Je to už ako príbeh z obohranej platne. Objaví sa nejaká nová technológia a rôzne krajiny začnú pracovať na jej vývoji. No po nejakom čase sa takmer vždy ukáže, že Európa má problém byť dostatočne dravá a konkurencieschopná a iné regióny – či už Ázia alebo USA – ju predbiehajú. Bolo to tak s vesmírnym výskumom, robotikou a automatizáciou, ale aj elektromobilmi. A najnovšie sa takýto trend prejavuje už aj vo vývoji umelej inteligencie (AI). Čo ho spôsobuje?

Rozdiel určujú financie, no nielen tie

Len pre predstavu, do Ázie a USA išlo v posledných rokoch približne 80 % zo všetkých investícií v oblasti AI. Ostatným, vrátane Európy, teda zostáva iba malý kus koláča. Otázkou je, prečo je to tak. Na jej zodpovedanie sa musíme pozrieť niekoľko rokov dozadu.

Prvým veľkým rozdielom sú určite financie. USA a ázijské krajiny disponujú väčšími prostriedkami, ktoré zároveň vďaka voľnejšiemu hodnoteniu rizík ochotnejšie púšťajú na financovanie výskumu alebo vývoja v rôznych oblastiach vrátane AI. Práve tieto zdroje výrazne podporujú vznik rôznych technologických startupov alebo celých výskumných centier, ktoré to u nás nemajú práve najľahšie (napriek tomu, že môžu mať naozaj dobré a prelomové nápady).

Určite to však nie je len o peniazoch. Zoberme si napríklad prácu s mladými talentmi a ich dostupnosť. USA a niektoré ázijské krajiny majú prístup k takému počtu perspektívnych výskumníkov, o ktorom sa nám v Európe alebo na Slovensku môže iba snívať. Univerzity sa tam priamo zapájajú do vytvárania inovatívnych projektov a podporujú ich. Pár príkladov úspešnej spolupráce vysokých škôl a súkromného sektora máme aj u nás, rozhodne by sme ich však potrebovali viac.

To, že stratíme mladých a šikovných ľudí ich odchodom do zahraničia, je v súčasnosti asi to najhoršie, čo sa nám môže stať. Práve ich zapojenie do zaujímavých a úspešných projektov už počas štúdia môže byť jednou z ciest, ako ich u nás udržať. A asi nemusím vysvetľovať, že to bude prospešné aj pre samotné firmy, ktorým šikovní ľudia chýbajú ako soľ.

No a, samozrejme, rozdiel je aj v podnikateľskom prostredí. Podmienky pre startupy sú v dravých ázijských krajinách či v USA jednoducho lákavejšie. Okrem lepšej ponuky dátových centier je tu flexibilnejšie regulačné prostredie a jednotlivé vlády majú zároveň oveľa väčšiu ochotu takéto projekty podporovať.

Dodám, že pozitívne prípady už nájdeme našťastie aj v Európe – napríklad vo Veľkej Británii alebo vo Francúzsku. Ak však chce Európa držať krok s najlepšími, musí jednoznačne pridať.

Prečo je to také dôležité?

Mnohí si možno kladú otázku: keď nám vo vývoji AI v porovnaní s inými regiónmi stojí v ceste toľko prekážok, prečo sa radšej nezamerať na vývoj niečoho iného? Povedal by som, že sú na to hlavné dva dôvody.

Tým prvým je jej významnosť. Dá sa predpokladať, že v horizonte niekoľkých rokov bude táto technológia implementovaná do takmer každého segmentu a ak bude teda niekto v jej vývoji zaostávať, bude zaostávať aj vo vývoji všetkého ostatného, respektíve si technológiu bude musieť neustále nakupovať, čo mu výrazne zvýši vývojové náklady a spraví ho menej rentabilným.

No a po druhé – AI jednoducho nie je „neutrálna“. Tak ako všetky technológie, aj ona bude v budúcnosti určite úzko prepojená s politikou, práve tým, že nájde nespočetné množstvo aplikácií v rôznych miestach spoločnosti. Či už ide o zdravotníctvo, hospodárstvo, ale aj svet informácií, geopolitiku či armádu.

Ovládať AI teda jednotlivým regiónom dovolí diktovať si vlastné normy a videnie sveta. V prípade USA je to napríklad masová spotreba a expanzia, pri Číne zasa hospodárstvo pod prísnym dohľadom štátu.

Európa, respektíve Európska únia, by teda mohla byť protiváhou, ktorá svojím videním sveta prinesie aj iné hodnoty. Dokazuje to napríklad aj tým, že sa ako prvá pustila do komplexnejšej regulácie, ktorá už prešla Európskym parlamentom a čaká na schválenie Európskou komisiou.

Na druhej strane však musím zdôrazniť, že vždy treba dbať na to, aby nariadenia neboli natoľko prísne, že vývoj úplne priškrtia.

Projekty Made in Europe, na ktoré môžeme byť hrdí

Situácia však nie je úplne márna. Už aj v Európe máme úspešné projekty, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako som už spomínal, viaceré, najmä tie väčšie krajiny, si už dôležitosť vývoja AI plne uvedomujú a začali ho rôznymi spôsobmi podporovať.

V júni minulého roka napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že investuje 500 miliónov eur do vzniku piatich až desiatich výskumných centier, ktoré sa budú venovať primárne AI. Rovnako tak avizoval aj spustenie plánu na financovanie rôznych start-upov, do ktorého budú naliate ďalšie miliardy.

A práve z Francúzska je aj azda najúspešnejšia európska AI firma, Mistral. Bola založená len pred rokom, no už v decembri bola jej hodnota odhadovaná na vyše dve miliardy eur. Aj vďaka tomu, že si ju všimli európski investori. Viacerí experti tvrdia, že jej jazykový model prekonáva aj najznámejší ChatGPT a možno práve preto do nej zafinancoval aj samotný Microsoft, ktorý s ňou má v rámci partnerstva aj spolupracovať.

Za spomenutie určite stoja aj projekty z Veľkej Británie ako DeepMind, ktorý medzitým kúpil Google, Babylon Health, ktorý rieši problémy zdravotníctva alebo DarkTrace, prinášajúci AI riešenia pre kyberbezpečnosť.

A čo Slovensko?

Nemusím asi špeciálne približovať, aké prekážky v podnikateľskom prostredí máme u nás, lebo sú všeobecne známe. Chcel by som skôr vyzdvihnúť tých, ktorí aj napriek tomu vyvíjajú produkty na svetovej úrovni.

Napríklad DimensionLab, ktorý aj vďaka partnerstvu s InoCloudom vyvíja AI sofvér na vytváranie virtuálnych simulácií pre rôzne fyzikálne experimenty. Ďalšími sú napríklad Luigi’s Box, ktorý implementáciou AI do vyhľadávania či odporúčania produktov doslova nakopol efektivitu niektorých e-shopov.

Startup Powerful Medical zasa vyvinul unikátny zdravotnícky software. To vďaka AI umožňuje personálu v nemocniciach diagnostikovať a následne liečiť srdcovocievne ochorenia s oveľa väčšou presnosťou.

Nespoliehajme sa iba na šikovnosť jednotlivcov

Všetky tieto úspešné projekty nám ukazujú, že pred sebou máme obrovskú výzvu, ako dobehnúť zvyšok sveta. Nemôžeme to však nechať iba na pleciach šikovných jednotlivcov a startupov. Európa musí do výskumu a vývoja začať investovať spoločne a koordinovane a nastoliť konkrétny plán.

Regulácia je dobrá, ale určite nemôžeme zostať len pri nej, lebo možno o pár rokov nebudeme mať čo regulovať a môžeme sa ocitnúť v úplne inom svete, v ktorom nebudeme hrať ani druhé husle.

Tomáš Meliško, CEO, InoCloud

Mohlo by vás zaujímať

Europarlament prijal zásadnú legislatívu o umelej inteligencii. Má podporiť jej rozvoj a brániť zneužívaniu

V roku 2024 budú kľúčové technológie, ktoré zvýšia ľudskú produktivitu a kreativitu, tvrdí analytická správa

V roku 2024 bude hrať v digitalizácii prím umelá inteligencia, ale aj virtuálna realita či rozširovanie technológie 5G

Umelá inteligencia a ľudské zdroje: Nábor a výber zamestnancov v novej ére

Umelá inteligencia vo väčšine firiem nezníži počet zamestnancov, ukázal prieskum