Film o expremiérovi Ficovi je súčasťou chronologickej série siedmich dokumentov, ktoré mali svoje miesto v televíznom programe každý pondelok večer od 29. októbra do 10. decembra. Natočili ich talentovaní študenti a čerství absolventi Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Zrkadlo pre Fica
V bratislavských umelecko-intelektuálnych kruhoch, ktorých obľúbeným prostredím je kaviareň, zaiste nepatrí meno predsedu Smeru-SD k tým, ktoré po ich vyslovení vzbudzujú nadšenie. Možno o to väčšia výzva to bola pre dokumentaristu (-tku), ktorý vie, že jeho dielo bude súdiť celonárodné televízne publikum. Úlohy sa ujala Lucia Kašová (ročník 1983; o. i. autorka filmu 43 rokov bratislavského metra), a to ako posledná z vybraných tvorcov, pričom na rozdiel od ostatných sa od začiatku príprav ocitla v časovej tiesni. Potreba natočenia posledného filmu do cyklu totiž vznikla až na jar 2018 po nečakanom Ficovom odchode z vlády; Luciini kolegovia v tom čase už nejaký čas pracovali na svojich dieloch.
„Robert Fico bol pre mňa osobne ťažký oriešok pre vyhranený názor, ktorý voči nemu prechovávam. Snažila som sa tento názor utlačiť do pozadia a vidieť Roberta Fica znova ako človeka, nie ako karikatúru hranola. Mojim zámerom bolo ukázať človečenstvo namiesto odsúdenia, túžba vedieť o ňom viac a prehovoriť k jeho voličom. Zobraziť prázdno, ktoré moc, peniaze a skrivené hodnoty prinášajú. Ukázať morálne kompromisy, ktoré sa vynárajú medzi riadkami filozofických otázok,“ uviedla L. Kašová na margo prípravy filmu. Podľa jej slov však túto tému privítala. „Ak by som mala na výber, určite by som si vybrala spomedzi premiérov Roberta Fica,“ povedala.
Časová tieseň a súhlas majestátu
Vedenie projektu – dramaturg Peter Kerekes a producenti Zora Jaurová a Mátyás Prikler – teda ponúklo mladej filmárke možnosť vstúpiť doň za ťažších podmienok ako mali ostatní. „Na film som mala pramálo času. Bola som postavená pred rozhodnutie: Urobiť tento film vo veľmi krátkom čase, alebo ho nerobiť vôbec. Rozhodla som sa pre časovú tieseň. Druhá otázka bola, či bude pán Fico vo filme účinkovať. Pripadalo mi neadekvátne odsúdiť túto možnosť, tak som sa jej ujala ako som najlepšie vedela v danom čase,“ priblížila režisérka svoje rozhodovanie.
Zostávalo doriešiť maličkosť – získať súhlas samotného Roberta Fica s jeho účinkovaním vo filme. „V určitom momente leta som chodila na Súmračnú ako na klavír. Cez previerku bolo nutné sa dostať za každých okolností. Až na štvrtej audiencii som sa stretla s pánom predsedom z očí do očí. Prvoradé pri dokumente je ustáliť dôveru medzi režisérom a protagonistom. Zázrakom sa mi to podarilo,“ popisuje L. Kašová. „Pán predseda nám venoval dva dni svojho času a dotáčali sme ďalšie dva dni. Plus obhliadky,“ upresnila.
Výsledok a hodnotenie
Na rozdiel od ostatných filmov expremiérskej série je dokument Lucie Kašovej založený len na jej rozhovoroch s Robertom Ficom, bez doplňujúcich komentárov historikov, politológov či pamätníkov. „Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, oproti sebe sedia, stoja a prechádzajú sa dve silné osobnosti – o sebe presvedčený Robert Fico a hľadajúca Lucia Kašová,“ zhodnotil dielo dramaturg projektu Peter Kerekes.
A zmenil sa vďaka práci na filme počiatočný kritický názor mladej bratislavskej tvorkyne na politika Roberta Fica? „Môj názor tvorí film. Snažila som sa pristúpiť k látke bez predsudkov, pátrať po duši, ako pri každom inom dokumente. To, čo som našla na konci tejto cesty, bola ľútosť voči bytosti, tak zašnurovanej vo svojej existencii, že krása k nemu nerozpráva. A to je tragédia,“ napísala L. Kašová pre tlačové komuniké projektu.
O projekte Expremiéri
Tento projekt nadväzuje na rovnomenný úspešný cyklus Českej televízie. Základnou myšlienkou je priniesť reflexiu novodobých politických elít na Slovensku očami študentov Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU. Nie sú dobovými pamätníkmi, a teda môžu priniesť nezaťažený pohľad pri rekonštrukcii a hodnotení udalostí a osobností.
„Koncept televízneho cyklu sme adaptovali z rovnomenného českého projektu, ktorý realizovala ČT Brno v roku 2014. Jeho podstatou je snaha o reflexiu nedávnych dejín krajiny cez postavy bývalých premiérov, videná očami mladých dokumentaristov. Dejiny Slovenska, ktoré prostredníctvom tohto projektu mapujú, sú de facto dejinami ich života, sú tým, čo formovalo ich svet,“ uvádzajú spoločne producenti Zora Jaurová a Mátyás Prikler v tlačovom materiáli k projektu.
Sedem dielov cyklu, každý v dĺžke 26 minút, sa venuje jednotlivým expremiérom SR od roku 1989 – od Milana Čiča po Roberta Fica. Autorské dokumenty reflektujú nedávne dianie a zároveň pátrajú po ďalšom osude bývalých premiérov, ako aj ich vplyve na dnešnú spoločnosť. Výsledkom je doplnenie projektu v rámci navzájom blízkych dejín Česka a Slovenska, čo zároveň prináša umeleckú konfrontáciu mladých českých a slovenských dokumentaristov.
Režisérov spomedzi študentov Ateliéru dokumentárnej tvorby vybral pedagóg FTF VŠMU Peter Kerekes na jar 2015. Projekt je koprodukciou spoločnosti MPhilms a RTVS, jeho výrobu spolufinancovali Audiovizuálny fond a Bratislavský samosprávny kraj.
JF/DF
Fotografie: MPhilms
Filmy a osobnosti z cyklu
- Milan Čič / réžia: Mária Brnušáková; dátum vysielania 29. 10. 2018
- Ján Čarnogurský / réžia: Kristína Leidenfrostová; 5. 11.
- Vladimír Mečiar / réžia: Dominik Jursa; 12. 11.
- Jozef Moravčík / réžia: Jana Durajová; 19. 11.
- Mikuláš Dzurinda / réžia: Lena Kušnieriková; 26. 11.
- Iveta Radičová / réžia: Edo Cicha; 3. 12.
- Robert Fico / réžia: Lucia Kašová; 10. 12.
- Pozn.: Plánovaný čas vysielania je vždy v pondelok o 21.30 na Dvojke.
