Tri dôvody, prečo Slováci nedostatočne zhodnocujú svoje peniaze

Autor Kristína Schronerová september 2020 -
Tri dôvody, prečo Slováci nedostatočne zhodnocujú svoje peniaze Pixabay

Priemerný investor zarobil v podielových fondoch od roku 2016 len 6,4 percenta, čo je 1,4 % p. a. Je to pod úrovňou inflácie.

Pri inflácii 8,6 % v súhrne za 4 roky sa niet čo čudovať, že mnohí z nás ukladajú peniaze do „tehál“- teda nehnuteľností. Maroš Ďurik, CEO Across Private Investments, vysvetľuje, kde robia Slováci v investovaní najväčšie chyby.

1. Peniaze držíme v bankách

Slováci majú v bankách uložených takmer 40 miliárd eur. Od roku 2016 tam bolo priemerné zhodnotenie úspor len na úrovni 1,5 % (0,4 % p. a.). Pri súhrnnej inflácii 8,6 % je tak „bankovanie“ najväčším ničiteľom našich peňazí.

Hoci sa 40 miliárd eur zdá byť veľa, finančné aktíva priemerného Slováka dosahujú sotva 20-tisíc dolárov, čo je len 60 % finančných aktív priemerného Čecha. Priemerný Rakúšan pritom disponuje 5,5-násobne vyšším finančným majetkom ako Slovák (zdroj: Credit Suisse Global wealth databook 2019). Od západných krajín sa veru máme stále čo učiť.

2. Investujeme do nevýkonných a zdaniteľných produktov

Priemerný slovenský fondový investor nezarobil od roku 2016 ani na infláciu. Hrubá výkonnosť podielových fondov síce dosiahla približne 12 %, takmer polovica výnosu však zostala vo vreckách správcov. Pripísať investorom len 6,4 % (1,4 % p. a. pri inflácii 1,9 % p. a.), nemôžeme považovať za férovú deľbu.

Navyše, hoci investori v podielových fondoch veľa nezarobili, musia sa na konci dňa podeliť o svoj „mini“ výnos ešte aj so štátom, čiže zdaniť ho. Niet sa potom čo diviť, že Slováci sa utiekajú k nehnuteľnostiam, ktoré za uvedené obdobie zhodnotili v priemere o cca 30 %.

3. Nesprávna alokácia aktív

Mať v portfóliu drahé a nevýkonné akciové podielové fondy je ako mať štvorvalcový motor, v ktorom fungujú len dva valce – čiže máme vysokú spotrebu a nízky výkon.

Opticky sa môže zdať, že Slováci majú v akciách, vzhľadom na svoj konzervativizmus, dosť peňazí. Bližší pohľad však hovorí niečo iné. Prostredie nízkych úrokových sadzieb „núti“ investorov alokovať do akcií viac peňazí. Nemajú teda inú alternatívu, čo vystihuje skratka TINA (There Is No Alternative).

Napríklad priemerný výnos investora v riadených portfóliách Across Private Investments, ktorých alokácia bola približne 50 % dlhopisy a 50 % akcie, dosiahol od r. 2016 zhodnotenie 20,8 % (4,3 % p. a.). Najväčšiu zásluhu na tomto výsledku mali dva či tri faktory:

  1. Podiel akciovej zložky sa pohyboval okolo 50 %.
  2. Orientácia na indexové fondy, ktoré efektívne preniesli výkonnosť podkladových aktív do peňaženky investorov.
  3. Bonus – oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb je už následne len pomyselnou čerešničkou na torte.

„Zhodnocovať peniaze prostredníctvom finančných trhov má svoje zákonitosti. Najväčším ničiteľom výnosu sú poplatky a dane. Ak sa k tomu pridá neefektívne prenášanie výnosnosti finančných trhov do peňaženiek investorov, sklamanie je na svete. Predchádzať sa mu dá však pomerne jednoducho. Stačí presmerovať svoje investície do pasívnych investičných riešení (indexové fondy). Výsledky sa skôr alebo neskôr dostavia,“ uzatvára generálny riaditeľ Acrossu M. Ďurik.

Kristína Schronerová, Across Private Investments

 

Články k téme:

Pasívne investovanie a indexové fondy: Pôjdu portfólioví manažéri na úrad práce?

Akciové trhy a súčasná kríza: Kto sú víťazi a porazení a kto budúci šampióni?

Finančná kultúra a inteligencia je pre človeka tretie Q – vedľa IQ a EQ

 

Partneri