Keby boli Rusi odložili svoju inváziu o mesiac, bola by to na začiatku ešte väčšia sláva. Ale nič to; na toto auto sa čakalo a keď spustili konečne jeho výrobu, začalo byť všadeprítomné. Čechov a Slovákov sprevádzalo doslova od kolísky (ako sanitka) až po poslednú cestu (verzia pre pohrebnú službu), nehovoriac o mikrobusoch, dodávkach, valníkoch či montážnych verziách.
Príbeh vozidla Škoda 1203 odráža špecifiká centrálne riadeného hospodárstva povojnového Československa. Už od druhej polovice 50. rokov vyvíjaný moderne koncipovaný ľahký úžitkový automobil s praktickou jednopriestorovou karosériou sa do výroby podarilo presadiť práve až v roku 1968.
Ľahké, jednoduché a praktické
Vývoj modelu Š 1203 sa rozbehol už na jar 1956, cesta k sériovej výrobe však bola vinou nepružného socialistického hospodárstva neuveriteľne dlhá a dosť tŕnistá. Od začiatku sa počítalo s uplatnením bezkapotovej „trambusovej“ koncepcie karosérie, teda jednopriestorového riešenia s motorom umiestneným v blízkosti predných sedadiel. Táto dispozícia umožnila lepšie využitie obstavaného priestoru. Karoséria bola už samonosná, teda bez dovtedy tradičného rámu podvozku.
V rámci unifikácie výrobného sortimentu sa vo vozidle Škoda 1203 uplatnil rad osvedčených komponentov vrátane motora odvodeného z modelu 1202. Štvortaktný zážihový štvorvalec OHV dával z objemu 1 221 cm3 výkon 49 koní (39 kW). Pravda, naložené vozidlo vážiace dve tony malo v slovenských kopcoch so svojím výkonom aj problémy, o inej možnosti sa však neuvažovalo.
Prvky prístrojovej dosky a zadné svetlá patrili k najnápadnejším prvkom spoločným s osobným vozidlom Škoda 1000 MB. Práve veľký dopyt po sedanoch Š 1000 MB na domácom trhu i zahraničných trhoch viedol od polovice roku 1967 k postupnému prekladaniu produkcie motorov pre Š 1202 a budúce 1203 z hlavného závodu v Mladej Boleslavi do národného podniku Kovosmalt v Trnave, premenovaného na Trnavské automobilové závody.
Od dodávok k sanitkám
Sériová výroba automobilu Škoda 1203 sa rozbehla 20. novembra 1968 v zásadne rekonštruovanom závode vo Vrchlabí, po boku ďalej produkovaného predchodcu Š 1202 (čo bolo v postate väčšie osobné kombi so zadným úžitkovým priestorom). V úvodnom roku bola „tisícdvestotrojka“ k dispozícii ako dodávka a do 31. decembra vzniklo 192 kusov – plus tri mikrobusy. Neskôr ponuku rozšíril nespočet ďalších verzií, od valníka cez montážnu verziu po veľmi rozšírené sanitky.
Základný dodávkový automobil s kompaktnými vonkajšími rozmermi 4 520 x 1 800 x 1 900 mm uviezol pri pohotovostnej hmotnosti 1 170 kilogramov až 950 kg nákladu. Dosahoval rýchlosť 90 km/h pri základnej spotrebe 11 litrov benzínu na 100 km, vtedy merané pri ustálenej rýchlosti 60 km/h. Priestory pre posádku a náklad s objemom až 5,2 m3 boli oddelené čiastočne presklenou medzistenou. Okrem dvojice predných krídlových dverí boli k dispozícii ešte jedny širšie na pravom boku karosérie a horizontálne členené dvojdielne vzadu.
Automobily Škoda 1203 sa predávali výhradne „socialistickému sektoru“, teda štátnym či družstevným podnikom a organizáciám. Súkromní záujemcovia sa dostávali až k vyradeným ojazdeným automobilom. Dôvodom bol nielen nedostatok vozidiel Š 1203, ale predovšetkým ich úžitkový charakter: súkromné podnikanie bolo totiž v socialistickom Československu nežiaduce.
Okrem domáceho trhu a ďalších socialistických krajín boli tisícdvestotrojky homologované tiež pre premávku vo Francúzsku a Belgicku, zo vzdialenejších teritórií pripomeňme napríklad Egypt. Do zahraničia sa od roku 1971 vydávali aj dva predĺžené špeciály, prepravníky pretekárskych automobilov Škoda 100 L, štartujúcich na Majstrovstvách Európy cestovných vozidiel.
V závode vo Vrchlabí bola výroba automobilov Škoda 1203 definitívne ukončená v roku 1981 s celkovou bilanciou 69 727 kusov. Potom, až do druhej polovice 90. rokov, produkcia s radom technických úprav pokračovala v Trnave. Nielen vďaka takpovediac výlučnému postaveniu na domácom trhu ľahkých úžitkových vozidiel, trvajúcemu takmer štvrť storočia, má model 1203 vo svojej vlasti bez preháňania ikonický charakter. Nesmrteľnosť mu zaistilo aj množstvo „rolí“ v československej filmovej a televíznej produkcii, od sanitného vozidla docenta psychiatrie Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974) po seriál Sanitka (1984 – 1985).
Vítězslav Kodym, Škoda Auto
