„V Maroku som si uvedomil, že moje chápanie farieb je totožné s tým, ktoré je v zelligových kachličkách, zouacoch, dželábach a kaftanoch. Za smelosť v tvorbe, ktorú som si odvtedy osvojil, vďačím tejto krajine, jej energickým harmóniám, odvážnym zmesiam farieb, zanieteniu pre kreativitu,“ napísal Yves Saint Laurent v roku 1983, sedemnásť rokov po svojej prvej návšteve mesta pod Veľkým Atlasom.
„Táto kultúra sa stala aj mojou – ale neuspokojil som sa len s jej prijatím; ja som ju anektoval, transformoval a adaptoval,“ tvrdil veľký návrhár.
Taký silný marocký impulz môže byť u YSL aj prekvapujúci, keďže sám bol dieťaťom severnej Afriky – narodil sa a vyrastal v alžírskom Orane. Ten však bol v jeho (koloniálnych) časoch zrejme viac francúzsky ako orientálny.
Návštevníci múzea YSL v Marákeši, ktoré je dvojičkou rovnomennej inštitúcie v Paríži, môžu sami posúdiť a odhadovať inšpiračné zdroje pre návrhy modelov s výraznou farebnosťou a prírodnými odtieňmi evokujúcimi možno skôr Afriku ako Západ.
Dodajme, že vyššie spomínané zouacy predstavujú farebné nátery, ktorými v Maroku zdobia drevené a iné povrchy vrátane dekoratívnych intarzií. Dželáby sú zasa dlhé rúcha obyvateľov tohto regiónu, chrániace pred slnkom a horúčavou, tiež s osobitými farebnými odtieňmi.
Yves Saint-Laurent v Marákeši v 70. rokoch
M-YSL-M alebo: Architektonická modernita v kánonoch tradícií
Saint Laurent, ktorý zomrel v roku 2008, by bol zrejme spokojný s funkčným a vzhľadovým riešením inštitúcie v Marákeši zameranej na prezentáciu jeho osobnosti, kde „múzeum“ je aj trochu prekonané slovo.
Ide vlastne o akúsi kunsthalle so stálou monotematickou expozíciou, ktorá sa primárne orientuje na zahraničných turistov a estetických fajnšmekrov. Sú v nej aj priestory na dočasné výstavy (napr. v čase návštevy autora to bola prezentácia Christa), v kinosále sa konajú filmové projekcie.
Umožniť všetku túto funkčnosť aj s príslušným (západným) návštevníckym komfortom a pritom dostáť estetickým nárokom vyplývajúcim zo slávnej značky YSL bolo úlohou architektov so zadaním postaviť sídlo Múzea Yva Saint-Laurenta v Marákeši (mYSLm) z gruntu. Ďalšou samozrejmou požiadavkou bol rešpekt ku geniu loci – estetickým tradíciám „Červeného mesta“, ako ho prezývajú podľa typických tehlových stavieb.
Architektonické štúdio KO z Paríža napokon vytvorilo celkom fotogenický brutalistický objekt zapadajúci do okolitého čiastočne zastavaného, čiastočne ozeleneného prostredia, s prepracovanými detailmi. (Takýto tvorivý komfort nebol v prípade sesterského parížskeho múzea, ktoré sídli v staršom dome v mestskej zástavbe.)
Pôsobivá inštalácia s defilé farebnej fantázie
Srdcom mYSLm, tejto galérie globálnej módy na kraji Sahary, je veľká stemnená sieň s pôsobivo nasvietenými modelmi najmä ženských odevov od slávneho „couturiera“. Asi päťdesiatka exponátov predstavuje prierezový výber z toho najlepšieho, čo YSL vytvoril od raných 60. rokov až po prvé roky 21. storočia.
Vystavené modely sa obmieňajú, pričom do svetla reflektorov sa dostanú aj také, ktoré v minulosti neboli verejne uvedené.
Scénografia a réžia je špičková; premietacie zóny na tmavých stenách za figurínami ukazujú videá a obrázky zo Saint-Laurentovej kariéry a života, všetko podfarbuje zvuková kulisa s mixom žánrov od talianskej opery až po Rolling Stones.
Ďalšími bonusmi sú vystavené kolekcie šperkov, fotografie, skice a ďalšie predmety spojené so značkou YSL.
YSL, Majorelle, záhrada a Bergé
Jacques Majorelle (1886 – 1962) a Yves Saint Laurent sa nikdy nestretli, ale ich mená sa navždy spojili, a to práve v Marákeši. Francúzsky maliar Majorelle prišiel po prvý raz do Maroka skoro päťdesiat rokov pred Saint-Laurentom a natrvalo sa tam usadil, očarený orientálnymi scenériami.
Jeho koníčkom bola starostlivosť o veľkú záhradu na pozemku, ktorý si v 20. rokoch kúpil v okrajovej štvrti a postupne tam vysadil rôzne exotické rastliny.
Záhrada bola nenápadným tichým miestom prístupným verejnosti, na ktorom potom rád trávil čas aj Yves Saint Laurent. A v jej susedstve si neskôr kúpil veľký dom – vilu Oasis.
Bol to napokon on, kto zachránil toto miesto, po Majorellovej smrti už roky zanedbané, keď sa naň koncom 70. rokov upreli zraky hotelových developerov. V biznise a čiastočne aj v osobnom živote tvoril YSL dvojicu s podnikateľom menom Pierre Bergé a spolu s ním sa postaral o vykúpenie pozemku a nové zveľadenie botanickej záhrady.
Pre oboch je dnes záhrada zároveň aj cintorínom – v nej rozptýlili ich popol. Bergé, ktorý stál na čele snahy o vybudovanie dvoch múzeí YSL – v Paríži a Marákeši – zomrel mesiac pred ich otvorením, v septembri 2017.
Saint Laurentovo múzeum v Marákeši sa nachádza v blízkom susedstve „Jardin Majorelle” a od svojho vzniku s ňou tvorí dvojičku z hľadiska programu turistických návštevníkov mesta, ktoré je ako celok turistickým cieľom číslo jeden v krajine. K obom prúdia davy zahraničných návštevníkov a čakajú v dlhých radoch na chodníku ulice Yva Saint Laurenta na to, aby mohli vstúpiť a obdivovať tak krásy rajskej záhrady, ako aj kreácie jedného z najznámejších predstaviteľov módnej tvorby našich nedávnych čias.
Juraj Filin
Foto: autor; Musée Yves Saint Laurent Marrakech / Nicolas Mathéus, Reginald Gray, Saad Alami
Články o Maroku, ktoré by Vás mohli zaujímať:
Nielen Casablanca a Marrákeš. Čo treba vidieť v Maroku?
Maroko – země absolutních kontrastů
Na videu:
Tlačová konferencia Nadácie Pierre Bergé – Yves Saint Laurent v Paríži v júni 2017 venovaná otvoreniu dvoch múzeí YSL, s účasťou Pierrea Bergé (vo francúzštine)
