenovky spotrebitelia reflektujú, avšak pre 68 % z nich je táto situácia akceptovateľná.
„Paradoxom pritom je, že najväčšia akceptácia dopadu rastúcich cien je pri starších obyvateľoch v dôchodkovom veku. Najhorší dopad má, naopak, pri ekonomicky aktívnych ľuďoch vo veku do 34 rokov,“ konštatovala Patrícia Kollár z prieskumnej agentúry 2muse.
Z toho sa podľa nej zdá, že pre mladších ľudí je náročnejšie obmedzovať spotrebu a mať pod kontrolou mesačné výdavky. V prípade ľudí v dôchodkovom veku mohli zohrať úlohu aj vládne opatrenia v podobe viacerých štátnych príspevkov,
Narastajúce náklady na život celkovo 63 % populácie rieši aj tým, že si odopiera tovary, ktoré boli pre nich dovtedy štandardom a takmer 9 z 10 ľudí si uvedomuje nevyhnutnosť finančnej rezervy v ekonomicky nepriaznivých časoch.
„Práve v takýchto situáciách je dôležité, aby naše bežné výdavky na spotrebu nepresiahli optimálne 40 % mesačného príjmu, alebo aby sme svoj rozpočet vedeli optimalizovať tak, aby sme sa k tejto cifre aspoň priblížili. Na finančnú rezervu by pritom malo mesačne odchádzať 10 % príjmu. Práve výška tzv. železných rezerv pritom v rámci populácie nie je optimálna,“ hovorí Tomáš Barbarič, head of product v 365.bank.
Nedostatočné finančné rezervy
Podľa prieskumu banky totiž až 66 % respondentov uvádza, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 3 000 eur a ďalšia približne desatina finančným vankúšom v sume 5 000 eur.
Optimálna výška finančnej rezervy by pritom podľa T. Barbariča mala byť aspoň vo výške 6-násobku mesačného platu. Vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy na úrovni 1 450 eur brutto by tak mala dosiahnuť sumu v priemere aspoň na úrovni 6 000 eur. Ako vidno z prieskumu 365.bank, takýmito úsporami nedisponuje dostatočne veľká väčšina Slovákov. Tretina z nich dokonca nemá žiadne rezervy.
Horšia finančná situácia
Vplyvom makroekonomických udalostí považujú pritom dve pätiny populácie svoju aktuálnu finančnú situáciu za horšiu v porovnaní s minulým rokom. Približne rovnaký počet ľudí ju vníma ako nezmenenú.
Aj napriek náročnosti doby, v ktorej žijeme, je to v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšenie. Tento rok vníma svoju aktuálnu finančnú situáciu skepticky o približne desatinu ľudí menej než vlani. Pozitívne ju hodnotí o 9 % viac populácie v porovnaní s minulým rokom.
Pozitívnejšie naladenie môže byť ovplyvnené nižším porovnávacím základom v pandemickom období, keď mnoho ľudí prišlo o prácu, ako aj vojnou za našimi hranicami, čo sa prejavilo do horšieho spotrebiteľského sentimentu. Aktuálne už ľudia netrpia výpadkami príjmov v dôsledku covidu, ale skôr zdražovaním a rastúcimi nákladmi na život.
Na súčasnom stave ekonomiky sa pritom podpisuje aj geopolitická situácia, spojená primárne s pokračujúcou agresiou Ruska na Ukrajine. Po takmer dvoch rokoch konfliktu si 76 % populácie uvedomuje negatívny dopad vojny na ekonomiku. Podľa T. Boháčka ide hlavne o nižší rast HDP, vysokú infláciu – najmä zdražovanie energií a potravín, ale aj nevyhnutnosť riešenia výpadku ruského trhu pre firmy či efekt dopadov migrácie.
Rastúce sadzby stiahli ceny nehnuteľností
Medzi kľúčové udalosti roka 2023 patril aj vývoj úrokových sadzieb a cien nehnuteľností. Práve bývanie tvorí nezanedbateľnú položku rozpočtu domácností.
„Kľúčové sadzby Európskej centrálnej banky rástli od začiatku roka o 150 bázického bodu. V reakcii na to rástli aj domáce úrokové sadzby na hypotékach (4 %) aj spotrebných úveroch (5,8 %). Sekundárnym efektom týchto opatrení bol vývoj cien nehnuteľností, ktoré sa medziročne znížili v priemere o desatinu,“ vysvetľuje T. Boháček.
V reakcii na rastúce sadzby ECB v priebehu roka 2023 poklesol dopyt po nových hypotékach približne o polovicu. Pri existujúcich úveroch, ktorým sa končila fixácia, sa stala relevantnou téma, ako si možno znížiť mesačné náklady hypotéky, pričom aktuálna bude aj v ďalšom období.
Sadzby ECB a hypotéky
„Je niekoľko spôsobov, ako si možno znížiť mesačnú splátku hypotéky. V závislosti od konkrétnej situácie každého človeka je možné napríklad predĺžiť aktuálnu dobu splatnosti, pokiaľ mu to vek dovoľuje. Väčšina hypoték totiž je už sčasti splatená, čo oprávňuje banku pristúpiť k tomuto kroku,“ pripomenul T. Barbarič.
„Ďalšou možnosťou je mimoriadna splátka, ktorou dôjde k zníženiu istiny, a tým aj mesačnej splátky. Klienti môžu zvážiť aj možnosti refinancovania hypotéky do inej banky či konsolidácie viacerých úverov do jedného, výhodnejšieho,“ uzavrel špecialista z 365.bank.
V druhej polovici roka 2024 sa očakáva znižovanie úrokových sadzieb ECB, avšak dopad tohto kroku z pohľadu úrokových sadzieb na hypotékach pre koncového spotrebiteľa bude závisieť aj od iných faktorov – konsolidačných opatrení vlády, obchodných politík bánk a konkurenčného prostredia.
Tie sa totiž premietajú do rizikových prirážok a ovplyvnia skutočnosť, za koľko si bude Slovensko požičiavať ako krajina, čo sa následne vo významnej miere prejaví aj na cenách úverov pre bežných ľudí.
Linda Valko Gáliková, 365.bank
[1] Prieskum pre 365.bank uskutočnila agentúra 2muse v novembri 2023 na reprezentatívnej vzorke 1 008 respondentov.
Mohlo by vás zaujímať:
