Viera Kraicová vždy chcela len maľovať. Napriek tomu sa dostala k štúdiu umenia až keď mala 20 rokov, najprv na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a neskôr aj na pražskej akadémii, kde sa učila zvládnuť maliarske remeslo. Potom však trvalo určitý čas, kým sa jej tvorba odviazala a ona naplno využila voľnosť vyvierajúcu z umeleckej sebarealizácie. Cesta, ktorou sa Viera Kraicová vybrala, odzrkadľuje túžbu umelca po osobnej tvorivej slobode. Na plátne sa maľba začala správať gesticky a abstraktnejšie, čo v istom zmysle znamenalo prekročenie hraníc komfortnej zóny diváka, zvyknutého na umenie viac-menej strnulo kopírujúce realitu.
Dve postavy na modro-žltom pozadí (1969)
Keď Viera Kraicová roztiahla svoje umelecké krídla do celej šírky, konkrétny svet sa začal rozplývať a na plátne sa začalo zjavovať čosi detsky bezprostredné, hravé a autentické. Tvorba „…vychádza z vnútorného cítenia. Odpovede musíte vyčítať z obrázkov.”(1). A obraz sa, podľa jej vlastných slov, musel namaľovať sám. Vravela, že musí vyplávať na povrch ako podzemné vody – vynoriť sa z prvotného chaosu predstáv.
Farby, v ktorých sa maliarkin svet začal vynárať, niekedy prebrali úlohu hlavného média. Viera Kraicová s nimi pracovala rázne, výbušne ale aj delikátne. Bez samoúčelnej dekoratívnosti zdôraznila skôr významovú formotvornú hodnotu a symboliku farby.
Stratenci (1969)
Maliarkine diela sú ukážkou jej neustáleho balancovania a nachádzania rovnováhy medzi figuráciou a abstrakciou. Aj vo vzťahu medzi hmotou a citom, ktorý sa v obrazoch demonštruje pri spontánnom záznamenávaní, ale jej výtvarný prednes pritom nie je mechanický. Zachováva si zo svojej charakteristickej mimovoľnosti úprimnosť umelca voči sebe samému aj voči divákovi.
Viera Kraicová (1920 Modra – 2012 Bratislava)
Viera Kraicová, držiteľka významných ocenení (cena Cypriána Majerníka, cena Ľudovíta Fullu a cena Fondu výtvarných umení za celoživotné dielo), bola jednou z výtvarníčok zo Skupiny 4, ktoré spojila potreba vzájomne sa posilniť a odovzdať sa modernému výtvarnému prejavu. Dnes ju právom nazývame „skutočnou prvou dámou slovenského výtvarného umenia 20. storočia“(2).
Lucia Žilíková, kurátorka
(Úvodné slovo k výstave v priestoroch spoločnosti Across Private Investments v Bratislave zo zbierok Galérie Nedbalka; perex článku doplnila redakcia)
Reprodukcie a foto: Galéria Nedbalka, Visit Modra, Across
Citáty:
- Brunovský, Daniel – Doričová, Denisa: Slovenské ateliéry. Bratislava: Virvar, 2010
- Bajcurová, Katarína: Viera Kraicová. Petrus, 2015
Výstava z diel V. Krajcovej je aktuálne inštalovaná v neverejných priestoroch spoločnosti Across Private Investments.
Prečítajte si tiež:
