Lesy SR chcú v lesnom hospodárstve využívať viac koní; pod Muráňom si chovajú aj vlastné

Autor SK máj 2020 -
Jarná bonitácia koní v SCHK Dobšiná Jarná bonitácia koní v SCHK Dobšiná MPRV SR

Šetrné a ekologické hospodárenie v lesoch si vyžaduje konskú silu, jej chov je však stratový. Na Slovensku ide najmä o domáce plemeno norik muránskeho typu.

„Dnešný človek si zvykol počítať konské sily pod kapotou. Myslím, že sa budeme musieť vrátiť k inému spôsobu, k rátaniu konských síl v našich lesoch. Verím, že k tomu prispeje aj obdobie, ktoré práve prežívame,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský pri návšteve chovného strediska.

„Musíme sa vrátiť k prameňom a skutočným hodnotám – a k nim živá konská sila, ktorá sprevádza človeka po tisícročia, jednoznačne patrí,“ dodal.

Sedemdesiat rokov chovu, tisíce odchovaných koníkov

Lesy Slovenskej republiky, š. p., prevádzkujú chov ťažných koní v rámci Odštepného závodu Revúca na dvoch hospodárskych dvoroch, v Dobšinej a Muráni-Veľkej Lúke.

kone 15501 3 Minister Ján Mičovský v žrebčíne

Chov bol založený v roku 1950 najskôr na Veľkej Lúke, potom pribudli ďalšie lokality. Výsledkom tamojšieho šľachtenia najmä od 80. rokov je plemeno norik muránskeho typu. To vychádza z pôvodného genofondu východoslovenských huculských koní krížených s plemenami fjord, hafling a norik.

„Kone z nášho chovu sú využívané predovšetkým na prácu v lese. Venujeme sa nielen ich zdravotnej starostlivosti, ale aj výchove a tréningu,“ vysvetlil Vladimír Šmelko, vedúci Strediska chovu koní  (SCHK) Dobšiná Lesov SR.

„Naše noriky sú unikátne tým, že sú väčšinu roka vo voľnej prírode. Aj vďaka tomu je o ne značný záujem. Na všetky žriebätá z tohto roku už máme zaregistrovaných záujemcov,“ informoval.

Súčasný stav stáda je asi 160 kusov, z toho asi 50 kobýl a päť plemenných žrebcov. Zvyšok sú mladé kone. V minulosti bolo stádo väčšie, malo až 350 jedincov. Súčasný počet kobýl sa považuje za šľachtiteľské minimum.

Podľa Vladimíra Šmelka odchovalo SCHK do súčasnosti celkovo 3 893 koní. Nedávno sa v stredisku uskutočnila ďalšia jarná bonitácia – zhodnotenie zdravotného a výživového stavu koní.

Výkonné a pracovité plemeno

Norik muránskeho typu je chladnokrvný kôň určený na prácu v lese, čomu zodpovedajú jeho vlastnosti – výkonnosť, odolnosť a pevná telesná konštitúcia. Je to pracovitý, dobre ovládateľný kôň s primeraným temperamentom.

Chov norického koňa sa v chovnom stredisku realizuje na základe vypracovanej koncepcie sa od 80. rokov. Jeho pôvod sa viaže k starorímskej provincii Noricum, ktorá sa nachádzala na území dnešného Rakúska. V 20. storočí sa rozšíril do ďalších krajín a vytvorili sa viaceré typy tohto plemena.

Plemennú knihu norika muránskeho vedie Zväz chovateľov koní na Slovensku (ZCHKS). „V súvislosti s norikom muránskym nás tlačí topánka s nastupujúcou generáciou. Stredné školy, ktoré majú vychovávať ošetrovateľov či furmanov, sa práci s chladnokrvnými plemenami venujú okrajovo,“ posťažoval sa František Grácz, výkonný riaditeľ ZCHKS.

„Cítime tu dlh voči norikovi muránskeho typu. Pevne preto verím, že aj proces duálneho vzdelávania zareaguje na potrebu chovu chladnokrvných koní na Slovensku,“ povedal.

Zocelené prírodou, vycvičené človekom

Podmienky chovu na Muráni a v Dobšinej sú špecifické. Mladé kone už od veku dvoch mesiacov chodia na pastvu vzdialenú niekoľko kilometrov s prevýšením 100 – 300 m. Od jedného roka až do dospelosti sú kone od mája do októbra na vonkajších pastvinách, kde sú celé obdobie vystavené vonkajším poveternostným podmienkam. Vo dne chodia za vzdialenou pastvou a v noci sú ustajnené v ohradách bez prístreškov.

Takéto náročné podmienky zvyšujú odolnosť ich organizmu. Každodenný pohyb na pastve v nadmorských výškach od 600 do 1 200 m n. m. umožňuje nadobudnutie výbornej pohyblivosti a prirodzenej obratnosti, čo je dôležitým predpokladom pri ich využití pri práci v lese.

na luke Lesy SR

V zimných mesiacoch prebieha výcvik koní, ktorý trvá tri mesiace. Kone sa potom predávajú vo veku štyroch rokov.

Vycvičený kôň vo veku štyroch rokov sa predáva v priemere asi za 1 800 eur , hoci podľa Lesov SR sú náklady na jeho štvorročný chov až desaťnásobne vyššie. Preto chovné stredisko hospodári so stratou, ktorá v roku 2019 dosiahla 678-tisíc eur.

Minister: Chov koní si zaslúži podporu

„Do našich lesov potrebujeme viac koní, pretože si to vyžaduje šetrné, prírode blízke hospodárenie v lesoch. Musíme dať viac peňazí nielen do podpory tohto chovu, ale aj lepšie zaplatiť ľudí, ktorí s týmito koňmi v našich lesoch pracujú a budú pracovať, podčiarkol minister Ján Mičovský.

Je to ťažká práca na sedem dní v týždni. Musíme preto podporiť aj stredné školstvo. Aby sme ukázali mladým ľuďom, že táto práca je krásna a že ich dokážeme oceniť,dodal.

Pri uplatňovaní princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov s dôrazom na jemnejšie výchovné a obnovné postupy je využitie koní prioritné. Je vypočítané, že na Slovensku vzhľadom na prírodné podmienky, je potrebné ročne priblížiť koňmi 8 až 10 percent všetkého vyťaženého dreva, upozornil riaditeľ OZ Revúca Ján Vavrek.

Uplatnenie teda naše kone majú. To, že sa nevyužívajú v plnej miere tam, kde je to potrebné, je spôsobené aj sociálno-ekonomickým vývojom v spoločnosti. Tiež nízkou atraktívnosťou každodennej tvrdej práce v lese, nutnosti celodennej a každodennej starostlivosti o koňa – úžasného živého tvora, zdôraznil.

SK

(Spracované zo zdrojov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Lesov SR)

chov koni na murani Lesy SR 

Mohlo by vás zaujímať:

Bratislavský lesopark má byť podľa ministra pôdohospodárstva väčší a prívetivejší pre rekreantov

Ako zlepšiť sledovanie ťažby a prepravy dreva

Poľovníctvo v Európe má podporu desiatok europoslancov

„Horské mlieko“ znamená, že kravy sa musia mať dobre

Napĺňanie parížskej dohody v EÚ: Emisné stropy a povinné vysadzovanie stromov

 

Partneri