Čo by sa malo v blízkom čase urobiť z hľadiska evidencie škôd a špecifikácie pomoci?
Prvým krokom je zmapovať a vyčísliť škody – doslova na úrovni jednotlivých subjektov. Nielen podnikateľských, ale napríklad aj miest a obcí.
Najjednoduchšia je cesta zdola. Sme v digitálnej online dobe, preto elektronický formulár, cez ktorý by sa zisťovala nielen aktuálna situácia, ale celková ekonomická kondícia každého, kto bol zasiahnutý, by vytvoril takpovediac zdola ekonomický register pomoci – koronaregister, ako som ho pracovne nazval. Obsahoval by kompletné údaje o vplyve súčasnej situácie na podnikateľské, ale aj celkové ekonomické prostredie na Slovensku.
Následne je možné vyčísliť dopady a aj adresne nasmerovať podporu. Umožní to vláde rozhodnúť sa, čo všetko a v akom rozsahu vie sanovať.
Ing. Milan Mozolák (zdroj: MM via Trend)
Ako chcú pomôcť slovenskí audítori?
My audítori sme už pred vyhlásením mimoriadnej situácie mali prehľad o kondícii a správaní firiem, v ktorých pôsobíme.
Oslovili sme našich členov, aby sme spoločne zmapovali aktuálne prostredie a vypracovali návrhy, ako pomôcť. Určite sa s našimi poznatkami a návrhmi podelíme; takto chceme podať pomocnú ruku vláde ale aj ostatným autoritám.
Vláda uvažuje o niekoľkomiliardovej injekcii pre hospodárstvo. Zo skúsenosti vieme, že kontrolné mechanizmy pri veľkých dotáciách často zlyhávajú a podpora sa nemusí dostať do správnych rúk.
Túto oblasť bude nevyhnutné dôsledne kontrolovať. My audítori z vlastných skúseností vieme, čo všetko môže byť zneužité a, bohužiaľ, aj bude zneužité.
Kontrola a vykazovanie sanácie, ktorá sa dotkne množstva firiem cez jednotný systém evidencie, by práve preto mohli byť zaujímavé pre ústredné orgány.
Podľa môjho názoru, opatrenia a pohľad len „zhora” nebudú stačiť, potrebná bude rýchla spätná väzba, či sú prijaté zmeny zákonov a opatrenia účinné, či trafili koho mali a v rozsahu, ktorý sa uvažoval. Tu je práve priestor pre spätnú väzbu aj od nás audítorov.
Aké by mali byť hlavné zásady takého kompenzačného procesu?
Pomoc by určite by nemala sanovať ušlé zisky, ale len vzniknuté škody. Ako motivácia by určite mnohým pomohlo aj pravidlo – kto si pomôže sám, bez pomoci štátu, bude zvýhodnený oproti tým, ktorí dostanú konkrétnu finančnú dotáciu.
Tu mi napadá paralela k slovám: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže“ s modifikáciou „Pomôž si sám, aj štát ti pomôže“.
Samozrejme, dôležitý princíp pri takomto masívnom rozsahu pomoci je transparentnosť.
Vráťme sa ku koronaregistru. Ako by mal fungovať?
Register by mohol fungovať dlhodobo, až kým neodznejú všetky negatívne vplyvy súčasnej situácie okolo koronavírusu.
V prvej etape by jednoduchým vyplnením formulára každý zadal svoje údaje, identifikoval by sa podľa oblasti pôsobnosti – podnikania, zadal identifikáciu škôd a negatívnych dopadov v štruktúrovanej podobe, samozrejme, korektne vyčíslenú.
Skrátka, online nebyrokratickým spôsobom by všetky údaje prišli na jedno miesto ako zdroj informácií. Nie u každého pôjde o jednorazový dopad, preto by sa dali zadávať údaje aj opakovane, napríklad mesačne, za kvartál a podobne.
Následne je možné takéto dáta vyhodnotiť. A údaje by napríklad bolo možné označiť už pri prvom spracovaní, či ich už pokrylo vládne opatrenie alebo zákon a podobne.
Z celkových údajov by sa dalo presne vyčísliť, koľko, kde a komu treba pomôcť. A koľko a v akom pomere sme schopní pomôcť. Koronaregister by poskytol veľmi rýchlu spätnú väzbu.
Aké by boli kontrolné mechanizmy?
Nastúpili by už v ďalšej etape rozdeľovania konkrétnej pomoci. Dôveruj, ale preveruj. Najprv overiť údaje a následne prideliť pomoc.
Tu by bol priestor aj pre novinárov. Register by mohol byť verejne prístupný, a preto by bola možná aj verejná kontrola.
Audítori boli aj v pokojnejších časoch konfrontovaní s častými zmenami legislatívy. Teraz k tomu pristúpia zmeny zamerané na zmierňovanie vplyvov epidémie. Ako by sa to dotklo koronaregistra?
Domnievam sa, že práve koronaregister by mohol byť platformou na získavanie overených a pravidelne aktualizovaných informácií pre žiadateľov o kompenzácie.
Potenciálny žiadateľ by zadaním údajov, kto je a v akej oblasti podniká, dostal on-line odpoveď, ktoré opatrenia sa ho aktuálne týkajú a o aký typ pomoci môže požiadať.
PRServis / SKAU
Ďalšie články k téme:
Tvrdý dopad koronavírusu na biznis: Potrvá to možno pol roka, myslia si svetoví topmanažéri
Koronavírus a biznis: Vplyv situácie na dodávateľsko-odberateľské vzťahy a právny pohľad
Hotely očakávajú menej ako polovičné ročné tržby
