Brownfieldy v Bratislave a ako s nimi pracovať

Autor JF / TS január 2020 -
Brownfield na mieste bývalej cyklistickej dráhy v Bratislave. Brownfield na mieste bývalej cyklistickej dráhy v Bratislave. banm.sk

Hlavné mesto Slovenska sa v uplynulých rokoch stalo jedným zo stredoeurópskych centier, ktoré priťahujú ako ekonomické aktivity, tak aj nových obyvateľov.

Ako sa mesto rozvíja, tak menia charakter aj mnohé lokality. Nová výstavba sa realizuje nielen v okrajových častiach mesta a v okolitých obytných satelitoch, ale aj vo vnútornom meste.

Kedysi najmä výrobné a logistické územia, označované aj ako brownfieldy a greyfieldy, sú premieňané na polyfunkčné územia s bývaním, službami, administratívou a obchodmi. Takéto nové developerské projekty vypĺňajú „hluché miesta“ a menia obraz mesta.

Súčasné a minulé hnedé plochy

„Kedysi bola brownfieldom Eurovea a Hotel Kyjev s Kamenným námestím, ďalším bude možno Incheba. Zimný prístav, Trnavské mýto,“ uviedol architekt Branislav Kaliský na nedávnej konferencii Urbansummit.

Zároveň varoval pred zanedbávaním koncepčného prístupu k brownfieldom zo strany samospráv. „Tvárime sa, že ich problém sa nejako vyrieši. Samé sa však nevyrieši nič – a keď áno, tak nie v náš prospech,“ vyhlásil B. Kaliský.

Erika Horanská zo sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR v tejto súvislosti zdôraznila význam spolupráce vlastníkov a ich kooperácie s mestom.

Multifunkčné štvrte sú trendom

Zahusťovanie centier miest je celosvetovým trendom, mestá sa stávajú tzv. mestami krátkych vzdialeností. To znamená, že vznikajú viac polyfunkčné územia ako územia so silnou prevahou jednej funkcie, ako bolo zvykom v minulosti.

Developerské procesy verejnosť vníma nejednoznačne. Jedna časť ho hodnotí pozitívne a tvrdí, že prispievajú k atraktivite mesta, iní ho zasa vnímajú ako proces, ktorý sleduje ekonomický profit často na úkor kvality mestského prostredia.

Do diskusie o brownfieldoch na Urbansummite prispel aj Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. V rámci spolupráce viacerých strán zdôraznil aj potrebu účasti štátu, prípadne aj eurofondov.

„Bratislavská Filiálka je príkladom brownfieldu, ktorý si bude vyžadovať masívnu finančnú podporu, či už zo strany Európskej únie, ale aj štátu, takáto aktivita nemôže byť len vecou mesta,“ uviedol R. Kusý.

Úlohy štátu a mesta

Štát by mal v takom prípade podľa Rudolfa Kusého zabezpečiť koordináciu majiteľov a činností na takýchto územiach a vypracovanie stratégie na komplexné riešenie týchto otázok.

Zainteresovaní považujú za problém nedostatky v rámci územného plánovania a povoľovacieho procesu na území Bratislavy. Medzi developermi prevláda názor, že robiť dobrý development je boj. Ich problémom je byrokratický proces a zlý územný plán, ktorý nenačrtáva smerovanie rozvoja Bratislavy a nejasnými formuláciami vytvára priestor na rozdielne výklady.

„Veľa slušných developerov sa stráca kvôli tomu, že nemáme dobrý územný plán,“ potvrdil Branislav Kaliský.

JF / TS

 

Mohlo by vás zaujímať:

Projekt Eurovea 2 vstupuje do fázy prípravných prác; J&T to vo výsledku chce mať úžasné

Suburbanizácia: Ako sa mení zázemie Bratislavy

Partneri