Investori z krajín EÚ pôsobiaci na Slovensku síce očakávajú ekonomickú stagnáciu, oveľa optimistickejšie však vnímajú perspektívy vlastného biznisu.
Vyplýva to z nedávneho prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, na ktorom sa zúčastnilo 70 spoločností. Najsilnejšie riziká pre ne vyplývajú z vysokých cien energií a situácie na trhu práce. Veľká väčšina by na Slovensku opäť investovala.
Hospodárska situácia a očakávania
Hodnotenie slovenskej ekonomiky po krízových udalostiach v roku 2022 je relatívne pozitívne: približne tri zo štyroch opýtaných spoločností (76 %) hodnotia súčasnú ekonomickú situáciu ako uspokojivú, iba jedna z desiatich (9 %) ako zlú.
Naopak, výhľad ďalšieho vývoja hospodárstva ako celku zostáva opatrnejší. Tu je pomer medzi optimistickými a pesimistickými očakávaniami mierne negatívny (-2 %), presne polovica účastníkov prieskumu neočakáva v tomto roku žiadnu zmenu hospodárskeho vývoja.
Vyššia miera spokojnosti prevláda pri hodnotení vlastnej podnikateľskej situácie. Za dobrú ju považuje 43 % respondentov a len tri percentá majú negatívny názor.
Prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (AHK Slowakei) Peter Lazar konštatuje: „Ešte nikdy v dvadsaťročnej histórii prieskumu sa na zlé podnikanie nesťažovalo tak málo firiem.“
Väčšina firiem je tiež v porovnaní s minulým rokom optimistickejšia, pokiaľ ide o vyhliadky. Podiel firiem, ktoré neočakávajú žiadnu zmenu, je opäť 50 %. Pomer medzi pozitívnymi a negatívnymi podnikateľskými očakávaniami však predstavuje 24 %, čo je najvyššia hodnota od roku 2018, kedy bol zaznamenaný boom.
Zvýšená dôvera sa odráža aj v ďalších ukazovateľoch. Každý druhý investor (51 %) očakáva zvýšenie svojho celkového obratu a viac spoločností ako pred rokom predpokladá aj zvýšenie počtu zamestnancov (43 %), ako aj kapitálových výdavkov (36 %).
„Spätná väzba od spoločností jasne ukazuje, že sme sa odrazili od dna,“ komentuje prezident AHK Lazar.
Mzdové náklady
Po tom, čo účastníci prieskumu očakávali výrazný nárast mzdových nákladov už v predchádzajúcom roku, sa spoločnosti pripravujú na ešte výraznejší nárast v tomto roku. V priemere sa očakáva nárast mzdových nákladov o viac ako 9 %.
„S takýmito tempami nárastu bola dokonca prekročená úroveň spred korony. Inflačné tlaky a neistá situácia na trhu práce trápia firmy,“ konštatuje Peter Lazar.
Polovica firiem zároveň považuje mzdové náklady za hlavné riziko pre rozvoj podnikania v nasledujúcich dvanástich mesiacoch.
Riziká: Ceny energie, trh práce a dopyt
Údaje z prieskumu toto hodnotenie potvrdzujú. Vývoj cien energií a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sú hlavnými rizikami pre mnohé spoločnosti. „Akokoľvek potešiteľné môžu byť rozvojové zámery v oblasti zamestnanosti, mnohé spoločnosti rýchlo narazia na svoje limity, pokiaľ ide o nábor nových pracovníkov,“ upozorňuje P. Lazar.
Pre 57 % účastníkov prieskumu je preto nedostatok zamestnancov jednou z najväčších hrozieb pre podniky v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. „Polovica opýtaných spoločností na to reaguje zvýšenou automatizáciou a digitalizáciou, ale aj investíciami do ďalšieho vzdelávania,“ dodáva prezident AHK.
Vysoké ceny energií sú tiež vysoko v zozname podnikateľských rizík. Vďaka nedávnej stabilizácii cien sa podiel zasiahnutých podnikov znížil zo 69 na 57 %, ale celková vysoká úroveň cien stále predstavuje veľkú hrozbu.
Situácia v oblasti dopytu zostáva kritická aj pre 56 % európskych investorov na Slovensku. Ešte pred rokom bol tento podiel len 47 %.
Naopak, pozitívny vývoj bolo možné pozorovať pri cenách komodít. Kým vlani ich 63 % označilo za hlavné podnikateľské riziko, tento rok tak urobilo len 34 %. „To svedčí o tom, že úzke miesta v dodávateľskom reťazci sú už pre mnohé spoločnosti vyriešené,“ vysvetľuje Peter Lazar.
Záväzok voči Slovensku ako miestu podnikania
Európski investori naďalej zhodne oceňujú kvalitu lokality. Slovensko žiari z hľadiska členstva v EÚ, platobnej disciplíny, produktivity a ochoty zamestnancov podávať výkony, ako aj dostupnosti a kvality miestnych dodávateľov. Tu je hodnotenie podobne pozitívne ako v predchádzajúcich rokoch. Spokojnosť s členstvom v EÚ sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom dokonca zvýšila.
„Rok po vypuknutí vojny na Ukrajine firmy o to viac pociťujú, aká je pre nich dôležitá vynikajúca integrácia Slovenska do EÚ a spoločného trhu,“ dodáva prezident AHK Lazar.
Pokiaľ ide o negatívne hodnotené kritériá, zlé známky dali opýtaní investori popri dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily politickej stabilite a predvídateľnosti hospodárskej politiky.
Okrem toho sa boj proti korupcii a transparentnosť vo verejnom obstarávaní v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi opäť o niečo pribrzdili. „Pre opatrenia hospodárskej politiky vo volebných programoch strán náš prieskum určite poskytuje určité indície,“ hovorí Peter Lazar.
Prevažná väčšina opýtaných spoločností zo zahraničia v rámci európskych krajín (81 %) by si aj dnes vybrala Slovensko ako miesto pre investíciu. Lojalita je tak na druhej najvyššej úrovni za posledných šesť rokov.
Markus Halt, AHK Slowakei
Mohlo by vás zaujímať.
