Film Prvý človek: Cesta na Mesiac a tiež do hlbín astronautovej duše

Autor PK október 2018 -
Film Prvý človek: Cesta na Mesiac a tiež do hlbín astronautovej duše CinemArt

Neil Armstrong zažil slávu, lebo ako prvý stál na povrchu iného nebeského telesa. Predtým však roky sledoval, ako v jeho blízkosti kosí smrť – a občas siaha aj po ňom. Prečítajte si, ako vznikal film v hlavnej úlohe s Ryanom Goslingom.

Po úspešnom filme La La Land, ktorý získal šesť Oscarov, sa jeho ocenený režisér DAMIEN CHAZELLE a hlavná hviezda RYAN GOSLING znova stretli pri práci na filme Prvý človek, príbehu o prvom pilotovanom lete na Mesiac, zameranom na postavu Neila Armstronga a na dekádu vedúcu k historickému letu Apolla 11. Chazelle sa tak po filmoch Whiplash a La La Land teraz vydal do oblasti žánrovo úplne odlišnej.

Osobný a dôverný príbeh rozprávaný z Armstrongovho pohľadu podľa knihy JAMESA R. HANSENA skúma triumfy a straty Armstronga, jeho rodiny, kolegov aj amerického národa – v jednej z najnebezpečnejších misií v dejinách.

Chazellov záujem a jeho príbehy sa zameriavajú na cenu za úspech... a na to, či má táto výnimočnosť pre tých, ktorí taký úspech dosiahnu, cenu v porovnaní s tým, čo pre úspech obetovali. Predstaviteľkou Janet Armstrongovej – Neilovej manželky a ženy, ktorej úloha je v tomto príbehu podstatná, je CLAIRE FOY (The Crown kanála Netflix). Aj keď vedela, že si berie človeka s nebezpečným povolaním, potýkala sa s ťažkosťami a obeťami, ktoré túto mimoriadnu historickú cestu lemovali. Kým Neil sa s ich spoločným žiaľom nad stratou malej dcéry vysporiadava každodennou prácou skúšobného pilota, Janet musí zvládnuť pozemské záležitosti a fakticky tak tiež pomáha vesmírnemu programu. Jedna z najviditeľnejších tvárí rodín NASA viedla súkromný život a premýšľala, či si vybrala správnu cestu, ako utvárať históriu... alebo či to Armstrongovcom zariadil osud.

Goslinga a Foyovú na obrazovke dopĺňa skupina, ktorá predstavuje mužov vybraných pre program Gemini spolu s Armstrongom a do ktorej patria JASON CLARK (Úsvit planéty opíc) ako Ed White, PATRICK FUGIT (Stratené dievča) ako Elliot See, ETHAN EMBRY (Grace a Frankie kanála Netflix ) ako Pete Conrad, PABLO SCHREIBER (American Gods TV siete Starz) ako Jim Lovell, CHRISTOPHER ABBOTT ako David Scott, COREY STOLL ako Buzz Aldrin, SKYLER BIBLE ako Richard F. Gordon a SHEA WHIGHAM ako Gus Grissom.

Mužov vo velení týchto raných misií predstavujú KYLE CHANDLER (Nočná hra) ako riaditeľ letových operácií Deke Slayton a CIARÁN HINDS (Jeden musí z kola von) ako Bob Gilruth, prvý riaditeľ vesmírneho strediska. K nim sa pripojil LUKAS HAAS (Revenant Zmŕtvychvstanie) ako Mike Collins, pilot modulu, a CORY MICHAEL SMITH (v televíznom seriáli Gotham) ako Roger Chaffee, priateľ a kolega Grissoma a Whitea v posádke Apolla 1, modulu, ktorý s nimi zhorel počas predletového testu na myse Canaveral. Tieto postavy doplňuje OLIVIA HAMILTON (La La Land) ako Pat Whiteová.

Epickú drámu o dôstojnosti pod tlakom tragédie napísal Oskarom ocenený JOSH SINGER (Spotlight, The Post: Aféra v Pentagone) a produkovali Wyck GODFREY a MARTY BOWEN (Twilight Sága, Na vine sú hviezdy) spolu s ISAACOM KLAUSNEROM (Ja, Simon) a DAMIENOM CHAZELLOM. Výkonnými producentmi sú STEVEN SPIELBERG, ADAM MERIMS a JOSH SINGER, za finančnej spoluúčasti DreamWorks Pictures.

V Prvom človeku sa Chazelle opäť stretáva so známymi tvárami z tvorivého tímu filmu La La Land. Patrí k nim napríklad Oscarom ocenený režisér LINUS SANDGREN (Špinavý trik) a brilantná kostýmová výtvarníčka MARY ZOPHRES (Skutočná guráž), rovnako ako strihač TOM CROSS (Whiplash) a Oscarom ocenený skladateľ JUSTIN HURWITZ (Whiplash). Chazelle prvýkrát spolupracuje s výtvarníkom Nathanom Crowleym (Dunkirk, Najväčší showman) a vedúcim vizuálnych efektov, oscarovým PAULOM LAMBERTOM (Blade Runner 2049, Lovec: Zimná vojna).

Začalo sa to knihou, pokračovalo producentským nápadom

Film natočený podľa knihy Jamesa R. Hansena „Prvý človek: Život Neila A. Armstronga“ ponúka pohľad do súkromného života hrdinu. Hansen napísal prvú biografiu po tom, ako získal doktorát z histórie vedy a techniky na Štátnej univerzite v Ohiu a strávil viac ako 20 rokov písaním o vesmíre a histórii. V roku 2000 po prvýkrát požiadal Armstronga, aby mu rozprával svoj príbeh. Po dvoch mesiacoch Armstrong – ktorý zriedka súhlasil s rozhovormi a ešte oveľa menej sa mu páčila myšlienka celoživotného dokumentu – ponuku zdvorilo odmietol.

Od Hansenovej prvotnej žiadosti uplynul nejaký čas, kým dal pilot súhlas na spísanie svojho životopisu. „Trvalo mi asi dva roky, kým som od neho konečne dostal zelenú,“ hovorí autor. „Neilova rodina ho k tomu povzbudzovala. Kľúčový moment nastal, keď ma pozval do svojho domova na predmestí Cincinnati, kde žil asi 20 rokov, a strávili sme popoludnie rozhovorom v študovni. Mal som z toho veľmi dobrý pocit, ale napriek tomu trvalo nejaký čas, kým ma úplne prijal.“ Hansena fascinoval kontrast tejto témy. „Neil, ktorý sa v kokpite musel rozhodovať počas stotín sekundy, bol, keď prišla reč na veci v jeho živote, neuveriteľne opatrný a nad vecami dlho premýšľal.“

Dlho pred osobným stretnutím s Armstrongom uskutočnil Hansen stovky rozhovorov s inými ľuďmi a tieto komunikačné skúsenosti mu pomohli získať Armstrongovu dôveru. „A ešte jedna vec nám pomohla vybudovať si vzájomnú dôveru,“ dodáva Hansen. „Nielenže sme vyrastali 50 kilometrov od seba – on v Ohiu a ja v Indiane a študoval som na Ohijskej štátnej univerzite – ale aj obe naše rodiny žili na farmách. To, čo vieme o Neilovi, je taký jednorozmerný ikonický symbol... ale on bol živý, dýchajúci, trojrozmerný človek.“

Pre producentský tím bolo nesmierne dôležité nielen rozprávať príbeh o hrdinovi, ktorého sme poznali z mnohých obrázkov a rozhovorov, ale tiež zistiť, čo viedlo jeho, jeho rodinu a kolegov z NASA, aby dosiahli to nemysliteľné. „Je to príbeh o tom, aké ťažké, riskantné a nebezpečné to bolo pre všetkých týchto mužov,“ hovorí výkonný producent Adam Merims. „Neil začal lietať ako pilot vo vojne v Kórei a potom sa stal skúšobným pilotom pre letectvo a nakoniec aj pre NASA. V tej dobe skúšobní piloti umierali s alarmujúcou frekvenciou, takže veľa jeho kolegov v ranej časti príbehu jeho života zahynulo; ale Neil zostal verný svojej ceste a dosiahol to, čo sa predtým považovalo za nedosiahnuteľné.“

Armstrong si vytvoril blízky vzťah k autorovi biografie, ktorý vo filme pôsobil ako koproducent, a to veľmi pomohlo tomu, aby sa produkcia posunula dopredu. „Neil mal skvelý vzťah s Jimom Hansenom a súhlasil s myšlienkami, ktoré Jim zachytil vo svojej knihe,“ hovorí prvý producent Wyck Godfrey.

Hoci Armstrong bol známy ako človek, ktorý si veľmi stráži svoje súkromie, po stretnutí s tvorcami súhlasil s filmovou adaptáciou svojho života. „Bolo mojím šťastím, že ma Armstrongovi predstavili skôr ako 25. augusta 2012 zomrel, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako urobiť tento film bez jeho požehnania,“ vysvetľuje Godfrey. „Stretnutie s ním bola veľmi príjemná skúsenosť,“ dodáva producent . „Neil bol nakoniec veľmi naklonený myšlienke natočiť film o svojom živote. Keby to tak nebolo, neboli by sme tu.“

Koproducent Marty Bowen rozpráva: „Stretol som sa s ním a s jeho druhou ženou v klube Jonathan v centre Los Angeles; mal si ísť nasledujúci deň pre nejaké ocenenie. Keď sme sa začali rozprávať, uvedomil som si, koľko informácií o tomto príbehu nám ešte môže odovzdať.“ Pre Bowena bola zaujímavá Armstrongová dualita. „Dokázal vytvoriť príjemnú atmosféru napríklad aj tým, že počas hovoru o týchto veľmi zložitých veciach používal suchý a sarkastický humor, aby nás držal v strehu. Bol to neuveriteľný človek.“

Mladší syn Mark Armstrong veril, že film ukáže človeka, akým jeho otec naozaj bol. „Dúfam, že ho ľudia uvidia ako človeka, ktorý čelil veľmi ťažkým okolnostiam,“ povedal mladší Armstrong. „Kládli na neho veľké nároky a on robil všetko pre to, aby ich splnil. Bola to vždy jeho mantra: prijmi každú situáciu a nájdi správnu cestu, ako ju zvládnuť.“

„Bol to len obyčajný človek,“ dodáva Markov brat a Neilov starší syn Rick Armstrong. „Tí, ktorí ho videli len v správach, to možno nevedia, ale bol to vtipný chlap. Keď ste ho videli v kruhu priateľov, bol to úplne iný človek než jeho obraz na verejnosti. Dúfam, že to film pomôže zmeniť.“

Hľadanie niekoľkých statočných: Pridáva sa Damien Chazelle

Hoci producenti Wyck Godfrey a Marty Bowen už nejakú dobu pracovali na predlohe Prvého muža, ucelenú podobu film dostal až po stretnutí s režisérom Damienom Chazelleom. Bolo to v období, keď Chazelle vytvoril Whiplash a pripravoval sa na natáčanie La La Landu. Godfrey spomína: „Načrtli sme Damienovi príbeh a on bol nadšený. Kývol na spoluprácu a od toho okamihu sa veci dali rýchlo do pohybu.“

K napísaniu scenára oslovil Chazelle oscarového scenáristu Josha Singera, pretože sa mu páčila jeho schopnosť inštinktívne zachytiť to, čo bolo na postave ich hrdinov najviac fascinujúce. „Damien chcel tento príbeh pojať ako thriller,“ poznamenáva Godfrey. „Nechcel natočiť film o tom, čo znamenalo úspešne pristáť na Mesiaci, ale chcel ukázať, čo to v tej dobe znamenalo – so všetkými technologickými bariérami, ktorým títo muži čelili.“

Chazelle požadoval, aby všetko, čo bolo vidno v obraze, bolo autentické, zodpovedalo dobe a náročnosti týchto misií. Niekoľko mesiacov pred začiatkom preprodukce začal premýšľať návrhy scén a trávil čas s Armstrongovou rodinou, rovnako ako s ďalšími znalcami tohto príbehu.

Producenti sa pritom zhodujú, že Armstrongova realita bola desivejšia ako filmová fikcia. „To platí aj pre estetiku filmu,“ približuje Bowen. „Všetci sme videli filmy, ktoré sa odohrávajú vo vesmíre, a keď myslíte na vesmír, premýšľate o technológiách, počítačoch, digitálnych formátoch a počítačovej grafike. Damienovým cieľom bolo pokúsiť sa, aby to bolo čo najprirodzenejšie a aby to nevyzeralo umelo. Výzvou tohto filmu je tiež to, ako vtiahnuť divákov do kokpitu, aby naozaj cítili – nielen videli – a boli svedkami tohto neuveriteľného úspechu.“

Počas preprodukcie a nakrúcania si často pripomínali, že ľudia dnes majú vo vrecku výkonnejšie počítače ako tie, ktorými NASA riadila cestu na Mesiac. „Niekedy zabúdame na to, že keď sa pokúšali dostať na Mesiac, nemali technológie, ktoré máme dnes,“ hovorí Bowen. „Snažili sme sa túto skúsenosť priblížiť divákom a podrobne ukázať tisíce ľudí, ktorí pracovali na jednom cieli. Keby niekto z nich chyboval, celý projekt by zlyhal.“

„Kým som začal pracovať na Prvom človeku, poznal som z učebníc rozprávanie o misii na Mesiac ako príbeh veľkolepého úspechu... ale nič viac,“ hovorí Chazelle. „Akonáhle som sa o to začal zaujímať hlbšie, ohromilo ma úplne šialenstvo a nebezpečenstvo tohto podniku – to, koľko ich postretlo neúspechov a ako to všetkých zúčastnených zasiahlo. Chcel som pochopiť, čo nútilo týchto mužov, aby sa vydali do hlbokého vesmíru, a zaujímalo ma, ako zachytiť túto skúsenosť okamih za okamihom.“

Fascinujúce detaily a Armstrongove inštinkty prinútili Chazellea, aby sa ponoril hlbšie do výskumu. „Aby som to pochopil, musel som preskúmať Neilov život; bol to príbeh, ktorý siahal od kuchynského drezu až po Mesiac, obrovské rozlohy priestoru oproti všednosti každodenného života,“ pokračuje. „Rozhodol som sa nakrútiť film, ktorý by pravdivo odrážal obe vesmírne misie a najsúkromnejšie okamihy Armstrongovho rodinného života. Dúfal som, že tento prístup by mohol ukázať sklamanie, radosti, životy žité a stratené v mene jedného z najväčších cieľov histórie: odtlačku nohy na Mesiaci.“

Aj keď režisér spočiatku zamýšľal film v štýle dokumentu, Gosling ho tlačil, aby tento pojem doslova prekonal. Hviezdny herec od svojho režiséra chcel, aby predložil úplný obraz, ktorý by zachytil všetky malé detaily, rovnako ako všetky kľúčové okamihy, ktoré viedli k pristátiu na Mesiaci. Chazelle to zhŕňa: „Ryan príbeh umiestnil do kuchyne a na Mesiac, čo sa stalo mantrou, ktorú som používal pri opise Prvého človeka každému vedúcemu oddelenia, všetkým remeselníkom a umelcom vo filme.“

Oscarový scenárista Josh Singer, ktorý je známy svojimi historickými scenármi vrátane tých k filmom Spotlight a The Post: Aféra v Pentagone, sa vydal skúmať tento nový druh hrdinu a opisuje svoj prístup: „Ponoril som sa do výskumu a hovoril som s rodinou, s astronautom a s ľuďmi ako FRANK HUGHES, ktorý bol trénerom posádok Gemini a Apolla a ktorý je neuveriteľne dobre informovaný. To je to, čo mám rád ako scenárista: dôkladne sa ponoriť do nového sveta a naučiť sa o ňom čo najviac... a potom sa to pokúsiť spísať.“

Singer pripúšťa, že ho fascinovalo, aký neúnavný bol Armstrong v úsilí o dosiahnutie cieľa. „Mohol zlyhať, zlyhať a opäť zlyhať a on sa znovu a znovu vrátil a poučil zo svojich neúspechov – čo je takisto krédo programu NASA,“ dodáva. „Ak sa pozriete na jeho kariéru, viete, že program X-15 mal svoje problémy; Gemini 8 sa mohlo skončiť smrťou, nehovoriac o LLTV – tréningovom module, z ktorého sa musel pri nácviku katapultovať,“ pokračuje zamyslene: „Vzhľadom na okolnosti, ktorým musel čeliť, nevyzerá ako ideálny astronaut, ktorý pristane na Mesiaci. Ale keď o tom premýšľate, práve tieto skúšky urobili z Neila presne toho pravého človeka, ktorý na tom Mesiaci pristane.“

Potom, ako začal pátrať po výzvach, ktorým Armstrong čelil, a zistil detaily o jeho živote, bol Singer presvedčený, že má silný filmový príbeh. „Jedine ten, kto prekoná tieto ťažké udalosti, zosilnie a môže pokračovať.“ A dodáva: „Kto je ten človek? Uvedomil som si, že tento film je o obeti, zármutku a o ranách, ktoré v sebe nosíme. Ako sa tých rán zbavíme a dokážeme pokračovať? Naozaj je potrebné urobiť niečo také neuveriteľné, ​​ako to urobil Neil?“

Singer definuje hrdinu filmu prostredníctvom výberu kariéry. „Existuje príslovie, že inžinierstvo je prekážkou neúspechu – to znamená, že to, čo inžinier robí, je, že testuje a testuje a testuje a hľadá slabé miesta... tak, aby sa vec podarila. Ak sa pozriete na Neilovu kariéru, vždy sa snažil predchádzať zlyhaniu a potom išiel dopredu a uspel,“ rozpráva Singer. „To, na čo sme chceli poukázať, je, že je to veľmi ťažké. Keď stratíte kamaráta, nepozriete sa na hodinky, kedy znovu letíte. Stratíte kamaráta, a to bolí. A strata dcéry je tá najhoršia vec na svete. Skutočná sila je schopná pokračovať, hoci ste utrpeli rany a bolí to.“

Aj keď je výsledok pristátia Apolla 11 na Mesiaci dobre známy, náročné a nebezpečné kroky vedúce k misii – rovnako ako vytrvalosť a odhodlanie človeka, ktorý vykonal prvý krok – sú pre väčšinu tajomstvom. „Je šokujúce, ako málo je známe o tejto najznámejšej udalostí vo svetových dejinách a ako málo je známe o mužovi, ktorý vykonal tieto prvé kroky,“ hovorí Chazelle. „Pripadalo mi, že žiadna iná udalosť takého rozmeru nebola predtým vo filme zobrazená. Chceli sme zdôrazniť, aké desivé bolo letieť do vesmíru; to bolo doslova ako byť v rozbitej cínovej plechovke alebo v rakve.“

Cieľom režiséra bolo poskytnúť divákom realistický pohľad na to, čo obnášal výcvik pre tento typ misie, a tiež to, čo bolo vo vnútri týchto prvých vesmírnych lodí. Spolu so Singerom a Goslingom chcel Chazelle zachytiť, aká náročná a desivá bola táto cesta – rovnako ako obete, ktoré musel Armstrong priniesť, aby sa mohol stať prvým človekom na Mesiaci.

„Existuje mnoho ďalších príbehov, ktoré rozprávajú o pristátí na Mesiaci, ale chcel som vedieť, ako to vyzeralo vo všetkých rokoch, ktoré tomu prvému kroku na Mesiaci predchádzali – a ako sa cítil čoby človek, ktorý prvý vstúpil na Mesiac,“ hovorí Chazelle. „Len pár ľudí sa prešlo po Mesiaci a Neil Armstrong bol tým prvým. A čo je ešte dôležitejšie, je to emocionálny príbeh o mužovi, ktorý sa zároveň pokúša byť otcom a manželom.“

Pre filmárov bolo kľúčové predstaviť muža, ktorý zanechal na Mesiaci prvú stopu a odhaliť pravdu o jeho súkromí. „Jednou z mnohých výziev bolo, pokúsiť sa pravdivo vykresliť to, že Neil bol veľmi skromný človek, ktorý sa odmietol prispôsobiť úlohe klasického hrdinu,“ dodáva ďalší producent Isaac Klausner. „Nedával najavo emócie a na verejnosti sa správal zdržanlivo. Dostať sa k Neilovi bol celkom oriešok, rovnako ako spôsob, ako rozprávať tento príbeh. Dozvedali sme sa o tomto človeku viac, bez toho aby sme zradili toho, kým skutočne bol.“

S podporou Armstrongovej rodiny sa Chazelle, Singer a producenti pustili do prenesenia príbehu amerického hrdinu na veľké plátno. Film, ktorý sa odohráva v rozpätí rokov 1961 až 1969, dáva divákom predstavu o tom, čo dialo za múrmi NASA – a tiež náhľad do Armstrongovho života.

Pre filmárov bolo dôležité, že hoci Armstrong bral svoju prácu veľmi vážne, mal britký zmysel pre humor. „Je tu ešte jedna jeho stránka, o ktorej dúfame, že sme ju odhalili. Hoci po celé desaťročia musel znášať enormný tlak zo všetkých strán, zostával nohami na zemi. Aby dosiahol to, čo dosiahol, vyžadovalo vytrvalosť a odhodlanie,“ hovorí Godfrey.

Po smrti Neila Armstronga v roku 2012 bola pre projekt najdôležitejšia podpora jeho rodiny. „Zišiel som sa s Joshom Singerom v roku 2015 hneď ako som sa dozvedel, že pracuje na tomto filme,“ hovorí Rick Armstrong. „Chcel som vidieť, aký prístup má k príbehu a či ide o film, ktorého by som chcel byť súčasťou. Bol som ohromený rozsahom výskumu, ktorý Josh urobil, a jeho dôrazom na presnosť.“

Po rozhovoroch s Chazelleom dali Armstrongovi synovia projektu zelenú. „Potom som sa stretol s Damienom a mal som rovnaký pocit, čo bolo pre otcov príbeh dôležité,“ dodáva Rick Armstrog. „Skutočnosť, že chceli natočiť film čo najvernejšie, bola skvelá vec a my sa chceli uistiť, že majú všetky informácie, ktoré sme im mohli poskytnúť.“

Gosling ako Armstrong: Na scénu vstupuje herec

Producenti vedeli, že Gosling dokáže preniesť na plátno intenzívnu sústredenosť a tichú zanietenosť, ktorá sa od prvého muža, ktorý by sa prešiel po Mesiaci, vyžadovala, ale prekvapilo ich, ako zdanlivo bez námahy sa ich hviezda zhostila tejto zložitej úlohy. „Veľmi ma zaujalo, aký bol Neil zdržanlivý a neochvejný,“ vysvetľuje Chazelle. „Nebol to typický kovboj ani rýchly pilot. Bol to muž veľmi málo slov – tichý človek, ktorý sedí v rohu, ale ktorý okamžite chápe všetko: bol to najbystrejší človek v miestnosti.“

Chazelleova spolupráca s Goslingom na natáčaní La La Landu mu umožnila odhaliť šírku jeho hereckého rozsahu. „Neil vždy trval na tom, že na ňom nie je nič zvláštne,“ pokračuje Chazelle. „Hovoril, že je len jeden z mnohých a iba okolnosti mu umožnili byť prvým človekom na Mesiaci. Bolo to pre neho normálne. Ryanov prejav je taký jemný, že je schopný toto vyjadriť.“

Asi jedným z najtvrdších kritikov produkcie bol Hansen – jeden z ľudí, ktorí toho o Armstrongovi vedia najviac. Prešiel si scenár spoločne s Goslingom. „Neviem si predstaviť iného herca, ktorý by mohol Neila stvárniť lepšie ako Ryan,“ pochválil ho. „Ryan je Neilovi v mnohom podobný, je rovnako skromný a tichý. Ale súčasne je skvelým hercom, ktorý sa môže vžiť do Armstrongová postavy – a vďaka vlastnému pochopenie toho, kto je Neil, priniesol prvky Neila, ktoré ste možno nevideli, kým ste u neho neboli naozaj blízko.“

Hansen sa ukázal byť pre Goslingovu prípravu na rolu neoceniteľným zdrojom. „Ryan sa stretol s Neilovou sestrou June potom, čo som mu vysvetlil, aká dôležitá bola pre moje pochopenie Neilovom povahy najmä v čase po smrti jeho dcérky,“ zdôrazňuje Hansen. „Ryan bol na farme, na ktorej som s robil rozhovor Neilom, hovoril s June a s jedným z Neilových priateľov z detstva. Počúval príbehy, pokladal otázky a stretol sa s Neilovými synmi a s ďalšími členmi rodiny.“

Herca zaujala aj Hansenova kniha. „Myslím si, že hneď keď som sa dozvedel, čo to je Mesiac, dozvedel som sa, že po ňom chodil niekto menom Neil Armstrong,“ hovorí Gosling. „Bol synonymom pre Mesiac, ale po prečítaní knihy Jamesa Hansena Prvý človek som si uvedomil, že som o ňom vedel veľmi málo. Bol som prekvapený, keď som zistil, aké straty Neil a jeho manželka Janet zažili pred a počas týchto historických misií. Nemyslím si, že som úplne pochopil, aké nebezpečné sú tieto misie, aké klaustrofobické a krehké boli tieto moduly: aká primitívna bola tá technika podľa dnešných štandardov.“

Aj Goslinga fascinovalo, aký ťažký bol život astronautov a aká neúnavná bola práca, ktorá viedla k dosiahnutiu tohto kolosálneho úspechu. „Vždy som sa zaujímal o extrémne príbehy,“ hovorí. „Čo je pre mňa jedinečné, je to, aké skutočne extrémne môžu byť extrémy. Nedokážem si predstaviť väčší kontrast, ako ten medzi intimitou a jedinečnosťou osobného života Armstrongovcov a nekonečnou povahou vesmíru, s ktorým sa to prelína. Títo astronauti používali vedu a svoje schopnosti v boji s nekonečnými záhadami vesmíru a zároveň na Zemi kosili trávniky a zbierali odpadky.“

„Gosling prináša do svojej roly niečo špeciálne,“ pochvaľuje si Bowen. „Je to jeho ľudskosť. Je to jeho chápanie sentimentu... a nie sentimentality. Ľudia vás často chcú zahltiť týmito emóciami.“

Gosling pripúšťa, že by sa nestal Armstrongom bez pomoci mnohých spolupracovníkov. „Bolo pre mňa veľkou cťou môcť sa stretávať s Janet Armstrongovou kým zomrela. Mal som tiež šťastie, že som hovoril s Neilovými dvoma synmi, Rickom a Markom, a trávil čas s Neilovou sestrou June na ich farme vo Wapakonete v Ohiu, kde sa Neil narodil. Mnoho odborníkov z Armstrongovho leteckého a kozmického múzea a oboch zariadení NASA na myse Canaveral a v Houstone nám na každodenných stretnutiach radili ohľadom špecifík každej misie, ktorú sme sa pokúšali stvárniť. Tiež som mal neustály prístup k Jamesovi Hansenovi a jeho knihe Prvý človek; diela s viac ako 700 stránkami starostlivého výskumu. Nikdy mi toľko ľudí nepomáhalo pri štúdiu roly.“

Goslingova fascinácia Armstrongom a jeho kolegami prenikla až k produkcii. „Čo som chcel urobiť pri príprave na túto rolu ako prvé bolo naučiť sa lietať. Neil začal lietať skôr ako mohol šoférovať auto; zdalo sa, že lietanie bolo neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti, takže som si myslel, že by som mal tiež začať. V určitom okamihu môjho výcviku som mal lietadlo priviesť do nebezpečného manévru, a mne bolo v tej chvíli jasné, že je to zlý nápad. Vtedy som pochopil rozdiel medzi Neilom – jedným z najväčších pilotov na svete a mnou. Rovnako ako mnoho iných astronautov začínal Neil ako skúšobný pilot. To sú ľudia, ktorí lietajú s lietadlami v hraničných situáciách, aby našli ich slabé miesta, aby sme mohli posunúť chápanie letectvo dopredu.“

Rodiny astronautov a rola Claire Foyovej

Medzi členmi rodín vystupujúcich v Prvom človeku sú Janet Armstrongová, ktorú hrá Claire Foy, Pat Whiteová, ktorú hrá Olivia Hamilton a Marilyn Seeová, ktorú hrá Kris Swanberg. Foyová sa rovnako ako ďalší herci obrátila prí príprave svojej úlohy na Jamesa R. Hansena. „Jim mi dal kazety, ktoré mal od Janet, keď s ňou hovoril. Propagovala vesmírny program a podporovala svojho manžela – bola tvárou NASA rovnako ako každá z manželiek ostatných astronautov.“

Foyová sa s ňou už nestretla osobne, pretože Janet Armstrongová zomrela 21. júna 2018 vo veku 84 rokov. Herečka bola ohromená vytrvalosťou ženy, ktorú vo filme predstavovala. „Nesmeli ste brať všetko, čo vo filme povedala, doslova, pretože bola silno ovplyvnená dobou, ktorá bola pre tieto ženy neuveriteľne stresujúca a emocionálna,“ hovorí Foyová. „Rovnako ako ostatné ženy astronautov, aj ona stojí v pozadí tohto príbehu.“

Britská rodáčka Foyová pripúšťa, že nevedela oveľa viac ako to, než že misia Apolla 11 bola úspešná. „Keď som prišla do Spojených štátov, rýchlo som si uvedomila, aký dôležitý bol tento okamih nielen pre americkú históriu, ale aj pre životy týchto ľudí.“ Keď hovorí o tom, prečo prijala úlohu v Prvom človeku, vysvetľuje: „Niekedy najtichšie príbehy sú tie, ktoré sú najpríťažlivejšie. Je to príbeh človeka, ktorý vykonal niečo úplne mimoriadne.“

Claire Foyová tento príbeh nevníma len ako príbeh o ceste na Mesiac alebo o vesmírnom programe. „Je to tiež o Neilovi ako o človeku – o tom, prečo človek robí také výnimočné kroky a riskuje svoj život pre zvyšok ľudstva. Stojí za to pozorovať osobu, ktorá bola uprostred toho diania, skôr než premýšľať o tom, čo ste o ňom doteraz počuli.“

Pre herečku to bola prvá spolupráca s Chazelleom: „Damien vie, čo robí a jeho nadšenie strháva ostatných. Dáva vám pocit dôležitosti vašej postavy a umožňuje vám vyskúšať rôzne veci.“

„Claire som po prvýkrát zaregistroval v seriáli The Crown,“ spomína Chazelle. „Ale Prvý človek je, pokiaľ ide o úlohu, úplne odlišný – iná krajina, iný temperament, iná doba.“ Aj Olivia Hamiltonová súhlasí, že čas strávený s rodinami jej veľmi pomohol vcítiť sa do role Pat Whiteovej: „Najdôležitejším okamihom v príprave na rolu pre mňa bolo stretnutie s Bonnie Whiteovou, dcérou Pat Whiteovej a veľa som si odniesla z rozhovorov s jej synom Eddiem mladším.“ Podľa herečky „je dôležité, aby sme ukázali tesné puto, ktoré spájalo tieto rodiny pri práci v NASA.“ Dodáva, že pre ňu to bol príbeh muža, ktorý bol zle pochopený verejnosťou: „Veľa ľudí by povedalo, že Neil bol nedosiahnuteľný a uzavretý , ale ku svojim priateľom a k rodine bol milý. A toto chceme vo filme ukázať.“

Program Gemini: výber astronautov

Na predstaviteľov astronautov hľadali filmári hercov, ktorí by dokázali zaujať publikum a zároveň verne stvárniť postavy, ktoré predstavovali. „Každý z nich vyžaruje neuveriteľnú inteligenciu, silu a schopnosti,“ poznamenáva producent Klausner. „Je to ako keby sme sledovali originálne dokumentárne záznamy z domova týchto ľudí z čias Gemini a Apolla.“

Projekt Gemini bol nevyhnutnou prípravou na program Apollo, aby bola NASA pripravená na pristátie na Mesiaci. Desať posádok štartovalo od marca 1965 do novembra 1966 na dvojmiestnych kozmických lodiach na dráhu okolo Zeme, kde overovali nové technológie, nacvičovali manévre lodí a skúmali vplyv dlhodobého pobytu vo vesmíre. Medzi deviatimi mužmi vybranými pre projekt Gemini boli Neil Armstrong (Ryan Gosling), Ed White (Jason Clarke), Jim Lovell (Pablo Schreiber), Virgil „Gus“ Grissom (Shea Whigham), Pete Conrad (Ethan Embry), Elliot See (Patrick Fugit), David Scott (Christopher Abbott), Buzz Aldrin (Corey Stoll) a Richard F. Gordon (Skyler Bible).

Jason Clarke hrá postavu Eda Whitea, ktorý uskutočnil prvú americkú vesmírnu prechádzku v roku 1965 počas letu Gemini 4. Clarke vtipkuje, že pre úlohu atronauta bol určený od narodenia: „Narodil som sa 17. júla, čo bol deň, keď štartovali na Mesiac. Matka si zo mňa vždy uťahovala, že otec ma chcel pomenovať Armstrong Clarke.“ Clarke na Singerov scenár reagoval podobne ako Gosling. „Po prečítaní Joshovho scenára bolo jasné, že to bude výnimočný film o pravdepodobne jednom z najväčších úspechov v dejinách ľudstva,“ hovorí herec. Aj Clarke mal príležitosť stretnúť sa s rodinou Whiteových vrátane Whitovho syna Eda juniora a jeho dcéry Bonnie Whiteovej (dnes Baerovej). „Ed bol prvý Američan, ktorý vystúpil do vesmíru, takže tu je veľa záznamov,“ hovorí herec. „Či nám ich ukázali Rick, Mark a Ed junior alebo pracovníci NASA, cítili sme sa zvláštne. Mali sme veľké šťastie, že boli ochotní otvoriť nám dvere.“

Pabla Schreibera vybrali ako predstaviteľa Jima Lovella, ďalšieho z deviatich pilotov Gemini a veliteľa záložnej posádky pre Apollo 11. V Prvom človeku Lovell vystupuje najmä ako pozemný operátor komunikácie s Daveom Scottom a Neilom Armstrongom počas misie Gemini 8. Jeho predstaviteľ Schreiber oceňuje režisérovu pripravenosť. „Damien je jedným z najnáročnejších ľudí, s akými som kedy pracoval. Hneď keď som tú rolu dostal, poslal mi dlhý e-mail so všetkými rozsiahlymi výskumami, ktoré urobil, čo mi veľmi pomohlo vcítiť sa do toho obdobia.“

Producent Godfrey vysvetľuje, že Gus Grissom bol astronaut, o ktorom si väčšina ľudí myslela, že je rodený veliteľ: „Vnímali to tak, že on bude ten pravý. V tom čase posádku Apolla 1 považovali za tú, ktorá nakoniec pristane na Mesiaci.“ Filmový tím našiel Gusa v Sheovi Whighamovi. „Gus bol hrubá, ťažká, stará škola, skoro vrčal slová,“ pokračuje Godfrey. „A Shea túto kvalitu a sebadôveru má. Chceli sme ho ako protiváhu k ostatným postavám.“ Whigham, ktorý vyrástol na Floride, vysvetľuje, že program NASA pozná, lebo mohol sledovať štarty zo svojho domova: „Vyrástol som asi 30 míľ od mysu Canaveral, takže som mal šancu vidieť každý štart raketoplánu. A zakaždým som si hovoril, že by som sa tam tiež rád pozrel.“

Pre úlohu Peta Conrada, ktorý velil Gemini 11 a ktorý sa stal ako veliteľ misie Apollo 12 tretím mužom, ktorý chodil po Mesiaci, bol vybraný Ethan Embry. Pre herca to znamenalo prvú príležitosť zahrať si skutočnú historickú postavu. „O Petovi Conradovi je napísaný životopis Rocketman, ktorý som čítal niekoľko mesiacov predtým, ako sme začali,“ hovorí Embry. „Bol som schopný sedieť a čítať 300 strán faktických informácií, vďaka ktorým Pete urobil moju prácu ľahšou, ale zároveň náročnejšou. Keď vieš presne, kto to je, chceš urobiť maximum, aby si sa mu priblížil.“

Patrick Fugit k úlohe mladého kozmonauta Elliota Seeho (See) dopĺňa: „Máme astronautov ako Pete Conrad a Ed White, ktorí sú džokeji vesmírneho programu, a potom je tu Neil, trochu izolovaný ako civilista. Neil a Elliot boli z deviatich nových astronautov v programe Gemini jediní civilisti, a tak si vytvorili vzťah, ktorý medzi Armstrongom a jeho ostatnými kolegami nebol bežný.“

To, že Singerov scenár skúmal toto jedinečné priateľstvo, pre Fugita veľa znamenalo. Herec poznamenáva: „Osobitná pozornosť je venovaná kamarátstvu astronautov. V takom súťaživom prostredí je dôležité ukázať, že sa títo muži museli môcť vzájomne na seba spoľahnúť a že existovalo bratstvo – boli ako veľká rodina.“

Primárne poslanie programu Gemini je zdôraznené prelomovou misiou Gemini 8 s Armstrongom a Scottom, ktorí boli prví, kto spojil dve kozmické lode na obežnej dráhe Zeme. Tento míľnik sa ukázal byť dôležitý pre úspech budúcich misií a pre pristátie na Mesiaci. Pre rolu Scotta, druhého pilota pre Gemini 8, odporučila produkcia herca Christophera Abbotta. Keď sa loď Gemini 8 začala z dôvodu zaseknutého ventilu nekontrolovateľne otáčať počas dokovacej sekvencie, stratil Scott na chvíľu vedomie, ale Armstrong dokázal pohotovo zareagovať, zastaviť otáčanie a vrátiť loď bezpečne späť na Zem. Hoci Abbott pred natáčaním filmu o programe Gemini nič nevedel, rýchlo pochopil závažnosť tejto udalosti. „Uvedomil som si, ako bola misia Gemini 8 dôležitá a ako tento let podržal NASA v očiach verejnosti,“ hovorí herec. „Aj keď to nebol technicky úplne úspešný let, skutočnosť, že všetky problémy zvládli a v poriadku pristáli, umožnila, aby NASA pokračovala v prípravách na let na Mesiac.“

Projekt Apollo: život po Gemini

Cieľom misie Apollo 11 bolo dokončenie národného cieľa, ktorý stanovil prezident John F. Kennedy 25. mája 1961: pristáť na Mesiaci a vrátiť sa bezpečne na Zem. Aby sa traja piloti Apolla 11 zapísali do histórie, museli vykonať cestu trvajúcu od štartu po pristátie na Zemi 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd.

Mnoho z pilotov Gemini pokračovalo v projekte Apollo, ktorého cieľom bolo okrem iného vykonať vedecký prieskum Mesiaca a dosiahnuť pre USA vedúce postavenie vo vesmíre. Posádku Apolla 1 tvorili Gus Grissom (Whigham), Ed White (Clarke) a Roger Chaffee (Smith). Jedna z najhorších tragédií v histórii vesmírnych letov nastala 27. januára 1967, keď všetci traja zahynuli pri požiari veliteľského modulu Apolla počas predletového testu na myse Canaveral. Boli pripravovaní ako prvá posádka Apolla pre misiu na obežnú dráhu Zeme plánovanú na február.

Počas pobytu hercov v Kennedyho vesmírnom stredisku sa návšteva štartovacej rampy štartu Apolla 1 ukázala ako jeden z najemotívnejších momentov produkcie. „Bola to veľmi zvláštna skúsenosť,“ spomína Clarke. „NASA spoločne s Bonnie a Edom Whitovými nás zasvätili do niečoho, čo je pre nich veľmi cenné a my sme mali veľké šťastie, že s nami tieto spomienky zdieľali.“

Medzi pilotmi Apolla 11, ktorých poslaním bolo prvé lunárne pristátie, bol veliteľ Neil Armstrong, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin. Pri výbere hercov posádky Apolla 11 sa filmári zamerali aj na to, aby sa podobali skutočným astronautom.

„Zbožňujem Coreyho Stolla, je to ohromný herec a aj v skutočnosti vyzerá naozaj ako Buzz,“ smeje sa Godfrey. „Ale Buzz mal zápalnú povahu, s ktorou mali niektorí problém. Napriek tomu bol tiež nesmierne inteligentný a Neil u neho videl vlastnosti, ktoré považoval za nutné pre muža, ktorý s ním bude v kokpite. Aj Corey má oboje, má túto prenikavú inteligenciu, ale tiež má v očiach takú iskru, že si nie ste úplne istí, čo práve urobí. Kým Buzz vstúpi do nášho filmu, máte tu pokojnú skupinu priateľov. Potom však prichádza Buzz s veľkou energiou a osobnosťou, ktorá všetkých vyvádza z rovnováhy. Takže nechávame Coreyho vniesť túto energiu na plátno,“ hovorí Godfrey.

Mikea Collinsa, ktorý mal kľúčovú úlohu ako pilot veliteľského modulu, predstavoval Lukas Haas. Popisuje svoju skúsenosť s projektom ako príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život: „Je neskutočné, čo som sa naučil. Lety do vesmíru sú fascinujúcou témou a cítim požehnanie, že som bol súčasťou tohto projektu. Pri práci na filme som spoznal nových hrdinov a získal rešpekt k tomu, kde ľudstvo žije vo vesmíre.“

Inšpirovaný knihou Mikea Collinsa „Carrying the Fire: An Astronaut 's Journeys“ (Nosenie ohňa: Cesta astronauta) sa ho Haas rozhodol osloviť. „Keďže rád píšem listy, napísal som Mikeovi list, aby som sa viac dozvedel o jeho skúsenostiach. Odpovedal mi vo veselom tóne a písal mi, ako si prial , aby ho hral Mickey Rooney,“ smeje sa Haas. Bol prekvapený, keď Collins súhlasil s tým, že príde na natáčanie v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. A naozaj, Collins spoločne s Buzzom Aldrinom navštívili posledné natáčanie a potom sa stretli s hercami, ktorí ich hrali. „Mike je aj v reále rovnako príjemný a vtipný ako vo svojich listoch a stretnutie s ním bolo jedným z najhlbších momentov v mojom živote,“ dodáva Stoll.

NASA: muži vo vedení

Dvojicou veliteľov týchto odvážnych mužov boli riaditeľ letových operácií Donald „Deke“ Slayton, ktorého hral Kyle Chandler a Bob Gilruth, ktorého hral Ciarán Hinds. „Bob bol prvým riaditeľom vesmírneho centra a Dekeovým šéfom,“ poznamenáva Chandler. Dekeovou úlohou bolo vyberať mužov na misie na základe ich zručností a Bob v tom mal posledné slovo.“

Potreba tvorcov preukázať jednoznačnú autoritu im nebola cudzia. „Kyle má postavenie otca i trénera,“ smeje sa Godfrey. „Cítite, že by vás mohol potrestať. Potrebovali sme človeka, ktorý stál, čo sa týka autority a zrelosti, nad všetkými týmito astronautmi. A to presne vyžaruje z Ciarána, s ktorým by ste sa nechceli dostať do sporu.“ Slayton a Gilruth patrili k ľuďom, ktorým sa začali starosti, keď bola misia schválená – naraz bolo v ich rukách mnoho ľudských životov. Vzhľadom na to, že bola určitá pravdepodobnosť, že sa „ich chlapci“ nevrátia domov, stres, ktorý obaja zažívali, bol obrovský.

Casting malých úloh a kameá: zo života do filmu

Šéfka castingu Rose Locke mala za úlohu naplniť Chazelleove snahy o autentickosť. Pre spoluprácu preto získala Chrisa Calleyho, syna umeleckého skicára Paula Calleyho, ktorý bol jedným z prvých ôsmich umelcov vybraných NASA v roku 1962, aby dokumentoval americký vesmírny program pre misie Mercury, Gemini, Apollo a raketoplánu. Paul bol jediným umelcom, ktorý bol prítomný pri prípravách posádky Apolla 11 ráno 16. júla 1969, keď sa pripravovala na svoju cestu na Mesiac. Jeho náčrty raňajok posádky Apolla11 a ich obliekania do skafandrov sú vizuálnymi záznamami o aktivitách toho rána a uchoval ich jeho syn Chris. A tiež si vo filme zahral svojho otca, ako skicuje astronautov počas raňajok pred štartom.

Mark a Rick Armstrongovci sa nielen podieľali na projekte od začiatku, ale tiež mali roly v scénach z riadiacej miestnosti. „Hral som postavu Paula Haneyho, ktorý bol manažérom pre styk s verejnosťou. V podstate to bol zástupca tlače, ktorý bol v NASA,“ hovorí Mark Armstrong.

Vďaka Chazelleovmu lipnutiu na každom detaili cítil Armstrongov najmladší syn Rick, že príbeh jeho otca je v dobrých rukách. „Hrám riaditeľa letových operácií v letovom stredisku pre Gemini 8,“ vysvetľuje Rick Armstrong. „Keď som sa stal súčasťou filmu, chcel som hrať svoju úlohu čo najpresnejšie,“ hovorí. Autor predlohy Hansen si zasa zahral Dr. Kurta Debusa, riaditeľa Kennedyho vesmírneho centra, v scéne, kde astronauti Apolla 11 idú na štart ku kozmickej lodi. V rovnakej scéne má malú rolu aj Bonnie Baerová-Whiteová, dcéra Eda Whitea.

NASA vás víta: astronautická prípravka

Počas svojho rozsiahleho výskumu o NASA a misiách vedúcich k Apollu 11 sa Chazelle oboznámil s prácou v Kennedyho vesmírnom stredisku na myse Canaveral a v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. „Astronautický výcvik pre lety do vesmíru je neuveriteľne vizuálna udalosť. NASA nám otvorila svoje dvere nielen k miestam, ale aj k ľuďom, ktorí tam pracujú. Bol to pre mňa úžasný zážitok a chcel som sa ubezpečiť, že každý, kto hrá vo filme astronauta, má tieto skúsenosti z prvej ruky.“

Preto bolo dôležité poskytnúť hercom čas, aby sa mohli oboznámiť s témou, hovoriť s odborníkmi alebo si vyskúšať simulátory. Gosling, Clarke, Fugit, Embry, Whigham, Schreiber, Haas a Stoll absolvovali časť výcviku astronautov v oboch vesmírnych strediskách. Získali tak pohľad do zákulisia NASA v minulosti i súčasnosti. Pri nácviku praktických aktivít získali prehľad o výcviku astronautov, riadení letov a inžinierskych zručnostiach potrebných na lety ľudí do vesmíru. „Museli sme simulovať pohyb v nulovej a mesačnej gravitácii,“ vysvetľuje producent Klausner. „Potrebovali sme vidieť, kde astronauti pracovali a žili, čo jedli, ako trénovali a veľa iných detailov, ktoré pomohli hercom vcítiť sa do rolí.“ Ďalšou vecou, ​​ktorá hercom pomohla, bola návšteva putovnej výstavy „Cieľová stanica Mesiac: Misia Apollo 11“, ktorá obsahovala aj skutočný veliteľský modul Apolla 11 – Columbiu, v ktorej si mohli prezrieť obytný priestor trojčlennej posádky počas ich letu k Mesiacu.

Jednou z najzaujímavejších skúseností pre hercov bol ich čas strávený na zariadení umožňujúcom simulovať chôdzu po povrchu Mesiaca. Pablo Schreiber komentuje svoje skúsenosti s astronautickým tréningom: „Keď som dostal túto prácu, bol to jeden z tých okamihov v živote, kedy som si uvedomil, že som sa stal hercom z určitého dôvodu – a to, byť dieťaťom po zvyšok života. Predstava, že mám hrať astronauta a ísť do NASA, ako v Houstone, tak na myse Canaveral, a mať prístup ku všetkým ich tréningovým prístrojom, to bol splnený detský sen.“

Medzi technickými poradcami bol i Christian Gelzer, ktorý pracoval na projekte LLTV (Lunar Landing Training Vehicle – výcvikovom trenažéri pre pristátie na Mesiaci) a teraz pracuje ako hlavný historik spoločnosti Jacobs Technology pre Armstrongovo výskumné centrum NASA. K odbornej spolupráci bol prizvaný Joe Engle, ktorý slúžil ako pilot v amerických vzdušných silách a bol jedným z dvanástich testovacích pilotov X-15, spolu s Neilom Armstrongom.

Letíme do kozmu: Návrhy modulov a vesmírnych lodí

Hlavný výtvarník filmu Nathan Crowley pripúšťa, že sa vo svojej práci sústredí na drsnosť a realitu. „Snažím sa, aby veci vyzerali naozajstne,“ zhŕňa. „Preto sme napríklad v tomto filme použili miniatúry. Nesnažím sa znovu objaviť koleso; stačí používať staré metódy s modernými technológiami.“

Pre Chazellea bolo dôležité, aby ukázal nebezpečenstvo, ktorému čelili vesmírni priekopníci, ktorí, ako hovorí Crowley, „leteli vo vystrelených cínových plechovkách.“ Podľa svojich slov „nemal žiadny záujem ukázať slávu NASA, ale skôr tvrdý boj o Mesiac. Títo muži mali veľa vedomostí, a napriek tomu tam toho bolo toľko neznámeho. Boli to prieskumníci a mňa fascinovalo, ako trávili dni v takých obmedzených podmienkach.“

„NASA nám veľmi pomohla,“ hovorí Crowley. „Počas návštevy vesmírneho strediska na Floride som sa zblízka zoznámil s mesačným pristávacím modulom, v Houstone sme mohli podrobne preskúmať LLTV. Pritom sme študovali všetky dostupné príručky a ďalšie informácie, čo nám umožnilo vytvoriť si predstavu o ľuďoch, ktorí boli vnútri akoby uväznení.“ A dodáva: „Hovorím, že boli uväznení, pretože tie lode sú také malé, že v nich vyzerali ako v sardinkovej konzerve.“ Bolo potrebné vykonať tiež malé úpravy v modeloch lietadiel a kozmických lodí, pretože niektorí herci boli vyšší ako astronauti, ktorých hrali. „Apollo 11 bolo väčšie asi o päť percent,“ hovorí Crowley. „Lietadlo X-15 bolo v skutočnej veľkosti, ale trochu sme v ňom museli znížiť sedadlo, pretože Ryan je vyšší ako Neil a s prilbou by sa nevošiel do kokpitu.“

Problémy so slnkom a filmovanie „na Mesiaci“

Hoci Nathan Crowley už mal skúsenosti s vytváraním kulís vesmíru z filmu Interstellar režiséra Chrisa Nolana, vysvetľuje, že najväčšou výzvou filmu Prvý človek preňho bolo realisticky zobraziť Mesiac. „Toto bolo po prvýkrát, čo som vstupoval na Mesiac,“ hovorí a dodáva: „Keď som sa zoznámil so scenárom, vedel som, že tento film bude náročný, pretože budeme vytvárať prostredie pre X-15, Gemini, Apollo a pre pristátie na Mesiaci . K tomu sme ešte museli zhotoviť domácnosti astronautov, kancelárie a výcvikové priestory NASA v Houstone a na myse Canaveral.“

Chazelle s pomocným režisérom Linusom Sandgrenom vedeli, že osvetlenie rozsiahleho priestoru pre scény odohrávajúce sa na Mesiaci bude veľmi náročné. „Miesto pre mesačné exteriéry vybral Nathan v jednom veľkom lome. Jeho veľkosť presahuje akékoľvek iné priestory, ktoré kedy boli vo filme o Mesiaci použité. Na ich nasvietenie sme nemohli použiť viac svetiel, pretože sme chceli mať jeden zdroj svetla ako Slnko, a tým aj jeden tieň.“ Jediným riešením bolo urobiť najsilnejší svetelný zdroj na Zemi. „Hovorili sme s Davidom Pringleom, ktorý už predtým vyrobil stotisícwattovú lampu,“ hovorí Sandgren, „a spýtali sme sa ho, či by pre nás vyrobil 200-kilowattové svetlo, ktoré by bolo postačujúce pre natáčanie na tomto veľkom priestore.“

Rozľahlosť priestoru Mesiaca bola v úplnom kontraste s malým modulom, v ktorom prileteli astronauti. „Veliteľský modul má v priemere asi 3,5 metra a tí traja muži v ňom strávili viac ako týždeň,“ hovorí výkonný producent Adam Merims. „Bolo to neuveriteľne klaustrofobické a tesné miesto, na ktorom chcel Damien tiež ukázať, ako náročná to bola cesta. Mesiac, na ktorý vystúpili Buzz a Neil, sa oproti tomu zdal byť nekonečný a pre vyjadrenie tohto kontrastu sme použili najväčší dostupný filmový formát IMAX, 65 milimetrov. Tým sme umožnili divákom získať pocit, že sú tam s astronautmi.“

Je zaujímavé, že objektívy, ktoré kameraman a Chazelle použili na natáčanie, majú rovnaké šošovky, ako mali kamery, ktorými Armstrong a Aldrin zhotovili svojej slávne fotografie. Sandgren hovorí: „Snímky, ktoré nasnímali kamerami Hasselblad so šesťcentimetrovým negatívom, sme použili pre čo najvernejšie vytvorenie miesta pristátia. Napríklad ak bol na pôvodnej snímke uhol slnka na určitom mieste pätnásť stupňov, tak musel byť aj vo filme, aby bola zabezpečená rovnaká dĺžka tieňov.“

Pri diskusii o tom, ako zachytil slávne prvé kroky na Mesiaci, režisér hovorí: „Snažili sme sa byť čo najpresnejší aj v malých detailoch, ktoré robia pôvodné zábery takými vzrušujúcimi, ale zároveň tento okamih doplniť o emócie, ktoré sprevádzali film. Keď Neil Armstrong vystupuje z modulu, je to natáčané 16-milimetrovou kamerou, vďaka ktorej, keď vidíte ako sa trasie, máte pocit, že ste priamo pri tom.“

Naspäť v Houstone: riadiaca miestnosť

Vďaka tomu, že herci predstavujúci astronautov pred natáčaním navštívili riadiacu miestnosť, lepšie pochopili, čo môžu očakávať pri natáčaní, a tiež atmosféru vo vnútri miestnosti, kde sa ozvali slávne slová „Orol pristál“. „Videli sme pôvodnú aj súčasnú riadiacu miestnosť, z ktorej je riadená Medzinárodná vesmírna stanica obiehajúca okolo Zeme. Je to úžasný pocit, keď tam stojíte a sledujete to,“ hovorí Lukas Haas, predstaviteľ Collinsa.

Jedným z najväčších fanúšikov návrhárskeho tímu bol poradca Frank Hughes, ktorý sa podieľal aj na riadení letu Apolla 11. „Filmová riadiaca miestnosť vyzerá rovnako ako tá ozajstná v Houstone, a to je skvelé,“ zhodnotil. „Keď sme po prvýkrát v lete roku 2012 navštívili túto miestnosť, bol som zasiahnutý históriou, ktorá sa tu odohrala. Ale všetky konzoly boli mŕtve, elektrina bola odpojená, takže obrazovky boli stemnené, koberec špinavý, prosto to bolo deprimujúce,“ hovorí publicista a expert Rick Houston. „Takže keď som prišiel na prvý deň skúšok, trvalo mi pár okamihov, kým som si uvedomil, že to nie je skutočná riadiaca miestnosť. Poobzeral som sa a bol som ohromený tým, aká bola vierohodná. Režisér a jeho tím si uctili prácu tých, ktorí boli na tomto mieste a ktorých cieľom bolo starať sa o bezpečie astronautov a o zdarný priebeh misie.“ Crowley dodáva: „Jeden technik NASA mi povedal, že keď vstúpil do našej riadiacej miestnosti, vybavili sa mu všetky spomienky. To bol ten najlepší kompliment, aký môžete dostať.“

Otáčať, nakláňať, preklápať: trenažéry

Ďalšie zariadenie, ktoré Crowley a jeho tím museli postaviť, bol výcvikový modul pre pristátie na Mesiaci LLTV a viacosový trenažér. Technický tím bol schopný postaviť tieto zariadenia vďaka archívnym fotografiám a veľkej podpore NASA, ktorá im umožnila v Houstone podrobne preskúmať existujúci exemplár LLTV. „LLTV je stroj, do ktorého by ste dnes nikoho neposadili,“ vysvetľuje návrhár. „Keď Neila určili na prvý let na Mesiaci, jediný spôsob ako nacvičiť pristávací manéver, bol pomocou tohto špeciálneho stroja. Keď sa počas jedného testu kvôli závade katapultoval tesne predtým ako sa stroj rozbil o zem, musel sa doňho skoro vrátiť, pretože to bol jediný spôsob, ako sa naučiť pristávanie.“

J. D. Schwalm, vedúci špeciálnych efektov: „Keď som sa dozvedel, že sa chystajú znovu postaviť viacosové trenažéry, vedel som, že to bude náročná práca, ktorú každý nezvládne.“ Hoci používanie viacosového trenažéra bolo ukončené po skončení programu Mercury, rozhodli sa filmári začleniť ho do Prvého človeka, aby ukázali náročnosť výcvik, ktorým astronauti prechádzali. „Je to veľmi zložité zariadenie, ktoré nebolo používané od 60. rokov a nikto už nevedel, ako funguje,“ hovorí Schwalm. Viacosový trenažér bol navrhnutý tak, aby astronautom simuloval riadenie lode vo vesmíre vo všetkých troch osiach: otáčanie, stúpanie a naklápanie. Schwalm približuje tento proces: „Astronauti mali obmedzený priezor na prilbe, aby nevideli, kde sú a nemohli sa orientovať. Pri výcviku potom museli zastaviť otáčanie vo všetkých troch osiach, jednu po druhej – čo sa im hodilo, ak takáto situácia nastala vo vesmíre.“ Používanie trenažéra neskôr ukončili najmä preto, lebo v ňom astronauti nemohli pociťovať bezváhový stav, aký bol vo vesmíre.

Interiéry, kostýmy, domáce prostredie Armstrongovcov

Nathan Crowley sa spojil s lokačným skautom Kyleom Hinshawom, aby našiel štvrť zo šesťdesiatych rokov, kde by mohli postaviť dom z El Laga pri Houstone, v ktorom Armstrongovci bývali počas Neilovho pôsobenia v Johnsonovom vesmírnom stredisku. Najvhodnejšie miesto našli v Atlante: „Celá ulica tu vyzerala ako El Lago, bola to presne tá architektúra zo 60. rokov, ale novo postavená,“ hovorí Crowley. Na voľnom mieste v zástavbe potom postavili tehlu po tehle dokonalú repliku Armstrongovho domu vrátane vyhrievaného bazéna na dvore. Za dva týždne pobytu vo štvrti Roswell si miestni obyvatelia filmárov tak obľúbili, že im počas nočného natáčania vozili pečivo.

Ďalšie natáčanie prebiehalo v Kennedyho vesmírnom centre v Houstone, kde štáb strávil jeden deň snímaním obrieho pásového dopravníka, ktorý dopravoval raketu Saturn 5 z montážnej haly na miesto štartu. Produkcia potom odcestovala na leteckú základňu Edwards v Kalifornii, kde natáčali Armstrongove štarty a pristátia s testovacím lietadlom X-15.

Podobne bolo treba vytvoriť pre postavy filmu garderóbu z rokov 1961 až 1969, o čo sa starala kostýmová výtvarníčka Mary Zophresová so svojím tímom. Vďaka archívu NASA s množstvom fotografií mohla presne zistiť, aké oblečenie astronauti v rôznych situáciách nosili. „Archív NASA je pokladnicou informácií,“ hovorí. „Je tam všetko od čias X-15 a Gemini až po Apollo 11. Ako vesmírny program pokračoval, množstvo dokumentácie narastalo.“ Civilné oblečenie astronautov mohli výtvarníci rekonštruovať aj na základe fotografií Ralpha Morsea, ktoré sa zachovali v časopise Life.

Hor sa do nebies: kamera a špeciálne efekty

„Prvý človek je nielen veľkolepá dráma, ale tiež veľmi osobný Armstrongov príbeh,“ hovorí kameraman Linus Sandgren. Aj on už s Chazelleom spolupracoval na filme La La Land. „Osem mesiacov pred nakrúcaním sme diskutovali o tom, ako by sme mohli využiť úžasné archívne záznamy, ktoré NASA nahromadila počas rôznych misií Apolla,“ vysvetľuje výkonný producent Adam Merims. S ohľadom na kvalitu a obmedzenie uhlov kamery sa filmári rozhodli používať iba archívne zábery, pričom použili jedinečné riešenie využívajúce technológiu, ktorá bola použitá len v niekoľkých filmoch, ale nikdy v takomto rozsahu. Najväčšou výzvou bolo filmovanie efektov na kameru. „Existuje mnoho efektov, ktoré by sme dnes vytvárali pomocou počítačovej animácie, ale Damien ich chcel natočiť s hercami pred kamerou, od záberov výcviku na viacosové trenažéry až po bezváhový stav, keď letia vo vesmíre,“ hovorí J. D. Schwalm. „Výhodou tohto natáčania bolo, že sme každý deň videli jeho výsledok.“

Ďalší z radu trikov, ktoré tvorcovia použili, bolo umiestnenie kapsule Gemini 8 na pohyblivé rameno pred LED obrazovkou. Herec Christopher Abbott, ktorý hrá Davida Scotta, vysvetľuje: „Namiesto zeleného plátna sme sa pozerali na obrovskú LED obrazovku. Keď sme štartovali, pozerali sme sa oknom na oblohu, prelietali sme cez mraky do vesmíru. Keď sa loď začala natáčať, pozerali sme sa striedavo na Zem a na Slnko. Bolo to fyzicky veľmi náročné, ale oveľa realistickejšie.“

Na natočenie úsekov letov od štartu až po let k Mesiacu použil Crowley miniatúrne modely vesmírnych lodí. „Zvykol som si všetky objekty modelovať, aby som si urobil predstavu, ako budú vyzerať v priestore. Mám 3D tlačiarne, takže si všetko môžem vytlačiť a hneď posúdiť, či to spĺňa očakávania.“ K spolupráci si pozval Iana Huntera, špecialistu na zvláštne efekty (Temný rytier, Počiatok, Interstellar) a veľkého priaznivcov technologického pokroku, ktorý vysvetľuje, ako sa vo veľmi krátkom čase zmenili možnosti. „Pracoval som na miniseriáli HBO Zo Zeme na Mesiac a v tom čase sme robili väčšinu práce ručne – od výkresov kozmických lodí až po stavbu a filmovanie. Od tej doby sa technológia veľmi zmenila a teraz si môžeme stavať modely na 3D tlačiarňach.“ Aj tak však museli tvorcovia veľkú časť práce urobiť ručne, aby bol výsledok dosť vierohodný. Napríklad hlavná časť Apolla – CSM (spojený veliteľský a servisný modul) mal kovový povrch, takže na jeho model ručne nalepili kovovú pásku, aby získali rovnako reflexný povrch.

PK

Zdroj: Universal Studios / Cinemart

Multimédiá

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1