Na exportný brand „Československo“ v treťom svete stále reagujú

Autor október 2018 -
Miloslav Stašek Miloslav Stašek MZV ČR

Miloslav Stašek stojí na ministerstve zahraničných vecí po ministrovi najvyššie; bol veľvyslancom v Egypte a Indii, v centrále budoval a riadil systém českej ekonomickej diplomacie. Niektoré jej zámery môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

Od novembra 2017 je Miloslav Stašek štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky. Na rozdiel od Slovenska ide o nepolitickú funkciu; je najvyšším „civilným“ úradníkom ministerstva. Dodajme, že v rámci aktuálnej štruktúry pôsobí na českom „zamini“ aj šesť odborných námestníkov ministra, ktorí sa svojimi kompetenciami podobajú na sekčných šéfov slovenských ministerstiev. S M. Staškom sme sa rozprávali na výstavisku v Brne počas Medzinárodného strojárskeho veľtrhu.

Aké sú vaše kompetencie v oblasti ekonomickej diplomacie?

Pred tým, ako ma vymenovali za štátneho tajomníka, som bol rok a pol riaditeľom odboru ekonomickej diplomacie a s kolegami sme dávali dokopy základy modernej českej ekonomickej diplomacie. Jej súčasťou sú aj naše aktivity na veľtrhu v Brne, ktoré vidíte – Exportný dom, časopis o ekonomickej diplomacii, ktorý vydávame, vytvorili sme spoločný medzirezortný fond na financovanie projektov ekonomickej diplomacie.

Agenda ekonomickej diplomacie sa stala hlavným pilierom činnosti ministerstva zahraničných vecí. Je to posun; niekedy pred desiatimi rokmi bola agenda zameraná viac ľudskoprávne, na politické analýzy, ale tak ako sa mení globálny svet, aj ministerstvo sa musí modernizovať a ísť s dobou.

 exportní dum foto EGAP Český Exportný dom na MSV: V tomto jubilejnom roku pred ním bola aj slovenská vlajka.

Aký je model a aké sú priority ekonomickej diplomacie Českej republiky? Ktoré rezorty sú do nej zapojené?

Segment ekonomickej diplomacie sme dotiahli na vysokú úroveň. Úzko spolupracujeme s ďalšími ministerstvami, ktoré sa na nej aktívne podieľajú, a to sú ministerstvá priemyslu a obchodu, poľnohospodárstva, obrany, ministerstvo pre miestny rozvoj, ministerstvo zdravotníctva a čiastočne aj ministerstvo životného prostredia, ktoré má v kompetencii vodohospodárstvo.

Snažíme sa aj pomocou Mapy globálnych odvetvových príležitostí definovať hlavné priority – to, čo sú české firmy schopné ponúknuť v jednotlivých teritóriách. Je to akýsi základný dokument pre firmy, ktoré chcú vyvážať do nových teritórií. V spolupráci s organizáciou CzechTrade sme vytvorili jednotné klientske centrum, ktoré je de facto vstupnou bránou do celej zahraničnej siete. Funguje to tak, že ak má firma nejakú požiadavku alebo záujem o nejaké teritórium, o možnosti uplatnenia svojho produktu, dá si požiadavku na klientske centrum a tam sú školení odborníci, ktorí v spolupráci s ministerstvami a zastupiteľskými úradmi poskytnú „na kľúč“ tej firme službu alebo analýzu.

Pôsobili ste ako diplomat v mimoeurópskych krajinách; zrejme ste do riadenia systému ekonomickej diplomacie preniesli aj svoje skúsenosti z týchto teritórií.

Slúžil som v teritóriách, kde ekonomická diplomacia bola hlavnou disciplínou, ako napríklad v Egypte, Saudskej Arábii, Kuvajte a potom v Indii, z ktorej som sa vrátil pred tromi rokmi. Takže k tomu mám vzťah; snažil som sa preniesť skúsenosti, ktoré som získal v zahraničí, potom naspäť na ministerstvo a prispôsobiť ten systém tak, aby bol v maximálnej miere efektívny.

Aké ďalšie kroky sú pred vami z hľadiska zmien v českej ekonomickej diplomacii a podpore exportu? Mierim aj na to, že premiér Andrej Babiš aj v Brne naznačoval nespokojnosť so stavom, keď v tejto oblasti u vás pôsobí priveľa organizácií.

Nadviazal by som na vystúpenia nášho premiéra na sneme Zväzu priemyslu a dopravy a pri otvorení Exportného domu, kde sa zmienil, že stále je tu roztrieštenosť agend a agentúr, ktoré rôzne pôsobia v zahraničí a v zásade nemajú jednu strechu. Takže naším záujmom je tie aktivity dostať pod jednu strechu, ktorou by malo byť ministerstvo zahraničných vecí. Pretože ministerstvo zahraničných vecí má tú kompetenciu riadiť sieť v zahraničí. Na jednej strane, má k dispozícii unikátne informácie a analýzy zo zahraničia, na druhej strane, šéfom toho tímu v zahraničí by mal byť veľvyslanec. Ten by mal manažovať a koordinovať tie ďalšie agentúry ako sú CzechTrade, CzechInvest, CzechTourism, ako sú české centrá. Takže ide nám o to, zefektívniť systém, napriamiť ho smerom do zahraničia a maximálne využiť ľudské a finančné zdroje v záujme oveľa lepších výsledkov než aké máme teraz.

 škoda maxresdefault youtube Úspešným exportérom je aj plzenská Doosan Škoda Power. Na foto: príprava dodávky pre Chile.

Odporúčali by ste takýto model aj krajinám ako je Slovensko?

Presne tak. Myslím si, že tie podmienky, ktoré máme my, sa viac-menej dajú preklopiť aj na Slovensko. Navyše, rad českých firiem a investorov má zázemie ako v Čechách, tak aj na Slovensku.

Kde vidíte vo všeobecnosti možnosti spolupráce medzi Českou republikou a Slovenskom z hľadiska ekonomickej diplomacie a prípadnej spolupráce pri exporte na tretie trhy?

K tomu chcem najskôr konštatovať, že brand „Československo“ je stále známy všade na svete, a najmä v tom rozvojovom. Kamkoľvek som prišiel v Ázii, Afrike, na Blízkom Východe, tak v podstate Československo výrazne rezonovalo a majú nás tak akoby stále zafixovaných. Je tu tá história, či už je to energetika, ťažké strojárstvo, potravinárstvo, pivo a ďalšie produkty – prvé, čo sa im tam vonku zobrazí, je Československo. Aj keď sme sa dávno rozdelili, v týchto krajinách to pretrváva a vlastne je možné na túto tradíciu česko-slovenskej výroby a vývozu technológií nadviazať – modernizáciami, ponukou dodávok nových technológií.

Niekedy je však pomerne zložité spolupracovať s inými krajinami v biznise, keďže často pri nejakom tendri zistíte, že vo finále sa otvoria obálky a vlastne firmy stoja proti sebe. Trochu jednoduchšie je to medzi nami a Slovákmi v tom ohľade, že máme spoločné firmy, ktoré vlastnia výrobné kapacity ako v Českej republike, tak na Slovensku – vtedy nerozlišujeme, či je to česká alebo slovenská firma. A moja skúsenosť zo zahraničia je, že so slovenskou ambasádou sme vždy úzko spolupracovali, pomáhali si a, samozrejme, každý mal nejaký zdroj kontaktov, ktoré mohli byť zaujímavé pre firmy, takže to sme zdieľali a fungovalo to pomerne dobre.

Malo by teda podľa vás zmysel robiť marketing pre značku „Made in Czechoslovakia“, ako to niektorí navrhujú?

Myslím si, že sú oblasti, kde by sa tento marketing dal využiť a použiť. Snažíme sa však nielen so Slovenskom, ale aj s Maďarskom a Poľskom na platforme V4 prezentovať strednú Európu – najmä v kultúre a turistickom ruchu. Teda prezentovať V4 ako turistický „hub“ s množstvom pamiatok, nádhernou prírodou, ale aj ako miesto, ktoré je bezpečné. Problém regiónu však je, že stále pokrivkáva jeho dopravné prepojenie s okolitým svetom.

Počas veľtrhu sa uskutočnila aj proexportná konferencia s názvom „Made in Czechoslovakia“, na ktorej predstavitelia poistnej spoločnosti EGAP a slovenskej Eximbanky prezentovali spoluprácu na konkrétnych investičných projektoch českých a slovenských firiem v zahraničí. Ako to vnímate?

Samozrejme, pozitívne. Je to trend do budúcnosti, ktorý bude pre menšie krajiny asi nevyhnutnosťou, ak chcú konkurovať veľkým hráčom. Pretože preč sú doby, keď sme boli schopní na zelenej lúke postaviť jadrovú elektráreň. Teraz sa to musí skladať aj zo zdrojov a dodávok odinakiaľ. Ak sa to navyše podporí spoločným financovaním, potom je to obrovská výhoda. Pretože ak sa nám zdražuje pracovná sila, a tým aj výrobky, znižuje sa konkurencieschopnosť na tretích trhoch a práve jedna z vecí, ktorá môže urobiť tú ponúknutú technológiu atraktívnejšou, je to, že s ňou ponúknete aj financovanie. Čo je však dnes podľa mňa na českej strane niekedy najväčší problém. Pod záštitou ministerstva financií sa už pripravuje reforma Českej exportnej banky a EGAP-u, aby sa to nejakým spôsobom zlúčilo a lepšie nastavilo, aby to bolo funkčné. Takisto ministerstvo priemyslu a obchodu pracuje na koncepcii zlúčenia CzechTradeu a CzechInvestu pod jednu inštitúciu, čo by malo priniesť ich zefektívnenie.

azerbajdžan trať České konzorcium rekonštruuje železničnú trať v Azerbajdžane aj v spolupráci so slovenskou Eximbankou.

Najväčší podiel zahraničného obchodu krajín, ako sú Česká republika a Slovensko, sa viaže, samozrejme, na Európsku úniu. Opäť: premiér Babiš sa vyjadril, že tento podiel je príliš vysoký a treba viac hľadať možnosti exportu aj inými smermi. Aké miesto by v ňom podľa vás mali mať trhy v rozvojových krajinách a ako vnímate vývoj a možnosti presadenia sa na týchto trhoch?

Mrzí ma, že sa pretrhli predchádzajúce väzby na tieto trhy, čo súvisí najmä so zrušením ministerstva zahraničného obchodu v 90. rokoch. Z týchto teritórií sme fakticky odišli, orientácia sa otočila na úplne iné teritóriá – samozrejme, primárne na Európu. Dnes sa čudujeme, že závislosť nášho exportu na Európe rastie. Hovoríme o snahe diverzifikovať to, otočiť ten export aspoň čiastočne viac na východ, ale je to naopak – percento exportu do Európy nám rastie. Dnes je to zhruba 87 percent, čo je naozaj veľa.

Ľudia, ktorých sme mali na mimoeurópskych trhoch, sa odtiaľ stiahli, aj keď tam už boli veľa rokov, ovládali jazyk, poznali kultúru, zvyklosti, boli tam zabehnutí, tým, že tie firmy tam desiatky rokov dodávali, pracovali s tými režimami. Potom sa zrazu odtiaľ stiahneme – a to sa nedá obnoviť za rok, ani za desať.

Dobrý príklad je India, kde sme mali vždy výnimočné postavenie. India je obrovský trh, ktorý rastie, má obrovský potenciál. V 70. a 80. rokoch sme sa ako Československo významne podieľali na industrializácii Indie. Postavili sa tam elektrárne, hutné závody, strojárske podniky – vtedy aj s pomocou Sovietskeho zväzu – ale potom sme v podstate to teritórium úplne opustili a dnes, keď tam príde česká firma, nová, ktorú tam nikto nepozná, tak kým sa dostane do finále nejakého tendra, trvá to tri-štyri roky. A kým ho vyhrá a získa nejakú prvú zákazku, tak je to päť až šesť rokov. Takže keď idete do tohto teritória, musíte tie prvé roky nejakým spôsobom prežiť, ufinancovať a vydržať, pretože ak sa to preklopí, tie zákazky tam sú často úplne v iných objemoch, ako trebárs v Európe. Ale trvá to veľmi dlho; ich firmy si vás musia „ohmatať“ a ak ste vytrvalý, vo finále sa k tomu dopracujete. Ale nie každá firma alebo podnikateľ je ochotný toto podstúpiť.

Pripravil: Juraj Filin

Fotografie: MZV ČR, EGAP, Doosan Škoda Power, Moravia Steel, BVV

msv 2018 mik 7665Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne je významným miestom pre aktivity českého, ale aj slovenského zahraničného obchodu.

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1