Ján Petrovič, generálny riaditeľ Sekcie energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR: Spotreba elektrickej energie na Slovensku v uplynulých rokoch narástla, aj keď nie tak vysoko, ako boli predpoklady na začiatku storočia. Treba povedať, že v roku 2008 došlo k radikálnemu zníženiu spotreby energií. V minulom roku sme však mali po prvýkrát ročnú spotrebu vyššiu ako 30 terawatthodín. Za posledné 3 – 4 roky sme mali asi trojpercentný medziročný nárast spotreby elektriny čo je dosť vysoko. Teraz podľa odhadov, ktoré robíme spoločne so Slovenskou energetickou prenosovou sústavou, pre najbližších päť rokov počítame s medziročným rastom v priemere o 1,54 %.
Samozrejme, spotreba elektrickej energie rastie aj s tým, že v niektorých sektoroch nahrádza priamo palivá – jedným z príkladov je elektromobilita. Na Slovensku by mohla mať vplyv na vyššiu potrebu elektriny na úkor ropy.
Regionálne rozdiely v spotrebe a ekologizácii
Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U.S. Steel Košice: Z globálneho pohľadu možno povedať, že dopyt po energiách síce rastie, ale tento medziročný rast sa spomaľuje. Sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými teritóriami, predovšetkým medzi východnou Áziou a štátmi OECD respektíve EÚ 28. Hlad po energiách v ázijských krajinách je omnoho väčší ako je dnes už u nás, a to v dôsledku toho, že vo vyspelých krajinách niekoľko rokov prebieha zvyšovanie energetickej efektívnosti.
Dopyt po elektrickej energii rastie štyrikrát rýchlejšie ako dopyt po iných druhoch energie. Ak hovoríme o autách na elektrický pohon, akosi očakávame, že to bude zelená energia. Obnoviteľné zdroje sú globálnym trendom a náklady s nimi spojené klesajú. Stále však nie sú v takej pozícii, aby nemuseli byť dotované.
Pokračuje výroba elektriny z uhlia, čo je aj prípad Slovenska. U nás tento zdroj pokrýva asi 10 % produkcie elektrickej energie. Vrchol energetickej spotreby uhlia sa očakáva v najbližších 5 – 8 rokoch a vrchol spotreby ostatných palív – olejových a iných – v najbližších 20 rokoch.
Obnoviteľné zdroje sa stávajú úplne konkurencieschopnými
Veronika Galeková riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI): Chcem opraviť informáciu od predrečníka, že obnoviteľné zdroje energie sú lacné vďaka dotáciám. Je to častý omyl. Je pravda, že na Slovensku máme dotované zdroje – preto, lebo v roku 2010 to bol bežný model nielen v rámci Európskej únie, ale v podstate celosvetovo na rozbeh týchto zdrojov. Ale teraz, po ôsmich rokoch v rámci podmienok pre inštalácie, ktoré sa stavajú odteraz ďalej, sme plne konkurencieschopní. Máloktorá technológia je dnes tak vysoko vyvinutá za ako je „slnko a vietor“ a cena elektriny z obnoviteľných zdrojov je celosvetovo už relatívne nízka a konkurencieschopná.
Napríklad ak sa vo Francúzsku elektrina predáva povedzme za 58 eur za megawatthodinu, nie je to preto, že by bola dotovaná, ale je to výsledok aukcie. Pretože výstavba takejto elektrárne je veľmi rýchla, dá sa umiestniť kdekoľvek a bežná prevádzka je pomerne bezúdržbová a nenáročná. Výhodou oproti fosílnym palivám je, že nie sme závislí od vývoja cien suroviny na trhu.
Obnoviteľné zdroje sú dnes konkurencieschopné preto, lebo sme ich dotovali a tie peniaze sa vrátili do vývoja. V roku 2010 boli bežné solárne panely s výkonom okolo 180, maximálne 200 wattov, dnes to je blízko 400 W. S veternými technológiami je to podobné. Aj keď tam nie som špecialista, ako to sledujem, je to veľmi porovnateľné v tom, že aj výkon veterných turbín sa zvýšil a energiu vyrábajú podstatne efektívnejše.
Ďalšími krokmi sú akumulácia a decentralizácia
Radoslav Štompf, predseda predstavenstva spoločnosti Fuergy: Podpora zo strany Európskej únie smerovala v prvom kroku k zatepľovaniu, znižovaniu spotreby určitým pasívnym spôsobom, vymieňajú sa klasické žiarovky za LED žiarovky, znižuje sa spotreba zatepľovaním výmenou okien a podobne. Ale tieto pasívne spôsoby majú niekde svoj koniec a dnes v Európe a na Slovensku musíme prejsť na spôsoby aktívneho znižovania a zefektívňovania výroby.
Jedným z týchto spôsobov je akumulácia energie. Nechcem tu hovoriť o lítiových batériách, ale o akumulácii rôznymi spôsobmi – prostredníctvom tepla, chladu, tlaku, kopy štrku – uskladnenie energie sa môže realizovať pomocou rôznych nosičov. Ide o akumuláciu a následné využitie energie v správnom čase – a treba k tomu pridať zelenú energiu a nasmerovať výrobu čo najbližšie k spotrebiteľovi.
Veľká legislatíva Energetickej únie je na obzore
Ján Petrovič: Čo sa týka akumulácie a moderných, tzv. smart riešení, v súčasnosti sa dokončuje veľká legislatíva európskej Energetickej únie. Je to dovedna osem predpisov a z toho štyri sa týkajú nového dizajnu trhu s energiou. Bude to dosť veľká revolúcia v tejto oblasti. Momentálne sú tieto smernice vo finálnom rokovaní v priebehu budúceho roka by mali byť schválené.
Táto legislatíva má zadefinovať nových účastníkov trhu – či sú to prosumers – samovýrobcovia elektriny – alebo agregátori a energetické komunity. Takže aj ohľadom akumulácie bude treba zadefinovať nových účastníkov trhu, ich práva a povinnosti, väzby medzi nimi.
Dôležité sú motivačné faktory pre OZE, ktoré by mali z nášho pohľadu zohľadniť nákladovú efektívnosť. Nedávno prijatý nový zákon chce zmeniť od budúceho roku pravidlá podpory na Slovensku. Aukcie by mali vygenerovať najnižšiu cenu od zdrojov, ktoré nebude potrebné podporovať.
Vo veľkých prevádzkach rozhoduje stabilita dodávok
Miroslav Kiraľvarga: Výroba ocele a železa je jedným z obrovských spotrebiteľov elektrickej energie. My v U.S. Steel sme schopní pokryť našu spotrebu vlastnou výrobou elektriny na úrovni až 70 %, čo, samozrejme, kolíše podľa toho aká je výroba.
Prirodzene, naším zámerom je vyrábať energiu lacnejšie ako ju nakupujeme. S ministerstvom hospodárstva sme podpísali zmluvy o tom, že budeme pokračovať cestou energetickej efektívnosti a dekarbonizácie. To ide ruka v ruke so znižovaním spotreby a zvyšovaním podielu zelenej energie.
Na druhej strane, každému je jasné, že podnik ako železiarne nemôže stáť na nespoľahlivých dodávkach elektrickej energie; tie dodávky musia byť konštantné a garantované.
Budovy budú musieť mať vlastné zelené zdroje
Veronika Galeková: Legislatíva EÚ smeruje k prosumerom a decentralizácii energetiky. To sa dotýka aj budúcnosti stavby budov. Z predpisov pre budovy, ktoré majú byť po r 2020 v pasívnom štandarde, nepriamo vyplýva, že sa nezaobídu bez svojho zdroja vlastnej energie, pretože by nemohli byť schválené v takom štandarde. Je tam tiež tlak na to, aby si nejakým spôsobom riešili svoju spotrebu elektriny. Pokiaľ hovoríme o mestách, tak tam bude obvykle riešením, čo sa týka konštrukcie tých budov, fotovoltika.
Čiže sa dostávame k tomu, že vlastná elektráreň v budove nie je nejaká budúcnosť ani niečo extra, ale malo by to byť v podstate aj právo. Z tohto pohľadu je definovaný aj ten legislatívny balíček, ktorý definuje prosumerov.
Ide v podstate o kombináciu výrobcov a spotrebiteľov (consumer) energie. V praxi to napríklad znamená, že domácnosť v čase, keď nikto nie je doma, produkuje energiu, ktorú možno predať, dodávať, darovať alebo skladovať. A naopak, v iných časových úsekoch má zasa právo energiu konzumovať a kupovať od niekoho, kto jej má prebytok.
Energetické smart cities sa stávajú realitou
Veronika Galeková: Nie ďaleko od nás, ani v budúcnosti, ale teraz a v susednom Rakúsku už sú takzvané smart cities – prepojené administratívne a obytné štvrte, ktoré fungujú na tomto princípe. Keď sú ľudia v práci, ich domy produkujú elektrickú energiu a zásobujú tú administratívnu štvrť, a potom večer zasa naopak. Takýto decentralizovaný systém má význam aj v prípade výpadkov či prírodných katastrof, ktoré v prípade centralizovanej energetiky obvykle vyraďujú aj veľké územia a celky. Keď si domy dokážu vyrobiť vlastnú energiu, bude celá krajina bezpečnejšia a stabilnejšia.
Pripravil: JF
Prečítajte si tiež:
Obnoviteľné zdroje sú z dlhodobého pohľadu efektívne, Slovensko by ich nemalo blokovať
Producenti zelenej energie vyčítajú vláde, že málo dbá o obnoviteľné zdroje
Pixabay
