Reformy pomohli slovenskému dôchodkovému systému, je v top 30 na svete, ukazuje správa Allianz

Svetová populácia 65- a viacročných by sa mala do roku 2050 takmer zdvojnásobiť. To len potvrdzuje naliehavosť prispôsobenia dôchodkových systémov tejto demografickej zmene. Príkladom, že to funguje, je Japonsko, ktoré zásadnou reformou posunulo jeden z najmenej udržateľných dôchodkových systémov medzi päť aktuálne najudržateľnejších dôchodkových systémov sveta.

Reformy vykonané v minulých rokoch pomohli aj slovenskému dôchodkovému systému, no rýchlo sa zhoršujúca demografická situácia u nás si vyžaduje ďalšie zmeny.

Tieto závery priniesla v poradí už tretia Allianz globálna správa o dôchodkoch 2025, ktorá analyzovala 71 dôchodkových systémov sveta pomocou vlastného „Allianz dôchodkového indexu“ (API).

Index pozostáva z troch pilierov: hodnotenia demografickej a fiškálnej situácie, udržateľnosti (napr. financovanie a doba prispievania) a primeranosti dôchodkového systému (napr. pokrytie a úroveň dôchodkov). Do úvahy berie celkovo 40 parametrov – s hodnotením od 1 (žiadna potreba reformy) po 7 (akútna potreba reformy). Celkové skóre potom odráža tlak na reformu v príslušnom systéme.

Tlaky na reformu v globálnom meradle

Všetkých 71 analyzovaných dôchodkových systémov dosiahlo celkové priemerné skóre 3,7, čo signalizuje pokračujúci vysoký tlak na reformu. V porovnaní s predchádzajúcou správou z roku 2023, kde bolo celkové skóre 3,6, došlo k určitým pohybom, ale nie vždy správnym smerom.

Medzi krajinami existujú výrazné rozdiely. Malá skupina krajín ako sú Dánsko, Holandsko a Švédsko, je s celkovým skóre výrazne pod 3 na tom relatívne dobre. Tieto krajiny včas nastavili kurz udržateľnosti zavedením vhodných systémov financovania.

V najlepšej skupine je aj Japonsko, ktorého dôchodkový systém sa z veľmi nízkej priečky v rebríčku (46. miesto v roku 2015) v priebehu dekády stal štvrtým najudržateľnejším na svete. Japonsko totiž ako jediné dôsledne zvolilo iný prístup ako mnoho iných krajín, a to zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Dnes je tam zamestnaná tretina 65- až 70-ročných ľudí a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa vek odchodu do dôchodku ešte zvýši.

Približne tretina hodnotených krajín má skóre svojho dôchodkového systému nad hodnotou 4, čo indikuje naliehavú potrebu zaviesť reformy, ktoré by reagovali na vplyv demografických zmien. Popri viacerých rozvojových krajinách či krajinách Latinskej Ameriky sa tam zaradili aj členovia EÚ Poľsko a Slovinsko.

Ďalšie európske krajiny, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko, zatiaľ urobili vo svojich dôchodkových systémoch len opatrné kroky smerom k financovaniu. Dominuje v nich priebežné financovanie a aj tam je, vzhľadom na rýchle starnutie populácie, tlak na reformu vysoký.

Slovensku sa reformy vyplácajú, no potrebuje ďalšie

Nedávno prijaté reformy na Slovensku, najmä prepojenie dôchodkového veku s očakávanou dĺžkou života, zlepšili hodnotenie dôchodkového systému, a to najmä v pilieri udržateľnosti, ktorý aktuálne dosahuje úctyhodných 3,4 (zlepšenie zo 4,0 v roku 2023).

S celkovým skóre 3,5 sa potom slovenský dôchodkový systém nachádza približne v strede rebríčka, na 27. mieste. V roku 2015 bol pritom na 36. mieste.

Achillovou pätou zostáva demografická perspektíva, ktorá sa rýchlo zhoršuje. Kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 to bolo len 49-tisíc. Na druhej strane, očakávaná dĺžka života Slováka, ktorá je aktuálne 78 rokov, by sa do roku 2025 mala zvýšiť na takmer 83 rokov.

Pomer závislosti starších ľudí by sa mal v priebehu nasledujúcich 25 rokov zvýšiť z 28 na 53 percent. Vzhľadom na relatívne nízke súkromné úspory a štedré dôchodky neexistuje iná cesta ako udržateľné rozšírenie plne financovaných pracovných a súkromných pilierov. Ďalším problémom je nedostatok pracovných príležitostí pre starších ľudí – na Slovensku je zamestnaných len 7 percent mužov vo veku 65 rokov, kým v Japonsku až 35 percent.

„Z výsledkov rebríčka je jasne vidieť, že najlepšie hodnotené systémy sú postavené na silnom kapitalizačnom pilieri, ktorý dokáže znižovať demografické dopady,“ uviedol predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov. 

„Úlohou prvého piliera v týchto schémach je poskytnúť dôchodcom základný príjem. Myslíme si, že cestou posilnenia váhy druhého piliera by sa mala vydať aj naša krajina,“ dodal.

Hľadanie riešení demografického problému

Hoci očakávaná dĺžka života už desaťročia rastie (len s krátkym prerušením v období pandémie covidu-19), zatiaľ čo pôrodnosť klesá, očakávaný dopad na trhy práce a sociálne systémy v Európe významne zmiernila migrácia. Napríklad v Nemecku v posledných piatich rokoch takmer 90 percent z 1,6 milióna nových pracovných miest podliehajúcich sociálnemu zabezpečeniu obsadili prisťahovalci.

„Aj keď nie všetci imigranti si našli prácu okamžite, migrácia v konečnom dôsledku veľmi pomohla,“ uviedla senior ekonómka spoločnosti a spoluautorka správy Allianz Michaela Grimmová.

V budúcnosti sa však podľa nej na migráciu pravdepodobne nebude dať spoliehať, pretože v hlavných krajinách pôvodu je čoraz menej kandidátov ochotných emigrovať.

„Preto bude kľúčové lepšie využiť existujúci potenciál. Týka sa to zamestnávania žien na čiastočný úväzok, ktoré potrebujú odbremenenie od starostlivosti o deti a opatrovateľskej starostlivosti a starších zamestnancov, ktorí stále čelia diskriminácii na pracovisku pre svoj vek,“ dodal M. Grimmová.

Hlavný ekonóm spoločnosti Allianz Ludovic Subran zasa upozornil, že pre generáciu X je potrebné viac šetriť, aby si zabezpečila požadovaný životný štandard v starobe.

„Nesmieme sa však pozerať len na jednu stranu rovnice, a to na úsilie domácností šetriť. Kľúčové je premýšľať o dôchodkovej bezpečnosti a rozvoji kapitálového trhu súčasne,“ nazdáva sa L. Subran.

„Dôchodkové úspory musia byť investované ziskovo do budúceho rastu a inovácií. To je kľúč k prekonaniu demografických, rovnako ako klimatických zmien. Európa má v tejto oblasti stále veľký deficit,“ zdôraznil.

Helena Kanderková
Allianz – Slovenská poisťovňa

Hodnotenie penzijných systémov – výber

Zdroj: Allianz

Hodnotenie penzijných systémov – úplné

Zdroj: Allianz Global Pension Report 2025